Slovenčina
Hlavná ulica: Bola najstaršou ulicou v Šamoríne a v stredoveku ju uzatvárali horná, tzv. Bratislavská brána a dolná, tzv. Komárňanská brána. Rozľahlé námestie v strede ju pretínalo na dve časti – na Radničnú a Kráľovskú ulicu. Odtiaľto smerovali cesty vedúce k časti Pod záhradami a k lesoparku Pomle. Jej pôvodný urbanistický ráz sa nemenil po celé stáročia. Bol daný zástavbou domov, ktoré ulicu formovali.
Do 18. storočia ju tvorili domy postavené väčšinou z nepálených tehál, až v dôsledku tereziánskych protipožiarnych opatrení sa postupne začali objavovať nehorľavé materiály. Drevo nahradila pálená hlina a lepšie situovaní mešťania si na Radničnej ulici začali stavať dvojpodlažné domy z tehál. Na konci 18. storočia sa začali okná zasklievať dvoma sklami (vonkajšie sa otvárali smerom von, vnútorné dnu) a na okná sa osadzovali vnútorné mreže. Murované alebo kamenné domy si však mohli stavať len mešťania a iné privilegované vrstvy spoločnosti. Ostatní obyvatelia žili naďalej v nízkych prízemných domčekoch.
Kolorovaná pohľadnica z roku 1907 zachytáva mestskú radnicu a Balheimov dom. Práve námestie bolo najčastejším motívom šamorínskych pohľadníc. Nájdeme ich v rôznych obmenách, ako čiernobiele, kolorované a z rôznych uhlov
Pohľadnica pochádzajúca z roku 1910, hoci dátum na pohľadnici uvádza rok 1922. Jej zaujímavosťou je názov ulice Kápolna utca, ktorá pretínala Radničnú a Kráľovskú ulicu. Budova vľavo Bacsákov hostinec a vedľa neho budova meštianskej školy. Medzi nimi viedla uzučká cestička, miestni ju volali „szurdik“, ktorá slúžila ako prechod k Majroku.
Z roku 1912 pochádza aj ďalšia zo série pohľadníc často sa vyskytujúcich záberov na hlavné námestie. Jeho dominantou bola oplotená Alžbetínska záhrada (Erzsébet kert), pomenovaná podľa Alžbety Bavorskej, známej tiež ako Sissi, manželky cisára Františka Jozefa. V pozadí, za zástavbou Gazdovského radu, môžeme identifikovať novopostavený valcový mlyn
Nasleduje „Svedectvo starých šamorínskych pohľadníc, 7. časť“
