Čriepky z histórie mesta: O čom rozprávajú staré cintoríny, 11. časť

2020.12.4. 14:30

Soňa Zakariásová

Šamorínsky mestský cintorín. Miesto spomienok i miesto, kde sa dá čítať história. Každý cintorín má svoju atmosféru. Za každým hrobom sa ukrýva osobitný príbeh človeka, ktorý v ňom odpočíva. Mohutné gaštany, náhrobky s menami a nápismi väčšinou v maďarčine, ale nájdu sa aj v nemčine. Pribúdajú aj mená v slovenčine.

Nové milénium

Kedysi pokojný, takmer spiaci Šamorín v 21. storočí ožil. Premenil sa na dynamicky rozvíjajúce sa mesto, ktoré za posledné desaťročia podstatne zmenilo svoju tvár. Zmenili sa aj pohľady ľudí i samotní obyvatelia. Nič neostalo také, ako bývalo predtým.

Mesto sa rozšírilo nielen o obytné plochy, ale niekoľkonásobne narástol aj počet obyvateľov, zväčšil sa krúžok mesta na mape. Ani cintorín už kapacitne nestačil. V 70. rokoch, keď pribudli nové sídliská a počet obyvateľov sa zdvojnásobil, muselo vedenie mesta a správa cintorína naliehavo riešiť nové hrobové miesta. A tak sa začali rušiť jednotlivé vojnové hroby, aby uvoľnili miesto novým hrobovým miestam.

V novom miléniu sa nedostatok hrobových miest riešil rušením starých hrobových miest, o ktoré sa nikto nestaral, neudržiaval ich a neuhrádzal nájom. Postupne sa začali staré hroby prekopávať, aby uvoľnili miesto novým. Na mieste, kde boli kedysi pristavené kontajnery, vznikla nová časť s urnovými hrobmi. Je nenahraditeľnou stratou, že sa mesto nerozhodlo pre kompromis a po obvode cintorína nevytvorilo lapidárium, aby sa staré pieskovcové náhrobky uchovali ako pamiatka na starých Šamorínčanov.

Staré náhrobné kamene v šamorínskom archíve ešte v polovici 60. rokov sústreďoval okresný archivár Imre Latkóczy. V roku 1964, kedy bol archív zrušený, sa likvidovalo aj staré lapidárium umiestnené na chodbách budovy a v osobitnej miestnosti bývalého kláštora. Ďalší osud starých náhrobných kameňov nám nie je známy.

Na cintoríne pribúdajú urnové hroby, ktorým vyčlenili priestor naľavo od vchodu

Centrálny cintorín kráča s dobou a 30. septembra 2014 vysvätili a slávnostne odovzdali vynovený Dom smútku. Bol rozšírený o prístavbu s dvomi chladiacimi boxmi. Výsledkom rekonštrukčných prác bola modernizácia exteriéru i interiéru budovy tak, aby ich vzhľad zodpovedal požiadavkám 21. storočia. Pribudlo nové technické vybavenie a budova sa zväčšila aj kapacitne.

Nový Dom smútku pribudol aj mestskej časti Mliečno.

Domy smútku v časti mesta Mliečno a Čilistov slúžia výlučne na pohrebný obrad. Na cintoríne v Kráľoviankach nie je vybudovaný Dom smútku, preto sa posledná rozlúčka s pozostalým koná v Šamoríne.

Od roku 2014 krášli mestský cintorín vynovený moderný Dom smútku

V auguste 2016 nainštaloval Mestský podnik Area pred obnovený Dom smútku novú elektrickú zvonicu. Nahradila pôvodnú zvonicu, ktorú mestu ešte na začiatku minulého storočia darovala rodina Bargárová.

Nová elektrická zvonica nahradila v roku 2016 klasickú, ktorú kedysi darovala mestu rodina Bargárová.

V roku 2017 na podnet Veľvyslanectva Ruskej federácie SR prebehla na mestskom cintoríne obnova pomníka na pamiatku ruských vojnových zajatcov. Na pietnom mieste pribudli mramorové tabule s menami 637 bývalých príslušníkov cárskej armády.

Z evidencie zosnulých ruských zajatcov sa podarilo zistiť, že najstarším zajatcom bol istý S. Banada, narodený v roku 1867 (zomrel 27. 1. 1915) a najmladším S. I. Butikin, narodený v roku 1899 (zomrel 28. 9. 1917).

Prvé meno na zozname zosnulých ruských zajatcov sa objavilo 16. septembra 1914. Bol ním istý F. Kuzma (*1889). Nebol to však prvý zosnulý zajatec v šamorínskom tábore. V smutnej štatistike zosnulých zajatcov vedie srbský vojak Milovan Rebranovič (*1888), ktorý zomrel 11. septembra 1914, krátko po príchode do tábora, teda týždeň po tom, čo sem internovali prvých zajatcov (3. septembra 1914).

Ako poslední sa do zoznamu zosnulých ruských zajatcov zapísali Ivanov, S. (*1887), Bobrov, J. N. (*1889) a Pogrebnoj, P. S. (*1891). Bolo to 24. septembra 1918, takmer na konci vojny, keď sa definitívne rozpadol západný front. Po tomto dátume štatistiky ďalšie mená neuvádzajú.