Na konci 60. rokov postavili v Šamoríne prvé výškové budovy. Pribudlo známe Sídlisko stred (dnes Veterná) s tromi deväťposchodovými panelákmi (C, F, G) a 120 typizovanými bytmi s rovnakým dispozičným riešením a ústredným kúrením. Väčšina Šamorínčanov dochádza za prácou do Bratislavy a Dunajskej Stredy. V meste pracuje viacero menších prevádzok. Kožatex, pobočka Okresného stavebného podniku, Západoslovenské mlyny a pekárne, Plemenársky podnik, Datex a Úsvit (Ľudové spotrebné družstvo). Služby obyvateľstvu zabezpečujú Komunálne služby a Hospodársky dvor, ako aj Domová správa. Zdravotnú starostlivosť zabezpečuje Nemocnica s poliklinikou, kde pracuje 14 lekárov. Mestské kino premieta okolo 480 filmov ročne, jeho návštevnosť sa pohybuje okolo 50 tisíc.
Na skrášlení mesta sa podieľajú obyvatelia v rámci akcií „Z“. Pribudli parky, zelené plochy a nové chodníky. Postavili sa nové cesty na Dlhej a Novej ulici, Poľovníckej a Krížnej ulici. Na Novej ulici otvorili novú predajňu. Mesto disponovalo mesto tromi telocvičňami: na základnej škole, v budove bývalej meštianky a v Poľnohospodárskom odbornom učilišti.
Mesto na začiatku sedemdesiatych rokov zažilo svoj najväčší rozmach a prílev obyvateľstva. (Ku koncu 80. rokov sa počet jeho obyvateľov až zdvojnásobil!). Na začiatku 70. rokov postavili v areáli škôlky detské ihrisko a v školskej záhrade dokončili športové ihrisko. V Šamoríne jazdiť legendárne karosy ŠM 11, ktoré spredu aj zozadu vyzerali takmer rovnako. Novopostavené budovy sa zdobili kamienkovou mozaikou. Do módy prišli družobné listy do spriatelených krajín a perá naplnené tekutinou s plávajúcim obrázkom. Na čiernom trhu sa objavilo zelené Fa mydlo, prvé digitálky a kalkulačky. Top boli dlhé nohavice zvonovitého strihu a topánky s hrubou podrážkou. Auto mal ešte málokto a pri projektovaní sídlisk nikto netušil, že raz bude mať auto takmer každý člen domácnosti. V televízii fičali revuálne a kabaretné programy typu Ein Kessl Buntes, seriál Žena za pultom a Tridsať prípadov majora Zemana. A mladí šaleli z Abby a z Boney M.
Na jednom aj druhom konci mesta postavili nové budovy škôl, ktoré mali vyriešiť problém s akútnym nedostatkom tried. Ešte na konci 60. a začiatku 70. rokov sa učilo na dve zmeny – jeden týždeň doobeda, ďalší poobede. Bolo povedané, že ešte na začiatku 80. rokov sa v budove školy na Kláštornej (vtedy Budovateľskej) tiesnili štyri školy – obe ZDŠ (slovenská i maďarská) a obe gymnáziá. Okrem centrálnej budovy sa vyučovalo aj v barakoch, na Dlhej ulici, v Datexe, v starej budove na námestí a niekoľko tried bolo k dispozícii aj v priestoroch bývalého kláštora. Do novej budovy na Vinohradskej ulici sa sťahuje SOU spoločného stravovania (1976), smerom na Čilistov vyrastá nová budova gymnázia (1983) a ĽŠU sa presúva do modernej budovy na Parkovej ulici (1984). Na začiatku 90. rokov zmenila svoju adresu aj základná škola s vyučovacím jazykom maďarským (1991), ktorá odteraz sídli na Rybárskej ulici. Na šamorínskych školách pôsobilo až 272 pedagógov. Rozšírila sa aj sieť jaslí a materských škôl, pričom sa o deti predškolského veku staralo 130 učiteliek a zdravotných sestier.
Uvádzame prehľadný zoznam riaditeľov škôl a predškolských zariadení na konci 60. a začiatku 70. rokov:
Materské školy (1969 – 1971):
MŠ slovenská – Eva Sándorová;
MŠ s VJM – Viola Horváth.
Školy a školské zariadenia (1969 – 1971):
ZŠ slovenská – Dušan Veselko;
ZŠ s VJM – Ľudovít Koday;
Gymnázium slovenské – JUDr. Nina Lefflerová;
Gymnázium s VJM – Kálmán Dudás, od 1. 10. 1970 Tibor Orosz;
Poľnohospodárske odborné učilište – Ing. Pavol Maček, od 1. 9. 1971 Ing. Ctibor Petrilla;
SOU SZSD – Ing. Valéria Benkovicsová;
Učňovské stredisko pri poľnohospodárskom nákupnom a zásobovacom podniku (US PNZP) – Lajos Jakusík;
Ľudová škola umenia – Elena Hudeková
Dom pionierov a mládeže – Mária Ághová
1. september 1970. Strednú všeobecnovzdelávaciu školu Šamorín premenovali na Gymnázium Šamorín.
Polovica 70. rokov. Na školskom dvore v Mliečne vybudujú detské ihrisko a športové ihrisko dostane aj tunajšia škola. A v Dome pionierov a mládeže (v bývalej Bacsákovej vile) na Pomlejskej ulici, ktorý otvorili ešte v roku 1960, vzniknú nové krúžky: letecko-modelársky, lodno-modelársky a železničiarsky.
Rok 1973. V Mliečne pribudla nová škola, ktorú v rámci pridruženej výroby postavilo stavebné stredisko pri JRD Modrý Dunaj.
Novú školu v Mliečne postavili v roku 1973
1. september 1976. Stredné odborné učilište spoločného stravovania začalo nový školský rok v novopostavenej budove na Vinohradskej ulici. V apríli 1977 bola otvorená aj reštaurácia Žitný ostrov, ľudovo nazývaná aj Hilton, keďže bola zaradená do 2. cenovej skupiny a moderne vybavená. Pre Šamorínčanov predstavovala na tú dobu nebývalý luxus.
SOU spoločného stravovania v novej budove na Vinohradskej ulici (fotoarchív školy)
Budova školy stojí ešte bez prístavby (fotoarchív školy)
Súčasťou novej budovy bola aj Reštaurácia Žitný ostrov, ktorej Šamorínčania s obľubou hovorili Hilton (fotoarchív školy)
Rok 1977. Na Školskej (vtedy Budovateľskej) dali do prevádzky spoločný areál materskej školy a jaslí vybudovaný nákladom 3 milióny 800 tisíc korún. Podarilo sa doň umiestniť až 95 detí.
Školský rok 1977/1978. V budove bývalej lekárne na Hlavnej ulici vznikla Osobitná škola (dnes Špeciálna škola). V prvom roku tu otvorili iba maďarskú triedu, v nasledujúcom roku (1978) aj slovenskú. Prvou riaditeľka maďarského oddelenia sa stala Gizela Presinszká (od roku 1983 Eva Svingerová), slovenskú časť viedla Edita Szamosová. Z dôvodu nedostatku vhodných priestorov fungovala v dvojzmennej prevádzke. Na začiatku 90. rokov sa presťahovala do budovy bývalých jaslí na Pomlejskej ulici.
Rok 1978. Nastúpila nová reforma školského systému. Zaviedla sa povinná 10-ročná školská dochádzka.
Školský rok 1978/1979. Na Ulici Františka Zupku (dnes Ulica Márie) odovzdali novú materskú školu. V Ľudovej škole umenia otvorili výtvarný odbor pod vedením Pavla Skribu (1932 – 2000), známeho maliara nádhernej žitnoostrovskej krajiny.
Výtvarný odbor pri ĽŠU bol otvorený v šk. roku 1978/79 a založil ho Pavol Skriba (foto: Gyula Kontár)
Skriba Pál, Hrušov
Na prelome rokov 1978 – 1979 nás zaskočila mimoriadne studená zima. Zatiaľ čo na Silvestra ukazoval teplomer ešte 10 stupňov nad nulou, 1. januára udreli prudké mrazy a teplota rekordne klesla až o 30 stupňov, teda na mínus 20 stupňov. Keďže pred mrazmi pršalo, všetka voda zamrzla, dokonca aj uhlie a koks v železničných nákladných vagónoch a na skládkach. Nedostatok uhlia spôsobil skolabovanie systému centrálneho vykurovania, v dôsledku čoho dochádzalo k častým výpadkom elektriny.
Od 5. januára 1979 boli vyhlásené uhoľné prázdniny, ktoré nakoniec trvali až tri týždne, do konca mesiaca. Aby sa dobehlo zameškané učivo, zrušili sa jarné prázdniny a rovnako aj školské výlety.
Výrazné oteplenie prišlo až v poslednej dekáde januára, kedy bolo možné obnoviť energetickú prevádzku v bežnom režime.
Nasleduje „Zo starých školských kroník, 25. časť“