Slovenčina
Začnime krátkou rekapituláciou rokov 80-ych. Do domácností pribudli prvé farebné televízory, leteli biele ponožky v mokasínach, lakovky a číňany popísané menami obľúbených skupín. Fenoménom desaťročia boli céčka – umelohmotné písmenká – pôvodne vymyslené na závesy. Stali sa z nich doslova detské platidlá, najmä z tých fosforeskujúcich. Hlas Ameriky a Slobodnú Európu sa snažili prerušiť socialistické rušičky a organizovali sa prvé preteky v skladaní Rubikovej kocky.
Na jednom aj druhom konci mesta postavili nové budovy škôl, ktoré mali vyriešiť problém s akútnym nedostatkom tried. Pribudol nový kultúrny dom (1981), neskôr nová knižnica (1987) a postavila sa aj nová poliklinika. Na pomerne vysokú úroveň zdravotnej starostlivosti poukazuje aj počet zdravotných pracovníkov Ústavu národného zdravia (okolo 180). V Šamoríne sa rozvíja aj športový život. V polovici 80. rokov sa reorganizuje oddiel zápasníkov. Športovci majú k dispozícii desať telocviční, mestský štadión s modernou tribúnou a piatimi tenisovými kurtmi.
Od polovice 80. rokov sa mesto zviditeľňuje v súvislosti s budovaním Vodného diela Gabčíkovo. Padne konečné rozhodnutie o osude starého Hrušova.
Zmenám sa nevyhlo ani susedné Mliečno. Na začiatku 70. rokov dokončili vybudovanie chodníkov, ako aj Pešiu cestu, v areáli škôlky postavili detské ihrisko, v školskej záhrade dokončili športové ihrisko, rovnako aj parkovisko pred cintorínom. Na dedine zaviedli neónové osvetlenie, pôvodnú budovu národného výboru prestavali na škôlku, v ktorej zaviedli ústredné kúrenie. Vybudovala sa vodovodná sieť a v centre Mliečna vysadili okrasné dreviny.
Šamorínčania v túžbe preniknúť za železnú oponu pozorne sledujú viedenskú televíziu a počúvajú Slobodnú Európu. Akousi imaginárnou hranicou za starým a novým svetom sa stáva rok 1989. Nežná revolúcia na chvíľu rozvíri pokojnú atmosféru mesta. Šamorínčania emotívne reagujú na zmenu spoločenského systému, na námestí sa organizuje niekoľko mítingov, otvárajú sa staré rany, často sa vybavujú osobné účty.
Kalendárium udalostí
Podstatným obmedzením hromadnej bytovej výstavby od druhej polovice 80-ych rokov zaznamenávame v Šamoríne pokles prirodzených prírastkov, ako aj zníženú migráciu vidieckeho obyvateľstva. V dôsledku zníženého počtu žiakov zrušili základnú školu v Mliečne.
Koniec januára 1987 bol pamätný. Napadlo toľko snehu, že sme ostali odrezaní od sveta. Nedalo sa dostať do práce ani do školy. (Zdroj: Somorjai lakosok régi képei)
Zbúrali budovu evanjelickej fary a školy, ktorú navštevoval aj Milan Rastislav Štefánik, jeho dvaja bratia Igor Branislav a Pavol Svätopluk, ale aj Milanova matka Albertína, rodená Jurenková (1853 – 1928).
Pôvodná evanjelická fara krátko pred zbúraním
2. marec 1987. Slávnostne odovzdali materskú školu na Dunajskej ulici. Súčasne tu zriadili aj jasle, ktoré boli v prevádzke do augusta 1991.
20. júl 1987. Svoje brány s kapacitou 170 lôžok otvára (s účinnosťou od 1. augusta) Liečebný ústav Čilistov, ktorý vznikol ako štátna rozpočtová organizácia. V Liečebnom ústave otvorili aj špeciálnu školu, materskú školu, terapiu a školský klub.
Vyučovať sa začalo od roku 1988 so 6 až 7 učiteľmi a 3 až 4 vychovávateľkami. Počet žiakov sa menil v závislosti od prijatých pacientov od 120 do 130 detí. Prvou riaditeľkou bola Gizela Presinszká, od roku 1991 Zuzana Augustínová. Vyučovalo sa v dvoch vyučovacích jazykoch, v slovenčine i maďarčine.
Liečebný ústav Čilistov
Nasleduje „Zo starých školských kroník, 27. časť“ Všetky články nájdete v sekcii HISTÓRIA.
