Slovenčina
Položme si otázku, prečo práve v Šamoríne zapustila reformácia také hlboké korene. Prišla z Nemecka a obyvatelia Šamorína boli v tom čase prevažne Nemci. Je veľmi pravdepodobné, že na protestantskú vieru prestúpili už v polovici 16. storočia.
Protestantizmus vznikol ako protiváha katolíckej cirkvi. Od samého začiatku usiluje o oslobodenie sa od pevného stredovekého poriadku. Odmietol viaceré stredoveké dogmy, zrušil väčšinu sviatostí a tie, čo ponechal, tým pripísal celkom iný význam. Základom ich viery je Písmo – evanjelium, preto evanjelici. Odmietajú autoritu pápeža, modlitby k svätým a Panne Márii. Neuznávajú odpustky ani pôsty a rovnako ani celibát a dobrovoľnú chudobu. A takisto nemajú ani žiadne rehoľné rády.
Šíreniu protestantizmu napomohla aj celková situácia v Uhorsku. V tragickej bitke pri Moháči zahynula väčšina vysokopostavených cirkevných hodnostárov, vrátane arcibiskupa. A tak v čase, keď sa cirkevná správa v Uhorsku stala dočasne nefunkčnou, začali priamo úmerne narastať aj sympatie voči reformnému úsiliu o nápravu cirkvi. Mnohé urodzené rody a mešťania vnímali reformáciu ako prejav odporu proti prísne katolíckym Habsburgovcom. Presadením reformácie sa chceli vymaniť zo závislosti od katolíckej cirkvi.
Napriek tomu, že sem boli myšlienky reformácie importované zvonka, zapustila tu hlboké korene. Evanjelickí kňazi boli vzdelaní a sami kládli veľký dôraz na vzdelanie, za čo si získali úctu svojho okolia. Pri svojich kostoloch založili školy, kde šírili nové myšlienky. Na svoju dobu používali pomerne pokrokové vyučovacie metódy, pri ktorých sa inšpirovali Jánom Amosom Komenským, tiež protestantom (pozn.: bol členom Jednoty bratskej).
Protestanti v Šamoríne prijali najprv evanjelickú vieru (pozn.: až do druhej polovice 19. storočia boli šamorínski evanjelici prevažne Nemci) a až neskôr kalvínsku (pozn.: k nim sa hlásili Maďari).
S nástupom reformácie sa aj v Šamoríne otvárajú protestantské školy
Už v roku 1602 tu vlastnila evanjelická cirkevná obec vlastnú školu. Vyučoval v nej Gottfried Fremgodius, ktorý sem prišiel z Pezinka. Vyučovacím jazykom bola nemčina. Až do polovice 17. storočia sa v meste vyučovalo na dvoch školách, v nemeckej a maďarskej.
V Šamoríne však zapustili korene aj kalvíni. V susedstve farského (dnes kalvínskeho) kostola si postavili vlastný klenbový kostol. Pramene v roku 1619 uvádzajú vyššiu školu pri kostole reformovanej cirkvi, ktorá tvorila jednu zo šiestich vyšších škôl v rámci biskupstva reformovanej cirkvi so sídlom v Komárne. Žiaľ, existovala iba krátky čas.
Popri gramatike sa v nej vyučovala aj syntax a poetika. Katechizmus pre deti sa vyučoval dvakrát do mesiaca. Cirkev financovala didaktické obrázky a žiacke učebnice.
Zo záznamov kanonickej vizitácie z roku 1634 sa dozvedáme, že protestantské školy mali dvoch kantorov – Maďara a jedného Nemca, na základe čoho sa domnievame, že tu popri maďarskej existovala i nemecká trieda. V roku 1673 mala škola už len jedného kantora a dvoch pomocníkov. Plat kantora predstavoval 45 zlatých ročne.
V 20. rokoch 17. storočia nechal ostrihomský arcibiskup Szelepcsényi kalvínsky kostol zabaviť, spolu s farou a so školou. Zhabaný majetok odovzdal mestečku, kalvínskeho duchovného a rechtora vyhnal. Pravdepodobne ich dal internovať a postavil pred súd.
Pri evanjelických kostoloch vznikali školy, kde učitelia šírili nové myšlienky a používali pomerne pokrokové vyučovacie metódy (Zdroj: historickarevue.sme.sk)
Po nástupe Pálffyovcov sa stal Šamorín jedným z centier protireformácie
V polovici 16. storočia sa ku kalvínskej vetve reformácie hlásila už väčšina Maďarov. Blízkosť Šamorína k Viedni, Bratislave a najmä Trnave (centra protireformácie) boli dôvodom, prečo do života Šamorínčanov zasiahli náboženské prenasledovania.
Od roku 1599 sa Šamorín stáva súčasťou dedičného majetku Pálffyovcov. Prísne katolícka rodina Pálffyovcov spravila všetko pre to, aby prinútila protestantov vrátiť sa ku katolíckej viere. (Vyvrcholením ich úsilia bolo založenie rehole paulánov, ktorá sa usadila priamo v centre mestečka.)
Uhorský palatín, gróf Pavol Pálffy v roku 1652 nariadil, aby evanjelici prepustili svoje nehnuteľné majetky katolíckej cirkvi. Žiadal vrátenie kostola, fary, školy, dvoch menších zvonov a vinice v Rači, ktorú dovtedy vlastnil evanjelický zbor. Vedenie mestečka proti tomuto rozhodnutiu síce protestovalo, ale vôľa zemepána rozhodla.
Presne o dve desaťročia neskôr (1672) sa stal Šamorín jedným z centier protireformácie a zasiahla ho vlna prenasledovania protestantov. Zemepán mestečka Mikuláš Pálffy vyhnal obidvoch protestantských kazateľov, dokonca dal zapečatiť obidve protestantské školy a kostoly. Po čase sa sem síce smeli vrátiť, ale Damoklov meč nad nimi visel neustále.
Poslednú tretinu 17. storočia by sme mohli v dejinách Šamorína označiť ako obdobie náboženského fanatizmu. Šamorín „preslávilo“ nielen niekoľko procesov s „bosorkami“, ale aj prenasledovanie protestantských kňazov.
Udalosti nabrali prudký spád 7. decembra 1709, keď Šamorín obsadili cisárske vojská generála Heistera, aby tu zúčtovali s Rákocziho vojskami. Heister dal vyhnať obidvoch protestantských kňazov, evanjelickú modlitebňu dal prestavať na byty pre dôstojníkov a evanjelickú školu dal prebudovať na stajne pre kone.
Pokračujeme v stredu po veľkonočných sviatkoch, nasleduje 4. časť Zo starých školských kroník
