Slovenčina
Zlatý vek šamorínskych pohľadníc: 1898 až 1910 (1912). Pohľadnice na prelome 19. a 20. storočia charakterizujú tzv. veľkú dobu pohľadníc. Ak vezmeme do úvahy, že v tom čase neexistoval rozhlas ani televízia, práve pohľadnice bez obálok dokázali priblížiť svet a stali sa najrozšírenejšou poštovou zásielkou. Obľúbeným námetom pohľadníc boli mlyny, kostoly, kasárne či finančné inštitúcie. Často bývali ručne kolorované. Dnes sa zasielanie pohľadníc považuje za staromódny prežitok. Nahradila ich hromadne posielaná neosobná virtuálna elektronická pošta, ktorú jediným kliknutím rozpošleme mailovému telefónnemu zoznamu. Tú si však nevieme chytiť do rúk, vyložiť na poličku medzi knihy či pripnúť magnetkou na chladničku.
Po roku 1905 sa začali vydávať pohľadnice s tzv. krátkou adresou na zadnej strane, ktorá bola od textovej správy oddelená zvislou čiarou. Dovtedy sa adresa písala na celú zadnú stranu a na prednej strane, kde boli obrázkové motívy, bolo miesto vyhradené pre napísanie krátkej textovej správy.
Secesná bohato zdobená dvojokienková pohľadnica, Ponúka pohľad na námestie a niekdajšiu Radničnú ulicu (Városház utca, obrázok vpravo). Na obrázku vľavo môžeme identifikovať ešte mestskú studňu, ktorá bola v roku 1940 zakrytá pri výstavbe pamätníka turula
Viacokienková secesná pohľadnica. Vľavo hore je parný mlyn s budovou parných kúpeľov, v strede hore trojičný stĺp, vpravo hore Goldsteinova kníhtlačiareň zriadená na prízemí starej pošty, v strede budova delostreleckých kasární a vľavo dole pohľad na námestie s budovou meštianky, domčekmi zbúranými v 50. rokoch a rímsko-katolíckym kostolom
Secesná viaczáberová pohľadnica. Niektoré motívy sa na pohľadniciach opakujú. V strede jednoposchodová budova pôvodných delostreleckých kasární označená ako Új laktanya. Stála na kraji Viničnej ulice/Szöllő utca (dnes Kasárenskej) a spolu s priľahlými budovami a vojenským cvičiskom ju postavili koncom 19. storočia. Dodnes sa zachovali názvy ulíc, ako Strelecká, Kasárenská, Jazdecká. Kasárenská budova predstavovala jednoduchú, technicky nenáročnú stavbu s krídlom obdĺžnikovitého tvaru s dvoma podlažiami. Prízemné priestory dopĺňali vedľajšie trakty v tvare písmena U, ktoré slúžili ako stajne. Do budovy sa vstupovalo bránou umiestnenou v strede fasády, pred ktorou bola postavená strážna búdka. S prítomnosťou vojenskej posádky súvisel aj vznik vojenského spolku a kapely, ktorá bola medzi obyvateľmi mimoriadne populárna. Vojaci poskytovali často nenahraditeľnú pomoc pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm.
Jednozáberová pohľadnica vyšla vo vydavateľstve Gézu G. Duschinského a pochádza z prelomu 19. až 20. storočia. Odoslaná bola v r. 1902. Celkový pohľad na námestie. Budova niekdajšej pošty označená menom vlastníka Balheim Károly. V pozadí pôvodná zástavba Gazdovského radu, vľavo trojičný stĺp, ktorý po druhej svetovej vojne premiestnili na cintorín
Nasleduje „Svedectvo starých šamorínskych pohľadníc, 6. časť“
