Slovenčina
Šamorínsky mestský cintorín. Miesto spomienok i miesto, kde sa dá čítať história. Každý cintorín má svoju atmosféru. Za každým hrobom sa ukrýva osobitný príbeh človeka, ktorý v ňom odpočíva. Mohutné gaštany, náhrobky s menami a nápismi väčšinou v maďarčine, ale nájdu sa aj v nemčine. Pribúdajú aj mená v slovenčine.
Tak ako Bratislava, aj Šamorín mal svoje kultové postavičky, ktoré brázdili ulice mesta a dodávali mu zvláštny kolorit. Kto by si okrem obľúbeného Jožka báčiho nepamätal na zhrbeného pána Dadača (dodnes neviem, či to bola prezývka, alebo sa tak skutočne volal), s jeho večne naloženou káričkou, či legendárnu Matzag Margit, známu svojím nabrúseným jazykom a prísnou chôdzou s rukami za chrbtom.
Na cintoríne odpočívajú osobnosti, ktoré sa nezmazateľne zapísali do osudov Šamorína, mali pohnuté osudy a život im občas uštedril nejeden úder pod pás. Niektoré nápisy na pomníkoch vybledli a pieskovec nahlodal zub času. Možno práve tým je pieskovec jedinečný, že je pominuteľný.
Nie je vhodné vytvárať rebríček mien zosnulých Šamorínčanov, ale ponúkame niekoľko známych mien, ktoré si zaslúžia, aby sme si na nich spomenuli a priblížili ich životný príbeh. Denne prechádzame okolo miesta ich odpočinku a často ani netušíme, aký príbeh je za takmer zabudnutým menom pochovaný.
Keby tak náhrobné kamene vedeli prehovoriť, určite by nám povedali, aké nezmyselné je naháňať sa za vecami, ktoré si so sebou nikto nevezme do hrobu. To, čo je dôležité, je moment, ktorý prežívame s rodinou a ľuďmi, ktorých milujeme a stopy, ktoré po sebe zanecháme. Tie ostanú večné...
Ernő RÖCK (1859 – 1927)
Známy šamorínsky právnik. V roku 1888 si otvoril právnickú kanceláriu v Šamoríne, ktorú viedol až do svojej smrti. Právne služby poskytoval aj Prvej slovenskej sporiteľni v Šamoríne (Első Somorjai Takarékbank). Počas troch desaťročí bol správcom evanjelického presbytéria. Inicioval založenie Šamorínskeho valcového mlyna a elektrárne, ktorého bol predsedom. Predsedal aj Kasínu, známemu kultúrno-vzdelávaciemu spolku, ktoré združovalo vzdelaných mužov šľachtického pôvodu z celého šamorínskeho okresu. Takisto bol predsedom Spotrebného družstva Hangya (neskôr Hanza), ktoré sídlilo na južnom konci Hlavnej ulice.
Nemenej známa a verejne aktívna bola aj jeho manželka Aranka Röck, rodená Nemessányiová. Dve desaťročia vyučovala na miestnej meštianskej škole, bola predsedníčkou Protestantského ženského spolku. Keď budovu radnice počas rekonštrukcie vážne poškodil požiar, vo svojom dome sprístupnila tri miestnosti na uloženie národopisnej zbierky.
Hrobka rodiny Röckových
OBERHOFFER, Ignác (1856 – 1938)
Šamorínsky notár. Ako člen Krajinskej kresťansko-sociálnej strany sa angažoval aj v komunálnej politike. Bol členom miestnej Masarykovej ligy proti tuberkulóze založenej v máji 1936. Sídlila v budove bývalého remeselníckeho spolku na konci Rybárskej ulice. Dom, kde Ignác Oberhoffer býval, stál na mieste dnešnej Slovenskej sporiteľne.
Miesto odpočinku významného šamorínskeho notára Ignáca Oberhoffera
Károly RITTER (1831 – 1905)
Evanjelický farár v Šamoríne. Vyučoval náboženstvo aj na meštianskej škole. Jeho blízkym priateľom bol košarišský evanjelický farár Pavol Štefánik, otec Milana Rastislava Štefánika. Práve blízke priateľstvo s Ritterom rozhodlo, že voľba padla na Šamorín. Ritterovou nespornou zásluhou bolo aj upevňovanie maďarského povedomia Šamorínčanov. Do 70. rokov 19. storočia totiž žila v Šamoríne početná nemecká komunita, na čo poukazuje aj častý výskyt nemeckých priezvisk. Dokonca aj u evanjelických a katolíckych farníkov tvorili Nemci výraznú prevahu. V 70. rokoch sa zásluhou Károlya Rittera, katolíckeho farára Michala Reselyho a dekana Zsigmunda Kisfaludyho, ako aj učiteľského zboru novej meštianskej školy pod vedením Bélu Ivánffiho, začalo rozvíjať silné maďarské národné povedomie obyvateľov Šamorína.
Károly Ritter mal výraznú zásluhu na upevňovaní národného povedomia šamorínskych Maďarov
Pokračujeme v stredu, nasleduje 10. časť „O čom rozprávajú staré cintoríny“
