Svet sa mení a ani školstvo nie je výnimkou. Istá anekdota však hovorí, že ak by sme strojom času preniesli lekára z 18. storočia do dnešnej ambulancie, bol by v nej stratený. Ak by sme však preniesli strojom času učiteľa z minulosti, vo výklade by bez problémov pokračoval aj v dnešnej triede.
Dnes už nenájdeme v triede kalamár s atramentom či bridlicové tabuľky orámované dreveným rámom, na ktoré sa písalo grifľami. Takisto nenájdeme ani pľuvadlo v rohu, džbánik na umývanie rúk, piecku na kúrenie, polená určené na kľačanie či trstenicu a harmónium, pomocou ktorého sa učili žiaci spievať. Zato pribudli interaktívne tabule, notebooky, dataprojektory. Základné vybavenie triedy však ostalo dodnes: lavice, tabuľa a učiteľská katedra. Zatiaľ čo sa v minulosti učili všetci žiaci v jednej triede, a bolo ich niekoľko desiatok, dnes sa počet žiakov v triedach prísne limituje, dokonca sa v rámci niektorých predmetov delia na skupiny.
Predchádzajúce príspevky nájdete na hlavnej stránke v sekcii História.
Šamorínski študenti na univerzitách v zahraničí
Na prelome 12. a 13. storočia vznikajú popri mestských, farských či kláštorných školách aj školy vysoké – tzv. univerzity. Predchodcami stredovekých univerzít boli grécke akadémie a rímske rétorické školy. Ich pomenovanie pochádza z latinského názvu uviversitas, čo znamená všeobecný. Štúdium na stredovekých univerzitách (v 13. storočí ich bolo asi desať) poskytovalo študentom rovnaké vzdelanie. Umožňoval to jednak univerzálny jazyk latinčina, v tom čase síce mŕtvy jazyk, ale hovorili ňou vzdelanci, a tiež univerzálna výučba scholastika, ktorá sa opierala o autority, ako boli Aristoteles, Galenos či Biblia.
Prvé univerzity vznikli v Bologni (1088) a Paríži (1150). Spolu s nimi sa zakladajú aj aj prvé kolégia (v češtine kolej). Pôvodne to boli len ubytovne pre chudobných študentov, ale čoskoro sa z nich stali centrá intelektuálneho života a neskôr tu vznikli prvé univerzitné knižnice.
Stredoveké univerzity predstavovali uzavretý svet, ktorý sa riadil dohodnutými pravidlami medzi učiteľmi a študentmi. Na niektorých dokonca mohli mať hlavné slovo študenti. Doba štúdia nebola ničím obmedzená, študent mohol prestať študovať, keď jeho učitelia uznali, že je dostatočne pripravený na svoje povolanie. Neboli povinné záverečné skúšky ani diplom. Stačilo doložiť, že študent istý čas študoval a zložil povinné skúšky. Školné tvorilo časť učiteľovho príjmu a platili ho len bohatí študenti.
Univerzitné vzdelanie umožnilo absolventom dosiahnuť vyššie spoločenské postavenie bez ohľad na sociálny pôvod a preukazovala sa im náležitá úcta, keďže pomer vzdelancov bol oproti masám negramotných nepatrný.
Uchádzač o štúdium sa musel po príchode osobne predstaviť rektorovi, ktorý ho potom zapísal do generálnej matriky univerzity. Tie dnes poskytujú cenný prameň informácií. Po rektorovi sa išiel dať zapísať k dekanovi fakulty, ktorý o ňom takisto vyhotovil záznam. Za každý takýto zápis sa od študenta vyberal poplatok, tzv. imatrikulačná taxa. Tá sa líšila podľa jednotlivých univerzít. Len vo výnimočných prípadoch mohla univerzita študentovi odpustiť poplatok. Študenti ho mohli splácať aj po čiastkach, ale ak chceli získať akademický titul, museli ho splatiť ešte pred bakalárskou skúškou. Často sa stávalo, že študenti opustili univerzitu bez získania akademického titulu, pretože nedokázali uhradiť poplatok v plnej výške.
Najnižším stupňom bola fakulta siedmich slobodných umení, ktorá bola zároveň najpopulárnejším štúdiom (pozri tabuľku: najčastejšie uvádza poslucháčov filozofie - PH1, PH2).
Do roku 1526 uvádzajú zachované matriky stredoeurópskych univerzít (Krakov, Praha, Viedeň) 20 študentov zo Šamorína. V rokoch 1526 až 1788 odchádza na univerzity študovať 14 Šamorínčanov: po jednom v Nemecku a v Anglicku, štyria v Holandsku a ôsmi vo Viedni. Z Mliečna študovalo na univerzitách v spomínanom období 5 študentov: dvaja v Nemecku, dvaja vo Viedni a jeden v Holandsku.
Nemožno sa čudovať, že práve Viedenská univerzita bola najviac navštevovaná. Dôvodom nebola len relatívna blízkosť, ale najmä rôzne úľavy, ktoré sa poskytovali menej majetným študentom.
Ak porovnáme prístup k univerzitnému vzdelaniu v minulosti a dnes, zistíme, že získať vyššie vzdelanie bolo finančne mimoriadne náročné. Na druhej strane vzdelaný človek požíval v spoločnosti nesmiernu úctu a vážnosť.
Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam univerzitných študentov zo Šamorína a okolia od roku 1789. V poslednom stĺpci nájdeme aj niektoré vyššie typy škôl a univerzity na území Uhorska. Napríklad Evanjelické lýceum v Bratislave založené v roku 1606, Trnavskú univerzitu založenú Petrom Pázmányom v roku 1635, Katolícke cirkevné gymnázium v Komárne založené v roku 1649 (v roku 1776 ho prevzali benediktíni). Študenti totiž mohli získať akademický titul aj po krátkom štúdiu, ak sa preukázali štúdiom na inej univerzite alebo vyššej škole.
Pozorným čítaním tabuľky zistíme, že nie všetky údaje sa uvádzali dôsledne, často chýbajú. Iba v niektorých prípadoch zaznamenali univerzitné matriky aj zamestnanie otca. Najčastejšie sa uvádzalo zamestnanie otca krajčír (na území Slovenska 13-krát, z toho len v Šamoríne v 5 prípadoch).
Na sociálny pôvod poukazovali poznámky uvedené pri mene študenta týkajúce sa zaplatenia poplatku. Pri menách je v niektorých prípadoch uvedená poznámka pauperes, čo znamená chudobný. Išlo však len o zanedbateľné percento študentov.
Zo šľachtických rodín odchádzali študovať obyčajne druhorodení potomkovia šľachtickej rodiny. Otcovia ich vysielali na štúdia z dôvodu, aby sa zbytočne nedrobil rodinný majetok. Na univerzitách študovali aj príslušníci mestského patriciátu, zväčša nemeckého pôvodu. Možno ich identifikovať podľa nemecky znejúcich priezvisk. Etnické pozadie však nie je možné identifikovať, keďže sa mená zapisovali väčšinou v latinizovanej podobe. Najčastejšie sa uvádzala národnosť Hungarus.
Osobitnú skupinu tvorili študenti pochádzajúci z nižších vrstiev. Práve pri nich sa často uvádzala poznámka pauperes. Najčastejšie to boli deti remeselníkov, obchodníkov, zámožnejších roľníkov či nízkej šľachty.
Šamorínski študenti na univerzitách od roku 1789
Meno | vek | vierovyzn. | spol. postavenie | národnosť | miesto narodenia | meno a povolanie otca, matky | rok zápisu | vyššia škola |
Dúló Franciscus | 20 | ref. | Causarum fori utriusque advocatus | Hungarus | Samaria | Theophilus, jobbágy (nevoľník) | 1837 J2 | Pozsony - lyceum |
Juhász Daniel | 17 | r. kat | Medici (1824) | Hungarus | Samaria | Theresia | 1824 Ph11825 Ph21826 J11827 J2 | |
Tomány Antonius | 16 | r. kat | Senatoris vid., in Vámos Mikola com. Hont | Hungarus | Samaria | Catharina, Josephi | 1837 Ph1 | Komárno |
Bartalos (Barthalos) Carolus | 17 | r. kat | nob. | Hungarus | Samaria | Franciscus | 1840 Ph11841 Ph21843 J11844 J2 | Pozsony |
Csejtey (Cseitey) Josephus | 16 | r. kat | civis | Hungarus | Szamaria | Josephus, civis | 1824 Ph11825 Ph21826 J11827 J2 | |
Sauer Ladislaus | 17 | r. kat | regius salis perceptor | Hungarus | Sz. Maria | Joachimus | 1823 Ph1 | |
Kompoth Franciscus | 17 | r. kat | senator | Hungarus | Samaria | Franciscus | 1834 Ph11835 Ph1 | Nagyszombat (Trnava) |
Laczkó (Latzkó) Paulus | 24 | r. kat | aeditus in ecclesia parochiali Szamariensis | Hungarus | Szamaria | Stephanus | 1807 Ph11808 Ph2 | |
Gants Vincentius | 18 | ref | nob. | Hungarus | Gantsháza | Casparus, composessor | 1827 Ph21828 J11829 J2 | |
Szemes Antonius | 20 | r. kat | civis | Hungarus | Szamaria | Georgius, civis | 1828 Ph11829 Ph2 | Comaromii |
Kiraly Joannes | 16 | r. kat | arendator | Hungarus | Samaria | Joannes | 1826 Ph11827 Ph2 | |
Schott Josephus | 17 | r. kat | chirurgus d.c., deg. in Szerdahely d.c. | Hungarus | Szamaria | Josephus | 1815 Ph11816 Ph2 | |
Gants Sigismundus | 18 | ref | compossesor, deg. in Tefalix com. Poson | Hungarus | Gantshaza | cur. nob. Lieszkovszky Ignatius | 1827 Ph1 | |
Király Josephus | 17 | r. kat | nob. | Hungarus | Samaria | Joannes, mercator | 1841 Ph2 | Nagyszombat (Trnava) |
Nyeregjárto (Nyeregjartó) Antonius | 16 | r. kat | parochus in Dioszegh | Hungarus | Samaria | tutor frater Georgius Nyeregjártó | 1824 Ph11825 Ph2 | |
Garzuly Josephus | 17 | r. kat | chirurgus Pozsony | Hungarus | Samaria | Georgius | 1839 Ph1 | |
Bartalos Franciscus | 17 | r. kat | nob. | Hungarus | Samaria | Franciscus, sartor | 1839 Ph11840 Ph2 | Komárom |
Nyeregjárto Joannes | 17 | r. kat | nob. | Hungarus | Samaria | Veronica, Josephi vid. | 1834 Ph1 | hab. Tyrnavia Nagyszombat |
Laczkó (Latzkó) Michael | 19 | r. kat | aeditus in ecclesia parochiali Szamariensis | Hungarus | Szamaria | Stephanus | 1807 Ph11808 Ph2 |
Použité skratky:
ignob. = ignobilis (neurodzený)
J1, J2 = poslucháč práva (v maď. jogász halgató)
nob. = nobilis (urodzený)
PH1, PH2 = poslucháč filozofie
r. kat. = rímsko-katolícke vierovyzn.
ref. = reformátske vierovyznanie
Zdroj: http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/saba_psa/publikacie/Archivum_Sala_4_HU-full.pdf
V porovnaní s ostatnými mestami na území Slovenska sa Šamorín podľa počtu univerzitných študentov nachádzal až na chvoste tabuľky, na jednej úrovni s Prievidzou.
Zdroj:
Štangová, Romana: Študenti zo Slovenska v matrikách stredovekých univerzít v Prahe, v Krakove a vo Viedni. In: HISTORIA NOVA 7
https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksd/h/Hino7b.pdf
Nasleduje „Zo starých školských kroník, 3. časť“