Čriepky z histórie mesta: Zo starých školských kroník 23. časť

2021.6.11. 15:44

Soňa Zakariasová

Na konci 50. a začiatku 60. rokov sú založené nové školy, ktoré navštevovali nielen Šamorínčania, ale aj žiaci zo širokého okolia. Jedenásťročná stredná škola sa mení na SVŠ (Stredná všeobecnovzdelávacia škola). Vznikla Hudobná škola, pribudla Stredná priemyselná škola, Odborné učilište (od roku 1979 Stredné odborné učilište SZSD). Pri maďarskej SVŠ otvorili pobočku komárňanskej Strednej strojníckej školy a Učňovské stredisko pri poľnohospodárskom nákupnom a zásobovacom podniku (US PNZP).

1. september 1963. Bolo založené Odborné učilište (od roku 1979 Stredné odborné učilište SZSD). Vyučovanie a odborný výcvik sa zatiaľ realizovali v budove Koruny na Hlavnej ulici.
Štúdium v odboroch kuchár a čašník bolo 3-ročné. Školu navštevovali žiaci z troch okresov – dunajskostredského, galantského a komárňanského.
V prvom roku otvorili pre 90 žiakov tri triedy 1. ročníka. Do 2. ročníka nastúpili žiaci, ktorých sem presunuli z bratislavskej Februárky. Záujemcovia o toto štúdium sem väčšinou prichádzali zo základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, preto prvý rok zápasili najmä so zvládnutím slovenčiny.
Pri škole fungoval aj Domov mládeže (s kapacitou pre takmer sto žiakov) zriadený v budove Koruny, ale aj na poschodí bývalej budovy Technokovu na Hlavnej ulici.

Stredné odborné učilište spoločného stravovania v priestoroch Koruny na Hlavnej ulici (Zdroj: Somorjai lakosok régi képei, Gábor Szinghoffer)

Prvou riaditeľkou školy sa stala Ing. Valéria Benkovicsová (do roku 1977). Ďalší riaditelia: Juraj Szabó (1977 – 1981), PaedDr. Ján Kolibecký (1981 – 1990). V riadiacej funkcii pôsobila zatiaľ najdlhšie Ing. Oľga Hargašová (1990 – 2014), ktorá iniciovala otvorenie študijných odborov, nadstavbového štúdia, zriadenie hotelovej akadémie (1998) a priestory školy dala rozšíriť o novú prístavbu (1990). V roku 2014 ju vystriedala Ing. Eva Hudek a v súčasnosti vedie obe školy PaedDr. František Pudmericzký.

SOU spol. stravovania v budove bývalej Koruny
(Zdroj: Somorjai lakosok régi képei, Gábor Szinghoffer)

V tom istom roku odovzdali na Budovateľskej ulici (dnes Školskej) do užívania novú šesťtriednu škôlku s celodennou prevádzkou.

Rok 1964. V Šamoríne pribudli hneď dve stredné školy. Pri maďarskej SVŠ otvorili pobočku komárňanskej Strednej strojníckej školy. Vo dvore Výkupného podniku postavili učebne pre výchovu učňovského dorastu (za 220 tisíc korún). Vzniklo Učňovské stredisko pri poľnohospodárskom nákupnom a zásobovacom podniku (US PNZP), ktorému miestni hovorili krmovinári.

Školu riadili Pavol Olajoš (1964 - 1968) a Ing. Anna Paulíková (1968 - 1972). V prvom roku malo učňovské stredisko 11 zamestnancov a 38 učňov. Špecializovalo sa na výrobu krmív, ako aj na vzdelávanie pomocných laborantov. Všetci žiaci museli byť povinne ubytovaní na internáte, ktorý sa nachádzal priamo v areáli školy. Prvé dva ročníky bolo ubytovanie bezplatné, rovnako aj stravovanie. Učni dokonca poberali aj vreckové (prváci od 40 do 60 Kčs mesačne, druháci od 80 do 120 Kčs, v treťom ročníku dostávali všetci učni mzdu, z ktorej im odpočítali príspevky na ubytovanie a stravovanie, čo predstavovalo okolo 200-300 Kčs mesačne). Obuv, odev a spodnú bielizeň dostávali naďalej zadarmo. Ďalšou výhodou bolo, že každý absolvent mal po ukončení školy zabezpečenú prácu v okrese.

Rok 1965. Vo dvore budovy Technokovu postavili učebne pre kuchárov a čašníkov. Opravila sa budova materskej škôlky s poldennou prevádzkou na Hlavnej ulici. V jej budove pribudli byty pre učiteľov. Celkové náklady na rekonštrukciu predstavovali 135 tisíc korún. Generálnej opravy sa dočkala aj Mestská ľudová knižnica (stála neďaleko súčasného MsKS).
Od SVŠ sa osamostatnili základné školy. Riaditeľom základnej školy sa stal Dušan Veselko a SVŠ so šiestimi triedami naďalej šéfovala JUDr. Nina Lefflerová. Riaditeľom základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským sa stal Ľudovít Koday a maďarskej SVŠ Kálmán Dudás.

Povojnoví riaditelia základnej školy: Vladimír Manica (1945/46, neskôr 1947/48), Ladislav Verecký (1945/46), Viera Nováková (1945 – 1948; 1948 – 1951), Ján Maxián (1951/52), Július Walter (1952 – 1954), František Miškovič (1955 – 1958). V rokoch 1956 až 1965 zlúčili triedy základnej školy s jedenásťročnou strednou školou. Po osamostatnení základnej školy: Dušan Veselko (1965 - 1987), PaedDr. Imrich Sokol (1987 – 1998), Mgr. Vladimír Dudík (1998 - 2000), Mgr. Margita Ághová (2000 – 2005). Od roku 2005 riadi školu Mgr. Magdaléna Vajasová.

Rok 1966. Upravilo sa okolie novej školskej budovy i materskej škôlky, vysadili sa sem kvetinové záhony, pribudlo oplotenie, dobudovali sa ihriská a vedľa školy bol zriadený park. (Na prácach sa podieľali aj žiaci a učitelia, ktorí odpracovali 14 320 brigádnických hodín v hodnote 150 000 Kčs.) V tomto roku sa začala stavať budova poľnohospodárskej školy s internátom pre 300 žiakov.

Rok 1968. Základné školy opäť zápasia s nedostatkom priestorov, navyše sú triedy preplnené. Pôvodne sa v novej hlavnej budove školy počítalo s kapacitou okolo tisíc žiakov. V tomto roku však počet žiakov dosiahol dvojnásobok. Z toho dôvodu boli školské triedy zriadené až v štyroch budovách – vyučovalo sa v budove novej školy, v bývalej meštianke na námestí, na Dlhej ulici a v budove Koruny. Napriek tomu bolo nutné zaviesť dvojzmenné vyučovanie.
V areáli základnej školy postavili provizórne školské budovy, tzv. baraky. Dokonca sa uvažovalo o výstavbe novej 23-triednej školy na Sídlisku stred (nakoniec sa stavba nerealizovala). Rovnako preplnené boli aj materské školy a jasle. Okrem toho mesto zápasilo aj s nedostatkom bytov pre učiteľov, čo sťažovalo stabilizáciu učiteľských kádrov.

Školský rok 1968/69. Zlúčením učňovských škôl v Dunajskej Strede, Čalove, Hubiciach a Veľkom Mederi vzniklo Poľnohospodárske odborné učilište (domáci mu nehovorili inak ako gané suli). V novopostavenej budove na Záhradníckej ulici boli zriadené tieto odbory: 2- ročná dievčenská škola, odbor poľnohospodárstvo; chlapčenské odbory: poľnohospodár – mechanizátor, pestovateľ – mechanizátor a chovateľ – mechanizátor. V prvom roku sa podarilo otvoriť až 7 tried so 134 žiakmi, 6 učiteľmi, 7 majstrami odborného výcviku a 4 vychovávateľmi

Otvorenie poľnohospodárskych škôl si vynútil dopyt po kvalifikovaných pracovníkov na družstvách. Prvým riaditeľom školy sa stal Ing. Pavol Maček (1968 – 1971). Ďalší riaditelia: Ing. Ctibor Petrilla (1971 – 1989), Ing. József Czajlik (1989 – 1991), Juraj Somogyi (1991 – 2003) a Ing. Eva Paulíková (2003 – 2007).
Počas pôsobenia Ing. Petrillu bola vybudovaná zváračská dielňa a odborné učebne v prístavbe. Nadviazalo sa partnerstvo s poľnohospodárskou školou v maďarskom meste Csurgó.