Slovenčina
Šamorín medzi dvoma vojnami. Žitný ostrov, vrátane Šamorína, pripadol Československej republike i napriek tomu, že tu žilo obyvateľstvo maďarskej národnosti. Maďari na južnom Slovensku sa zrazu ocitli v menšinovom postavení. Šamorínčania sa bez toho, aby prekročili hranice svojho mesta, dostali do pozície občanov nového štátu.
Susedné Mliečno sa dokonca rozdelilo na dve časti. Došlo tak k zaujímavej situácii. Územie za Dunajom, ktoré tvorili mliečňanské pastviny, ostrovčeky a polia, už patrili Maďarsku, ale domy Mliečňanov ostali na slovenskej strane. Podobná anomália postihla aj obec Kiliti (dnes maďarské Dunakiliti) blízko Čilistova, na druhej strane Dunaja. Spriaznenosť oboch obcí tam dodnes pripomína názov ulice Csölöstői út. Takisto aj Malý Žitný ostrov (Szigetköz) pripadol Maďarsku.
Po vojne nastal sľubný rozvoj mesta. Narástol aj počet obyvateľov. Srdcom Šamorína ostala naďalej Hlavná ulica. Tu pulzoval ozajstný život. Ľudia tu nakupovali, stretávali sa so známymi. Pribudli nové obchodíky, služby a inštitúcie. Zajatecký tábor bol zrušený, napriek tomu si však majitelia pozemkov museli ešte niekoľko rokov počkať na vysporiadanie. Niekoľko zajatcov sa po skončení vojny usadilo v Šamoríne a založilo rodiny.
Dnešná Bratislavská cesta ešte neexistovala. Spojenie s Bratislavou zabezpečovala Stará krajinská, nazývaná aj Öreg országút, posunutá o niečo severnejšie za úrovňou dnešnej cesty. Na Bratislavskej ceste postavili budovu Zväzu hospodárskych družstiev (neskôr Poľnohospodársky nákupný podnik). Valcový mlyn a elektráreň už niekoľko rokov vyrábal jednosmerný prúd. Neďaleko stál parný kúpeľ a parný mlyn. Na mieste dnešnej Dobrej bašty stál obchod s drevom, ktorému domáci hovorili páhó. Jeho majiteľom bol Viliama Bonyhády a neskôr Áron Tauber. Po vojne podnik vyvlastnili a prešiel pod správu štátu. Ešte v 80. rokoch tu sídlila Drevona. A neďaleko, v piestoroch dnešnej Prechodnej ulice sa rozprestierali majere Csibovcov.
Valcový mlyn a elektráreň, účastnícka spoločnosť
Parný kúpeľ a parný mlyn. Budova kúpeľa sa zachovala dodnes, stojí na križovatke Bratislavskej a Seneckej cesty (Zdroj: Erzsébet Méry, Somorjai lakosok régi képei)
Tam, kde sa dnes vyníma Park rockových hviezd, stál park, ktorý miestni nazývali žandársky. Vedľa neho sa týčila honosná Némethova vila, na začiatku 70. rokov v nej otvorili Vináreň – Borozó, dnes Tornyos. Za Majrokom, v priestore dnešnej Dunajskej, Rybárskej, na konci Záhradníckej vybudovali v 30. rokoch TBC sanatórium. Neskôr zaniklo a po vojne v ňom zriadili detský domov. V strede Majroku, v miestach, kde dnes stojí supermarket Jednota, postavili na konci 20. rokov budovu hasičskej zbrojnice. Medzi Šamorínom a dnešným Hamuliakovom, až do čias pripojenia Šamorína k Maďarsku, pokračovala výroba tehál.
Némethova vila na Bratislavskej ceste (budova s vežičkou vľavo), vpredu žandársky park
Nasleduje: „Uličkami starého Šamorína, 5. časť; Šamorín medzi dvoma vojnami – pokračovanie“
