Šamorínčan spúšťa novú rubriku o Šamoríne, pre Šamorínčanov i pre tých, ktorí si toto mesto jednoducho zamilovali. Naše mesto si rozhodne zaslúži oprášiť staré spomienky, príbehy a poodhaliť rúško dávnych čias.
Sme presvedčení, že aj poznávaním sa vytvára vzťah k miestu, kde žijeme. Niektoré veci by mali ostať zachované aj preto, aby pripomínali, že sme tu boli. Niekedy dokonca stačí malý impulz, aby sa vynorili spomienky, ktoré takmer odišli do zabudnutia.
Budeme radi, ak vás naša rubrika osloví, prípadne sa s nami podelíte o svoje poznanie. Uvítame akékoľvek námety a postrehy, ktoré by nás mohli zaujímať. Prihlásime sa vám každú stredu a piatok. Vydajme sa spoločne objavovať a poznávať dávny Šamorín.
Lazarova mapa
V rokoch 1510 až 1513 ju vyhotovil kanonik Lazarus, tajomník ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakócza. Má hneď niekoľko prvenstiev. Je najstarším kartografickým vyobrazením Uhorska a prvou mapou, ktorá vyšla tlačou (1528). Zároveň slúži ako cenný prameň k poznaniu sídelnej siete na sklonku stredoveku (zobrazovala vyše 900 sídel). Pravdepodobne bola určená pre obchodníkov, vychádzajúc z toho, že rozloženie sídel je koncentrované pri cestách diaľkového obchodu. Nebola ešte celkom dokonalá, nájdeme tu vychýlenie o 45° na severozápad. A hoci z pohľadu dneška obsahuje mnohé nepresné údaje, odvíjali sa od nej ďalšie mapy a čerpali z nej ďalší autori máp. Medzi zakreslenými mestami nájdeme aj Šamorín. Uvádza sa ako Zamaria. Čo je zaujímavé, Dunajská Streda má čisto slovenský názov Streda napriek tomu, že v ostatných dobových prameňoch zachováva výlučne maďarskú podobu – Zerdahel, Serdahel.
Lazarova mapa bola prvou celouhorskou mapou, ktorá v roku 1528 vyšla tlačou.
Výrez z Lazarovej mapy zo 16. storočia. Žitný ostrov je pomenovaný ako Schuth a Dunajská Streda má na nej slovenský názov.
V roku 1552 ju vyhotovil historiograf a osobný lekár Ferdinanda I., profesor Viedenskej univerzity Wolfgang Lazius. Bola upevnená na drevených štočkoch, no na rozdiel od Lazarovej mapy bola presnejšie orientovaná a podrobnejšia - vyznačovala aj zemepisnú sieť.
Žitný ostrov ohraničený ramenom Dunaja označuje Lazius ako Chalokevvz, Šamorín ako Sumareyn/Samaria a Dunajskú Stredu pomenúva ako Zerdahel. V tesnej blízkosti Šamorína je zakreslený brod Kiliti/Kyleti.
Mapa Wolfganga Laziusa, dvorného lekára a historika Ferdinanda I., vyhotovená v rokoch 1552-56
Zdroje:
NAVRÁTIL, Ľ.: Srdce žitného ostrova: okres Dunajská Streda. Nap, 1999. ISBN 808 5509 792.
Ottov historický atlas Slovensko. Kartografia, s. 244-247, 372-375. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o. 2015. ISBN 978-80-7360-834-7.
Ottova obrazová encyklopédia Slovensko. Kartografia, s. 140-141. Bratislava: Ottovo nakladateľstvo 2006. ISBN 80-7360-531-7.
Pokračujeme v stredu, nasledujú „Svedectvá starých máp – 3. časť“