Slovenčina
Je bizarné, ako sa nezmyselnými mocenskými nariadeniami môže dostať jednotlivec na čiernu listinu bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom spreneveril zákonom a poriadku. Reč bude o udalostiach od konca 30. až do konca 40. rokov minulého storočia, ktoré podávajú smutné svedectvo o sile mocných a o tom, ako sa z hodiny na hodinu posunul život jednotlivca i celých rodín na okraj spoločnosti. Otázka znie: môže byť nevinný človek potrestaný iba preto, že sa ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste? Žiaľ, história nám poskytuje smutné svedectvo, keď sa kolektívne trestalo celé spoločenstvo. Paradoxne sa v jednotlivých obdobiach menili len aktéri a obete.
Udalosti po roku 1948 v tieni paragrafov
Prevrat v roku 1948 na 40 rokov poznačil verejný život i mentalitu obyvateľov. Európa sa spamätáva z vojnovej traumy. Nádej na nový pokrokový svet oživí Stalin, ktorý využije historickú príležitosť. Sformuje sa východný blok satelitných krajín, ktoré sa dostanú pod kontrolu Stalina.
Nástup komunistov k moci a medzinárodné protesty, najmä v Budapešti, priniesú aj niektoré zmeny v postavení maďarskej menšiny. Vláda zastaví nezmyselné odsuny obyvateľov maďarskej národnosti. Takisto sa ukončia dobrovoľné presuny Slovákov z Maďarska do prázdnych domov po vysídlených Maďaroch. Do Šamorína sa vracajú vysídlené rodiny. Dôjde k zrovnoprávneniu obyvateľstva maďarskej národnosti. Dokonca sa postupne zavádzajú prvky pozitívnej diskriminácie, ako uprednostňovanie úradníkov ovládajúcich maďarský jazyk, sledovanie zastúpenia obyvateľstva maďarskej národnosti v národných výboroch, dvojjazyčné úradovanie, podpora maďarských škôl a maďarskej kultúry. Obnoví sa rozhlasové vysielanie pre maďarských poslucháčov, prerušené v auguste 1945, vznikne Csemadok, ktorý opäť usporiada spomienkové slávnosti pri pamätníku Pipagyújtó, nadviaže na tradíciu oberačkových slávností a oživí kultúrny život v meste.
Na všetkých stupňoch škôl otvoria paralelné triedy s vyučovacím jazykom maďarským, označované ako maďarské pobočky. Oslovenie „pán učiteľ“ vystrieda povinné oslovovanie „súdruh učiteľ“. Výnosom Povereníctva školstva a osvety premenujú obce v obvode Šamorína: Úzor na Kvetoslavov, Gútor na Hamuliakovo.
Šamorín zasiahne vlna znárodňovania. Podľa sovietskeho vzoru sa postupne likvidujú obchodíky a dielničky živnostníkov, štát preberá aj správu hrádzí. (Prvá povojnová vlna znárodňovania sa Šamorína nedotkla, keďže tu neboli veľkostatky ani väčšie priemyselné podniky.)
V roku 1950 dôjde k úplnej likvidácii súkromného podnikania. Štát znárodní dokonca aj dielničky živnostníkov, ktorí sa po nútenom vysídlení vrátili a začali odznova. Takýto osud postihne napríklad Czuczovu pekáreň, Szilvássyho brašnárstvo, Balheimov obchodík s potravinami a rozličným tovarom a mnohé ďalšie. Budova Hitzelbergrovej krčmy na severozápadnom okraji mesta, oproti vyústeniu Hlavnej ulice a Gazdovského radu, sa stane sídlom Všeobecnej nemocenskej poisťovne (od roku 1952 Okresného ústavu národného zdravia). Do vlastníctva štátu sa dostane aj Šámotský majetok, do roku 1945 vo vlastníctve cirkvi.
Zmeny po roku 1950 postihnú aj potravné družstvá (bývalú Hanzu). Pretransformujú sa na ľudové spotrebné družstvá, z ktorých neskôr vznikne spotrebné družstvo Jednota. Z Roľníckej vzájomnej pokladnice vznikne Štátna sporiteľňa.
Symbolom nových čias sa stane päťcípa hviezda s kosákom a kladivom. Stĺp Nanebovzatia Panny Márie stĺp postihne smutný osud tzv. putovných sôch a súsoší. Po vojne ho premiestnia na cintorín, kde prečká niekoľko desaťročí, až do prevratu, kým ho opäť nevrátia na svoje pôvodné miesto.
Stĺp Nanebovzatia Panny Márie stĺp postihne smutný osud tzv. putovných sôch a súsoší. Nahradí ho päťcípa hviezda s kosákom a kladivom.
I napriek totalitnému charakteru štátu dôjde k viacerým pozitívnym zmenám. Zlepší sa zdravotná starostlivosť. Zmení sa aj sociálne zloženie obyvateľstva. Spoločnosť sa rozdelí na tri triedy: robotníkov, roľníkov a pracujúcu inteligenciu. Úplne zanikne vrstva podnikateľov a vrstva živnostníkov. Narastie počet obyvateľov zamestnaných v priemysle, doprave, v službách a úradoch. Vzniknú nové podniky, ako Vzorodev, Úsvit, Kožatex, Datex, Družstvo invalidov (sídlilo v rožnej budove na Veternej a Cintorínskej, dnes Scottish pub), Ister a ďalšie. Na začiatku Majroku postavia prvé centrum služieb a moderné mestské kúpele so saunou. Využívajú ich najmä obyvatelia bývajúci v starých gazdovských domčekoch bez sociálnych zariadení. Jusuf Abazovič, rodák z Tetova, začne s predajom známej šamorínskej zmrzliny.
Kalendárium udalostí po roku 1948
1. január 1950. Zaviedol sa prísny limit na potravinové lístky. V rámci tzv. triedneho zásobovania boli niektorým kategóriám robotníkov priznané osobitné prídely.
Rok 1953. Padlo konečné rozhodnutie o zbúraní schátralej starobylej židovskej modlitebne v Mliečne ležiacej neďaleko dnešnej kaplnky na galambošovskom pozemku.
1. jún 1953. Obyvateľov Šamorína sa dotklo zavedenie peňažnej reformy, ktorá mala za následok zhoršenie životnej úrovne. Dostala prívlastok lúpež storočia. Napriek vysokému stupňu utajenia prenikli na verejnosť správy o pripravovaných zmenách. Nepriamo to potvrdila aj zmena výplatných termínov. Vypukla nákupná horúčka, obyvatelia stáli v dlhých radoch na tovar a hromadne vyberali svoje úspory. Peňažná reforma ožobráčila státisíce obyvateľov, zďaleka nie len šmelinárov a podvodníkov. Tieto zmeny výrazne postihli rodiny s viacerými deťmi, ktoré si dovtedy obstarávali potraviny, textil a obuv na viazanom trhu za relatívne nízke ceny. Životné náklady rodín stúpli o 29 až 38 %. Viazané vklady a poistky sa zrušili bez náhrady. Došlo k výmene starých peňazí za nové. V prípade pracujúcich, ktorí nikoho nezamestnávali, sa menilo 300 starých korún v pomere 5 : 1, ostatná hotovosť v pomere 50 : 1.
Pretože tu boli isté obavy, ako sa k reforme postaví obyvateľstvo, bola 30. mája schválená akcia pod krycím názvom Guľomet. Bola vyhlásená pohotovosť príslušníkov Ľudových milícií, ktorí v prípade nepokojov mali použiť ostré náboje.
Jediným pozitívom bolo zrušenie prídelového systému predaja základných druhov potravín a spotrebného tovaru (tzv. viazaný trh), ktorý existoval od začiatku druhej svetovej vojny. Výnimku tvorilo palivo, osobné automobily a niektoré iné úzkoprofilové výrobky. Stanovili sa nové ceny.
Po roku 1955 zriadili v budove bývalej Hitzelbergrovej krčmy Okresný ústav národného zdravia, vo Wolfovom dome vznikol Okresný výbor KSČ. Neskôr, v roku 1960, po reforme verejnej správy a zrušení šamorínskeho okresu, sa stal sídlom Hudobnej školy. V zoštátnenej Bacsákovej vile na Pomlejskej ulici vznikol v roku 1960 Dom pionierov. Na Bratislavskej ceste dokončujú kino s kapacitou 348 sedadiel.
1. júl 1960. V rámci reformy verejnej správy zanikne okres Šamorín, ktorý pričlenia do dunajskostredského okresu. Dodnes sa zrušenie okresu Šamorín hodnotí ako sporné rozhodnutie, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Pri zmenšovaní počtu okresov sa vôbec nebral do úvahy historicko-územný princíp, podľa ktorého odnepamäti patril Šamorín pod Bratislavu. Logicky malo byť územie bývalého šamorínskeho okresu začlenené do okresu Bratislava – vidiek. Nové územné členenie uprednostnilo princíp etnickej ohraničenosti, preto sa stal Šamorín súčasťou dunajskostredského okresu. Došlo k absurdnej situácii, keď pohyb obyvateľov za prácou, štúdiom, kultúrou a regionálnymi službami smeruje do Bratislavy, avšak z hľadiska verejnej správy sú obyvatelia nútení cestovať opačným smerom.
V tomto roku zanikli aj Miestne národné výbory v Mliečne a Čilistove, ktoré pričlenili k MsNV Šamorín.
Rok 1961. Na konci roka sa v našom súdnictve objaví nový prvok, tzv. miestne ľudové súdy (zrušia ich v r. 1969), ktoré v obciach a na pracoviskách riešia tzv. protispoločenské činy menšieho významu.
Rok 1964. Dôsledkom reformy verejnej správy bolo aj zrušenie šamorínskeho múzeu a archívu mesta Šamorín. Bohatý archívny fond pochádzajúci ešte z prvej polovice 14. storočia bol prenesený do Štátneho archívu v Šali a bohatý numizmatický materiál, písomnosti, knihy, historické a národopisné predmety presťahovali do novootvoreného Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede (1964).
16. december 1964. Vrcholia práce na prestavbe kinosály. Pri lepení podlahy sa nedodrží niekoľko bezpečnostných predpisov. Napriek horľavým a výbušným látkam, ktoré lepiace zmesi obsahujú, ktorýsi robotník zakúri v kachliach, alebo si počas prestávky zapáli cigaretu. Okolo druhej hodiny poobede sa ozve výbuch. Detonácia je taká silná, že roztrhne aj strechu. Vznieti sa podlaha, požiar sa rýchlo rozšíri. Deviatim ľuďom sa podarí ujsť, no 45-ročný kinotechnik a údržbár Jozef Dugovič ostane v plameňoch a ruinách uväznený. Nepodarí sa ho zachrániť, hasiči nájdu iba jeho obhorené telo.
Tragédia pri prestavbe kinosály vyhnala na miesto nešťastia desiatky Šamorínčanov
Nasledujúceho takmer pol druha roka stála budova kina v ruinách. Znehodnotené premietacie prístroje boli niekoľko mesiacov uskladnené v letohrádku v Pomle a filmy sa dočasne premietali na dvore starej hasičskej zbrojnice na začiatku Majroku.
Od polovice 60. rokov využilo niekoľko desiatok Šamorínčanov možnosť vycestovať do západných krajín. Najviac ich prekvapila vyspelá úroveň krajín, ktoré sa po vojne paradoxne ocitli na listine porazených. Šokovali ich výklady s ponukou spotrebného tovaru i šanca lepšieho ekonomického zabezpečenia. Mnohí využili príležitosť a domov sa už nevrátili. Po roku 1968 sa hranice na Západ opäť zatvorili a možnosť vycestovať bola takmer nulová.
Rok 1967. V rámci boja proti alkoholizmu dostali všetky šamorínske pohostinstvá a bufety zoznam notorických alkoholikov a osôb, ktoré pod vplyvom alkoholu spáchali trestný čin. Osobám uvedeným na zozname sa zakazovalo podávať alkoholické nápoje (tzv. Brattov systém). Zoznam bol priebežne aktualizovaný a dopĺňaný. (Nepodarilo sa nám zistiť, ako bol uvedený do praxe, prípadne či priniesol želaný výsledok, ani to, aké sankcie prevádzkovateľom pohostinstiev a reštauračných zariadení hrozili v prípade porušenia zákazu.)
Rok 1968, 17. august, sobota. Mliečnom prechádza vládna kolóna 603-ok, ktorá to má namierené do blízkeho rekreačného areálu Hrušov. Dodnes sa traduje, že týždeň pred osudnými augustovými udalosťami sa v hrušovskej reštaurácii Kormorán uskutočnilo neformálne stretnutie Alexandra Dubčeka a Jánosa Kádára.
21. august. V Mliečne doznievali ešte dozvuky hodov, keď sa dedinou rozniesla poplašná správa, že nás obsadili Rusi. Pamätníkom sa vybavili desivé spomienky na vojnové časy a na akútny nedostatok základných životných potrieb, preto vzali obchody s potravinami doslova útokom.
V Šamoríne sa, našťastie, neudialo takmer nič výnimočné, hoci v neďalekej Bratislave mali verejné protesty tragické následky. Pokojnú hladinu mestečka narušil iba prechod vojsk. Obrnené konvoje a tanky sovietskej armády a bulharského pluku smerovali z juhu cez Komárno po Trnavu a cez Medveďov po Hodonín. V týchto dramatických chvíľach prejavili mnohí Žitnoostrovčania svoju odvahu a zmysel pre recesiu, keď začali zámerne odkláňať orientačné tabule na trase, ktorou sa vojenské jednotky presúvali.
Do protestných demonštrácií sa neplánovane zapojilo aj niekoľko chlapcov z Mliečna. Podľa svedectva jedného z účastníkov, pána Ladislava Tótha, sa pokúšali mladí chlapci utiecť z Petržalky do Rakúska. Všetko však dopadlo inak. Na autobusovej stanici v Bratislave im organizátori demonštrácií strčili do rúk transparenty, s ktorými mali pochodovať do centra mesta. Na Šafárikovom námestí sa však stali svedkami streľby. Našťastie sa ešte stihli ukryť pod jednu z brán. A tak sa po niekoľkých hodinách vrátili vystrašení domov do Mliečna.
Do protestných demonštrácií v Bratislave sa zapojili aj chlapci z Mliečna
(Zdroj: Somorjai lakosok régi képei, archív Ladislava Tótha)
8. október. V neďalekom Báči si vyžiadal vpád vojsk svoju prvú obeť. Ruské nákladné vozidlo s cisternou nedalo prednosť osobnému vozidlu, do ktorého následne narazil maďarský kamión. Helena Miťková, 68-ročná spolujazdkyňa, bola na mieste mŕtva. Vodiča a dve deti previezli so zraneniami do nemocnice.
Na začiatku 70. rokov sa začala tzv. „normalizácia“, ktorá návrat od reforiem k starému systému. Šamorín zasiahli smutne známe previerky komunistov, v ktorých sa viacerí ukázali ako „politicky nespoľahliví“.
Rok 1976. MUDr. Henrichovi Činčurovi, vášnivému rádioamatérovi a hlavnému lekárovi detského oddelenia šamorínskej polikliniky, sa podaril mimoriadny záchranársky čin. Okolo druhej v noci zachytil na svojom prijímači naliehavé SOS potápajúcej sa nórskej lode. Neváhal ani chvíľu. Okamžite nasadol do auta a zamieril na najbližší vojenský útvar v Mierove. Vyburcoval veliteľa, ktorý začal okamžite konať. O niekoľko minút odchádza z Mierova správa do bratislavskej vojenskej posádky, ktorá informuje nórske veľvyslanectvo. To za necelých desať minút alarmuje nórske námorné jednotky v Oslo, ktoré začnú záchrannú akciu. Vďaka rádioamatérskej vášni doktora Činčuru sa nakoniec podarí všetkých členov posádky zachrániť.
Rok 1981, 7. máj. Miestni rybári objavili telo utopeného českého speváka Jirku Schelingera (†30). Našli ho pri starom Hrušove, na mieste, kde sa od Dunaja oddeľuje slepé rameno. O tomto mieste sa hovorilo, že sa tu vynorí snáď všetko.
Kultový spevák bol nezvestný od 13. apríla, keď za dodnes nevyjasnených okolností skočil z bratislavského Starého mosta. A hoci bolo jeho telo vo vode takmer mesiac, našli ho v prekvapivo dobrom stave, takže ho bolo možné pomerne ľahko identifikovať.
Telo utopeného českého speváka Jirku Schelingera (†30) objavili pri starom Hrušove
Rok 1983, 7. september. Šamorínčanovi Róbertovi Hutyrovi, bývalému čs. reprezentantovi v cyklistike, sa podaril nezvyčajný útek za železnú oponu. So svojou manželkou a dvomi deťmi preletel v teplovzdušnom balóne rakúsku hranicu a úspešne pristál v rakúskych viniciach vo Falkensteine.
Útek pomocou podomácky vyrobeného teplovzdušného balóna plánoval už v roku 1981. Prvý pokus mu síce nevyšiel, ale nevzdával sa. Výrobu druhého balóna si naplánoval už dôkladnejšie. Naštudoval si odbornú literatúru a novú látku, aká sa používala na nepremokavé plášte do dažďa, si najprv otestoval. Spolu s manželkou dal v zamestnaní výpoveď pod zámienkou, že sa zo Šamorína sťahujú. Svoj dom na Jabloňovej ponúkol na predaj. Deti zasvätil do plánov úteku až krátko pred plánovaným letom. V osudný deň sa s rodinou presunul na Znojemsko, neďaleko obce Božice, kde využil priaznivý severozápadný vietor.
Odvážnemu utečencovi poslal blahoprajný list sám americký prezident Ronald Reagan. Jeho balón dnes vystavujú v Múzeu berlínskeho múru. Nevšedný príbeh dobrodruha zachytil aj novinár a spisovateľ Jozef Kollár v knihe „55 minút medzi životom a smrťou“.
Róbert Hutyra s manželkou a deťmi po úspešnom pristátí v rakúskom Falkensteine
Odvážny príbeh Šamorínčana vyšiel aj knižne
Od polovice 80. rokov sa uskutočnilo niekoľko protestných demonštrácií proti ničeniu lesov pri Dunaji a proti vybudovaniu vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.
Rok 1987, jún. Na oficiálnu priateľskú návštevu do Československa prichádza úradujúci generálny tajomník Komunistickej strany Číny a predseda štátnej rady Čao C´-jang. Pri tejto príležitosti navštívi aj poľnohospodársky podnik Lehnice, ktorý bol, podobne ako kedysi moravské Slušovice, pýchou slovenského poľnohospodárstva. Jeho cesta povedie aj cez Šamorín, aby sa zastavil v čilistovskom Kormoráne.
Ulice, ktorými mal prechádzať, odrazu dostali novú fasádu. Staré ošarpané domy na Cintorínskom rade a Kováčskej ulici narýchlo obielili. Vybité okná nahradila dočasná výplň z kartónu, ktorý zatreli čerstvou farbou. V Šamoríne tak zo dňa na deň vyrástla potemkinovská ulica. Aj dnes sa v prípade potreby zakrývajú podobným spôsobom ošarpané budovy reklamnou plochou (stačí si spomenúť na MS v ľadovom hokeji v Bratislave v roku 2011).
Pokračujeme v piatok, nasledujú „Zločiny a ich obete v 20. storočí, 15. časť - Udalosti po páde režimu“
