Slovenčina
Pokračujeme filmármi v Šamoríne, ktorí akoby vyplnili biele miesto po zaniknutých divadelných súboroch. Od polovice 60. rokov sa nimi doslova roztrhlo vrece a niektoré šamorínske lokality sa stali vyhľadávanými miestami na nakrúcanie filmov. Top trojkou vyhľadávaných filmových miest v Šamoríne bola stará železničná stanica, dunajské zákutia a starobylý stredoveký kostol. O ich obľúbenosti svedčí aj skutočnosť, že sa sem mnohí režiséri radi vracali. A nebolo ich málo.
Natočilo sa tu veľa kultových filmov. A nie je isté, že sa nám podarilo všetky obsiahnuť. Spomeňme mená režisérov, ako Juraj Herz, Elo Haveta, Jozef Medveď, Martin Hollý ml., Leopold Lahola, Vladimír Bahna, Martin Luther, Andrej Lettrich, Stano Párnický, Ľudovít Filan, Pavol Haspra, Dušan Rapoš, Ľubo Kocka, Gejza Dezorz, Ondrej Šulaj, Peter Nikolaev, Jakub Kroner, Rudolf Biermann či Mariana Čengel-Solčanská.
Môžeme sa však pochváliť aj tým, že zo Šamorína pochádzalo niekoľko známych hercov či filmových producentov. Aj o nich budeme rozprávať. A Šamorínu prišli na chuť aj reklamné agentúry a tvorcovia dokumentárnych filmov, reality show a videoklipov.
Šesťdesiate roky zaraďujeme k najplodnejšiemu obdobiu slovenskej kinematografie. Filmári siahali po nových výrazových prostriedkoch, radi experimentovaním. Mnoho natočených filmov dostalo prívlastok trezorové, keďže sa nezhodovali s ideológiou režimu. A tak putovali na dlhé roky do trezorov. Takýto osud postihol aj niektoré filmy nakrúcané v Šamoríne.
V roku 1968 tu natáčali až tri filmy
O tri roky neskôr po nakrúcaní baladického filmu Námestie svätej Alžbety sem opäť prichádzajú filmári. V roku 1968 tu nakrútili hneď niekoľko filmov. V slovensko-nemeckej koprodukcii tu vznikol poetický film režiséra Leopolda Laholu Sladký čas Kalimagdory. Bol to prvý slovenský film inklinujúci k magickému realizmu odohrávajúci sa na pomedzí reality a fantázie. Zároveň bol prvým a posledným slovenským filmom režiséra Laholu, ktorý sa vrátil z emigrácie. Vznikol na námety románu českého spisovateľa Jana Weissa Spáč vo zverokruhu.
Zobrazuje nezvyčajný život hrdinu Jonáša Rebendu (v podaní nemeckého herca Rüdigera Bahra), ktorý sa riadi cyklom ročných období. Jonáš v každom ročnom období, okrem zimy, prekypuje nezvyčajnou aktivitou a sexuálnym apetítom. Na jar prichádza do mesta, je hravým dieťaťom s čistou dušou, v lete dospievajúcim mladíkom ovládaným vášňou, na jeseň stráca životnú energiu, je čoraz unavenejší a vyčerpanejší. Zimu trávi ako starnúci muž na zapadnutom salaši, kam ho prichýli mýtická Kalimagdora (hrá ju Magda Vášáryová).
Hovorí sa, že nielen knihy, ale aj filmy majú svoje osudy. Smutné bolo aj finále Laholovho filmu. Režisér sa premiéry filmu, žiaľ, nedočkal. Nečakane vo veku 50 rokov zomrel vo filmovej strižni počas finálnych úprav tesne pred premiérou filmu na náhle zlyhanie srdca.
Posledný film Leopolda Laholu Sladký čas Kalimagdory
(Zdroj: © Slovenský filmový ústav – Fotoarchív)
V tom istom roku sa v Šamoríne natáčal aj jeden z najlepších filmov režiséra Martina Hollého ml., Balada o siedmich obesených. Vznikol na motívy rovnomennej poviedky Leonida Andrejeva a v roku 1969 získal Cenu za najlepší film a Cenu medzinárodnej kritiky na Medzinárodnom festivale v Monte Carle. V hlavnej úlohe sa zaskvela Milka Vášáryová, Ivan Mistrík, Viliam Polónyi a ďalší známi herci. Pôsobivé exteriérové zábery sa natáčali aj v Čilistove pri známom Bendeho mlyne. V úlohe štatistu tu dokonca vystupoval aj Šamorínčan Elemér Szabó spolu so svojimi koňmi.
Snímka z filmu Balada o siedmich obesených, ktorý natáčali v Šamoríne
(Zdroj: © Slovenský filmový ústav – Fotoarchív)
A do tretice, v roku 1968 tu natáčali aj niekoľko záberov 3-dielneho rodinného filmu Maroško v réžii Jozefa Medveďa. V prvom diele trilógie nazvanej Smoliar je scéna, kde sa deti počas omše pobili. Práve tieto snímky vznikli v kostole reformovanej cirkvi.
Scéna z rodinnej filmovej trilógie Maroško zachytávajúca pobúrené pohľady veriacich, keď sa chlapci v priestoroch chóru pobili (Zdroj: © Slovenský filmový ústav – Fotoarchív)
Marošov dedko ide robiť poriadok s nezbednými chlapcami
(Zdroj: © Slovenský filmový ústav – Fotoarchív)
Nasledujú „Ochotnícke divadlá a filmári v Šamoríne, 10. časť“
Predchádzajúce príspevky nájdete na hlavnej stránke v sekcii História
