Slovenčina
Školský rok 1949/1950
Meštianska škola zorganizovala prvý raz pre všetkých žiakov školu v prírode. Žiaci aj učitelia navštívili Tatry a Čiernohorské kúpele. Pre žiakov zo sociálne slabších rodín sa podarilo získať podporu.
Do škôl sa zavádzajú ďalšie zmeny: oslovenie „pán učiteľ“ sa nahradí povinným „súdruh učiteľ“. Učitelia robia nábor na zakúpenie časopisu Pionier, vypĺňajú prihlášky do Vlasteneckého hnutia učiteľov, priekopníkov výchovy k socializmu, do Revolučného odborového hnutia. Žiaci po dovŕšení 14. roku zasielajú prihlášky do Zväzu priateľov ZSSR, vznikajú žiacke samosprávy a stredná škola na základe odporúčania KNV nadväzuje družobné kontakty so školou Němanice pri Brne. V kine Slovan sa organizujú oslavy 80. výročia narodenia V. I. Lenina, do ktorých sa zapoja všetky školy. Na oslavy 1. mája pripravia školy alegorický voz, sprievody sú povinné, pričom každý triedny učiteľ odprevádza svoju triedu. Na meštianskej škole sa od 1. decembra zaviedlo školské stravovanie pre dochádzajúcich žiakov, ktorí dostávali obed počas veľkej prestávky o 11 hodine.
V rámci Týždňa detskej radosti sa zorganizuje výlet do Hrušova spojený s pionierskym festivalom. Na námestí sa usporiada slávnostné ukončenie školského roka, na ktorom sú prítomní aj zástupcovia okresného i miestneho národného výboru. Počas prázdnin sa musia učitelia zúčastniť povinných brigád pri žatevných prácach.
Na druhej strane ostali ešte zachované štátom uznané sviatky, ako Nový rok, Traja králi, Veľký piatok a Veľkonočný pondelok, Nanebovstúpenie Pána, Svätodušný pondelok, Božie Telo, sviatok Petra a Pavla, Nanebovzatie Panny Márie, Všetkých svätých, Nepoškvrnené počatie Panny Márie, Narodenie Krista Pána a druhý sviatok vianočný. Boli vyhlásené, prípadne obnovené pamätné dni, ako 7. marec (narodenie T. G. Masaryka), 1. máj, 5. júl (sv. Cyril a Metod), 6. júl (upálenie Jána Husa) a 28. október (deň vzniku ČSR).
Školský rok 1950/1951
V Šamoríne sa znovu otvorili samostatné maďarské školy a zároveň sa zrušili maďarské pobočky, ktoré boli v šk. roku 1948/49 zriadené na všetkých stupňoch škôl. Až do roku 1955 sa 6. až 8. ročník meštianky považoval za neúplnú strednú školu.
Deportácie a výmena obyvateľstva však spôsobili, že školy nemali dostatok maďarských učiteľov. Okrem niekoľkých učiteľov, ktorí tu ostali, začali na školách vyučovať aj Šamorínčania, ktorí sa predtým venovali inej profesii. Museli sa rekvalifikovať, prípadne sem prichádzali učiť maďarskí učitelia z blízkych miest a obcí.
Prvou povojnovou riaditeľkou maďarskej základnej školy sa stala Mária Dányi. Ďalší riaditelia základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským: Ľudovít Koday (1965 až 1971), Ernő Kiss (do roku 1987), Imre Fehér (1987 - 1990), Jenő Domsitz (1990 - 1991), József Ürge (1991 - 2003), RNDr. Gabriella Bugár (2003 - 2019), Mgr. Péter Mészáros (od roku 2019).
Riaditeľom samostatnej maďarskej meštianskej školy sa stal Béla Cséfalvay. Riaditeľom maďarskej jedenásťročnej strednej školy (vznikla zlúčením základných a stredných škôl) bol Imre Horváth (1955 - 1957), neskôr Ľudovít Koday (1957 až 1965). V roku 1965 sa oddelili základné a stredné školy. Až do postavenia novej budovy sídlila maďarská základná škola v budove paulánskeho kláštora.
K 1. septembru1952 definitívne zatvorili šamorínsku meštiansku školu.
Počas jej 80-ročnej existencie sa v nej vystriedalo 157 učiteľov a 23 riaditeľov. Z nich najdlhšie (až 25 rokov) riadil školu Ede Ivánfi/Béla Jancsik (1821 – 1900), ktorý sa venoval aj heraldike a regionálnym dejinám. V prvých rokoch existencie mala škola iba 27 až 40 žiakov, až po 15 rokoch fungovania (v roku 1887) presiahol počet žiakov stovku. Za posledných desať rokov ju navštevovalo 3673 žiakov. Počas 80-ročnej existencie školy dosiahol celkový počet až 14 085 žiakov.
Viacerí učitelia meštianskej školy boli známi aj za hranicami mesta. Spomeňme mená, ako skladateľ, heraldik a historik Ede Ivánfi, redaktor týždenníka Felsőcsallóköz, člen medzinárodnej komisie esperanta József Reininger, vynikajúci znalec dejín žitnoostrovského rybárstva, zakladateľ a riaditeľ Žitnoostrovského múzea Antal Khín, výtvarník János Szemere (občianskym menom Szmertnik) či publicista Gyula Farkas (1888 – 1936), ktorý redigoval pedagogický časopis Magyar Tanügy, napísal učebnicu prírodopisu a dve prozaické knihy pre mládež. Publicistike a prekladom do maďarčiny sa venovala aj jeho manželka Oľga, rodáčka z Malaciek.
Od školského roka 1953/1954 boli žiaci základnej a strednej školy v rámci JSŠ zlúčení pod spoločné riaditeľstvo.
1. september 1954. Vznikla Jedenásťročná stredná škola s vyučovacím jazykom maďarským. Jej prvým riaditeľom sa stal Károly Mircz.
Stredná škola sídlila v budove meštianskej školy. Prví profesori: Károly Mircz, Mária Husvéth, Imre Horváth, Jolán Hideghéty, Mária Hervay, Ede Kindernay, Richard Mitterhauser, Sarolta Horváth, Gertrúd Kulacs, Ida Csémy. Riaditelia maďarskej JSŠ, neskôr gymnázia: Károly Mircz (1954/1955), Imre Horváth (1955 - 1957), Ľudovít Koday (1957 až 1965), po oddelení strednej školy Kálmán Dudás (1965 - 1970), Tibor Orosz (1970 až 1990), László Kovács (1990 - 1995), Lajos Görcs (1995 - 1999), László Kovács. V súčasnosti riadi gymnázium Mgr. János Trencsík.
Školský rok 1956/1957
Vznikla Jedenásťročná stredná škola s vyučovacím jazykom slovenským. Mala 17 tried denného štúdia a 2 triedy večerného štúdia (večerná forma existovala až do roku 1967) s 534 žiakmi a 24 pedagógmi. Riaditeľom školy bol František Miškovič (1956/1957).
18. november 1957. Riaditeľkou JSŠ sa stala JUDr. Nina Lefflerová. Školu riadila vyše 30 rokov. (V septembri 1988 ju vo funkcii vystriedala Mgr. Mária Bzdúšková. Od školského roku 2004/2005 je riaditeľkou PaedDr. Edita Lysinová.)
20. október 1958. Šamorín sa konečne dočkal novej budovy školy. Dnes sa zdá priam neuveriteľné, že v nej niekoľko desaťročí sídlili až štyri školy - obidve stredné školy i obe základné školy. Dnes je budova sídlom Základnej školy M. Bela.
Autorom architektonického projektu bol v tom čase mladý začínajúci architekt Vladimír Dedeček (1929 – 2020), považovaný za ikonu slovenskej architektúry druhej polovice 20. storočia. Práve v 50. rokoch sa špecializoval na školské budovy a internáty. Jeho nezameniteľný rukopis nesú projekty viacerých škôl.
V tom istom roku postavili aj novú školu v Mliečne.
Nová budova školy, v ktorej sídlili až štyri školy, dnes ZŠ Mateja Bela. Na mieste, kde dnes vedie pri škole cesta smerom na Záhradnícku, sa pôvodne nachádzal parčík v tvare trojuholníka.
Nasleduje „Zo starých školských kroník, 22. časť“
