Slovenčina
Šamorín medzi dvoma vojnami - pokračovanie. Potravné a spotrebné družstvo Hangya (neskôr Hanza), ktoré vzniklo ešte za čias Rakúsko-Uhorska, v roku 1925 zaniklo. V tom istom roku vznikla Hanza, účastnícke spoločenstvo. Jej členovia si mohli zakúpiť účastnícke akcie, podľa ktorých im na konci roka vyplatili dividendy alebo dostali protihodnotu v tovare.
Budovy stáli nalepené jedna vedľa druhej, vchod mali priamo z ulice, disponovali však vnútorným dvorom. V susedstve Hanzy stálo železiarstvo a domáce potreby Sándora Waldmana, ktorý patril k najväčším šamorínskym obchodníkom so železom. Z 39 šamorínskych obchodov prevádzkoval až 5 obchodov. Venoval sa aj učňom, ktorých po zložení skúšok zamestnával ako pomocné sily. Po deportáciách Židov prešiel jeho obchod iba za desatinu ceny na nového majiteľa pochádzajúceho z Budapešti.
Ak by sme postupovali ďalej, našli by sme hodinárstvo a klenoty Bélu Meixnera či mäsiarstvo–údenárstvo Ernesta Budaya. Bývalé Kasíno už prestalo slúžiť svojmu účelu, prestavali ho. Na jeho prízemí sa zriadila Schwertnerova banka, známa ako Első Takarékpénztár (Prvá sporiteľňa), a na poschodí luxusné byty. Vedľa honosnej budovy pôvodného Kasína (smerom k námestiu) stála Öllősova lekáreň, vedľa nej býval čižmársky majster Gyula Tóth, neskôr Nándor Kranzinger, v susedstve bola mliekareň Márie Szmicsekovej a hneď vedľa Bacsákovho hostinca pekáreň Jánosa Kubischa.
Bacsákov hostinec stál oproti radnici, vpravo budova meštianskej školy
Oproti radnici stála pôvodne piváreň známa tým, že v nej varili pivo a na jej povale sušili chmeľ. Neskôr hostinec Nándora Bacsáka, ovocinára a vinohradníka, niekdajšieho hlavného správcu vinohradu v rakúskom opátstve Melk. Popri nej viedla malá úzka ulička, ktorou bolo možné prejsť k Mestskému majeru/Majrok. V susedstve Bacsákovho hostinca sa vynímala meštianska škola a vedľa nej, hneď oproti námestiu, stál dom Kataríny Sárkányovej a slečny Elly Pósfayovej. Atmosféru ulice dotvárali agáty, ktoré na začiatku leta krásne voňali.
Nesmieme obísť ani budovu mestskej radnice. Túto pôvodne renesančnú stavbu ešte len čakala rozsiahla rekonštrukcia. V rokoch 1924 až 1927 k nej pristavali druhé poschodie, pričom prízemie budovy ostalo zachované v pôvodnom rustikálnom štýle. Rožnú budovu radnice zdobí výklenok, na ktorom je vyobrazený motív sv. Petra, patróna cechu rybárov. Kedysi bývalo v jednej zo zadných miestností na prízemí mestské väzenie. Tiahlo sa pod radnicou až k námestiu, pričom od presakujúcej podzemnej vody bývalo neustále vlhké. Kedysi tu väznili trestancov z Bratislavskej stolice.
Pohľad na námestie, v popredí Alžbetínska záhrada
Námestie slúžilo ako miesto slávnostných zhromaždení - cirkevných procesií, rôznych sprievodov a spolkových slávností. Dominantou námestia bola Alžbetínska záhrada, ktorú v 20. rokoch oplotili. Na námestí, oproti rímskokatolíckemu kostolu, zbúrali časť domu Ignáca Oberhoffera, posledného maďarského mestského notára. Na uvoľnenom priestranstve v rokoch 1937 až 1938 vybudovali Roľnícku vzájomnú pokladnicu/Földműves Kölcsönös Pénztár (neskôr sídlo Slovenskej sporiteľne).
Naľavo od farského kostola sa vynímal honosný dom miestneho sudcu. Miestni ho poznali ako Herczogov dom a stál na mieste dnešnej starej polikliniky. (Po druhej svetovej vojne ho z dôvodu výstavby cesty zbúrali.) Vtedy ešte neexitovala dnešná Kláštorná ulica, len úzka ulička, ktorou bolo možné prejsť k Mestskému majeru. Pri náboženských slávnostiach tadiaľto prechádzali procesie.
Nasleduje: „Uličkami starého Šamorína, 8. časť; Šamorín medzi dvoma vojnami – pokračovanie“
