Slovenčina
Zlatý vek šamorínskych pohľadníc: 1898 až 1910 (1912) – pokračovanie. Ďalšia zo série kolorovaných secesných pohľadníc. Opäť zachytáva najreprezentatívnejšie budovy a pamiatky v meste. Vpravo hore je budova bývalého Kasína, dnes sídlo VUB. Na obrázku dole si môžeme všimnúť námestie so stĺpom Nanebovstúpenia Panny Márie a časť Alžbetínskej záhrady. V strede je vyobrazený niekdajší parný mlyn a vedľa neho je záber na meštiansku školu.
Budova bývalého Kasína
Dokončili ju v roku 1875 a patrila k najhonosnejším budovám v meste. Budova nesie typické znaky historizujúcej architektúry druhej polovice 19. storočia. Jej priečelie v novorenesančnom slohu prinieslo aj technickú novinku – dvojité riešenie okien. Ich sklené tabuľky sú osadené do dreveného rámu a navyše plnia praktickú funkciu, vytvárajú výbornú tepelnú izoláciu. Okná ustupujú do hĺbky a na ploche priečelia okolo okenných otvorov sa objavuje reliéfne rámovanie v duchu novorenesancie.
Na nádvorie budovy Kasína sa vchádzalo hlavným vchodom. Kovaná železná vstupná brána tam stojí dodnes. Na dvore bolo dosť miesta pre koče a bričky. Schádzala sa tu celá hornožitnoostrovská elita, grófi z Rohoviec, Bittóovci, Wienerovci z Hubíc.
Vo vyhradenom „nóbl“ klube Kasíne sa stretávali elity, zatiaľ čo obyčajní ľudia sa schádzali v hostincoch a poväčšine v známej Korune.
Stĺp Nanebovstúpenia Panny Márie
Predpokladá sa, že ho postavili na pamiatku obetí moru. Dobu vzniku súsošia však nevieme spoľahlivo určiť, keďže podstavec pochádza zo skoršieho obdobia, pravdepodobne z druhej polovice 17. storočia. Rovnako nevieme s istotou povedať, či ide o morový alebo oslavný pomník.
V strednej, driekovej časti sa nachádzajú sochy štyroch svätcov – ochrancov pred pohromami a morom, pochádzajúce z konca 18. storočia. Zobrazujú sv. Donáta - ochrancu pred búrkami, sv. Jána Nepomuckého - uctievaného ako ochrancu pred povodňami, sv. Sebastiána - ochrancu proti moru a sv. Floriána - ochrancu pred požiarmi. Empírová hlavica súsošia pochádza z obdobia až po roku 1780.
Viacerí kunsthistorici sa domnievajú, že pôvodná stredná, drieková časť sa rozpadla a jej dnešná podoba by mohla pochádzať zo zaniknutého trojičného stĺpu, ktorý sa kedysi nachádzal na Kráľovskej ceste, v priestore medzi Mliečnom a Šamorínom. V každom prípade je oproti podstavcu mladšia o 120 až 130 rokov.
Šamorínsky parný mlyn
Nazývali ho aj červeným mlynom. Otvorili ho v roku 1899. Nachádzal sa na Seneckej ceste v tesnom susedstve neskôr založených parných kúpeľov, ktorých budova stojí dodnes. Samotná budova parného mlyna dnes už nestojí, po druhej svetovej vojne ju zbúrali a na jej mieste postavili obchodné veľkosklady.
Meštianska škola
Chlapčenskú meštiansku a vyššiu dievčenskú školu založili v roku 1872. Dlhý čas bola jedinou svojho druhu na Žitnom ostrove. Samotná budova školy bola dokončená o dva roky neskôr, dovtedy sa vyučovalo vo vyčlenených priestoroch radnice.
Výstavbu budovy školy podporil bratislavský hlavný župan Ján Pálffy, ktorý škole venoval 4000 zlatých forintov.
Navštevovali ju najmä deti remeselníkov, medzi nimi aj žiaci z Oravy, o niečo neskôr aj kopaníc, aby sa podučili maďarčine. Medzi nich patril aj architekt svetového mena Dušan Samuel Jurkovič.
V r. 1952 bola škola zrušená. Aj v tomto smere eviduje šamorínska meštianka smutné prvenstvo. Ak platilo, že bola jednou z prvých „polgárok“ v Uhorsku, v roku 1952 zanikla medzi poslednými.
Nasleduje „Svedectvo starých šamorínskych pohľadníc, 5. časť“
