Slovenčina
Šamorínčan spúšťa novú rubriku o Šamoríne, pre Šamorínčanov i pre tých, ktorí si toto mesto jednoducho zamilovali. Naše mesto si rozhodne zaslúži oprášiť staré spomienky, príbehy a poodhaliť rúško dávnych čias.
Sme presvedčení, že aj poznávaním sa vytvára vzťah k miestu, kde žijeme. Niektoré veci by mali ostať zachované aj preto, aby pripomínali, že sme tu boli. Niekedy dokonca stačí malý impulz, aby sa vynorili spomienky, ktoré takmer odišli do zabudnutia.
Budeme radi, ak vás naša rubrika osloví, prípadne sa s nami podelíte o svoje poznanie. Uvítame akékoľvek námety a postrehy, ktoré by nás mohli zaujímať. Prihlásime sa vám každú stredu a piatok. Vydajme sa spoločne objavovať a poznávať dávny Šamorín.
Svedectvá starých máp – 4. časť
Mapa Šamorína z roku 1777
Jedna z najlepších starých máp mestečka Šamorín pochádza z roku 1777. Neznáma rukopisná mapa tvorí súčasť celouhorských vojenských máp, ktorých začiatky siahajú do roku 1763 a boli dokončené v roku 1785 za vlády Jozefa II. Podľa nich boli aj pomenované ako jozefínske mapovanie. Mapy boli uložené do trezoru generálneho štábu vo Viedni a mali slúžiť na uľahčenie orientácie vojska. Až do konca prvej svetovej vojny boli predmetom vojenského tajomstva. Dnes slúžia ako vynikajúci historický prameň k poznaniu regionálnych dejín v poslednej tretine 18. storočia.
Aj mapa Šamorína patrí do tohto okruhu, o čom svedčí aj dolný zápis pri vročení. Je označená ak mapa Specialis oppidi regii privil: Sanctae Mariae seu Samariae. Zaujímavosťou šamorínskej mapy je opačné vyobrazenie svetových strán.
Tzv. jozefínska mapa Šamorína z roku 1777.Až do konca prvej svetovej vojny bola tajná, slúžila výhradne na vojenské účely.
Ako čítať starú mapu
Pre prehľadné čítanie mapy bola použitá farebná a grafická legenda, ktorá aj človeku neznalému terénu umožnila pomerne rýchlu orientáciu. Čiernou farbou boli označené drevené stavby, mlyny a prícestné kríže. Veľmi dobre sa dajú rozpoznať aj poľnohospodárske plochy (sú vyznačené bielou farbou) a pasienky (sýtozelenou farbou). Odtieňmi červenej farby sú vyznačené murované stavby. Lesy sú vyfarbené svetlým sivým tieňom a označené symbolikou stromu. Osobitne sú zakreslené krovinaté porasty. Na označenie vodstva použil kartograf modrú farbu. Čo je dnes pre nás prekvapením, je skutočnosť, že dve jazierka sa nachádzajú priamo na námestí. Kedysi slúžili ako napájadlo pre kone a na máčanie konope.
Mapa znázorňuje pôvodný pôdorys mesta obohnaného v tom čase nesúvislými hradbami. Sýtočervenou farbou sú vyznačené dôležité verejné i cirkevné budovy, ale aj panské majere či stavby z kameňa. Zaznačené sú aj hostince ako prípadná zastávka na zásobenie vojakov a oddych. Symbolikou kríža sú vyznačené kostoly. Na mape nájdeme zakreslené až tri (!) cintoríny: pôvodný, v intraviláne mesta pri stredovekom kostole, a dva cintoríny za bránami mesta zriadené v rokoch 1657 (dnes už neslúži ako cintorín) a 1772 (dnes mestský cintorín). Prehľadne sú vyznačené všetky cesty. Krajinské a poštové sú vyznačené hnedou farbou a olemované súvislými čiernymi líniami. Vozové cesty sú označené plnou a prerušovanou čiarou (Via versus Csölöstő) a poľné prerušovanou čiarou.
Čo všetko dokážeme na mape identifikovať
Na mape si môžeme si všimnúť jadro mestečka – Hlavnú ulicu (v 18. storočí rozdelenú na Radničnú a Kráľovskú) s trhovým námestím a protiľahlým Gazdovským radom, ktoré ostali zachované dodnes. Obe hlavné cesty lemoval rad domov, ku ktorým patrili záhrady a hospodárske budovy. Na Gazdovskom rade nájdeme v tom čase ešte obecný dom (Domus comus).
Šamorín mal od 16. storočia čase ďalšie štyri ulice: Kováčsku, Hrnčiarsku, Malú (smerom do Hrnčiarskej ulice) a Ulicu pri Dolnej bráne. Na mape vieme identifikovať aj štyri obecné studne (Fons), kláštor paulánov (Aedes RPP Paulanorum) s neďalekým hostincom (Diversorum), pivovar (Braxa) a oproti nemu radnicu (Domus civita). Časť budovy slúžila istý čas aj ako nevestinec zabezpečujúci potreby miestnych, keďže pouličná prostitúcia bola zakázaná. Bol umiestnený v jednej z miestností radnice. Z výnosov nevestinca potom platilo mestečko svojho kata.
Pokračujeme v stredu, nasledujú „Svedectvá starých máp – 5. časť“
