Slovenčina
Šamorínčan spúšťa novú rubriku o Šamoríne, pre Šamorínčanov i pre tých, ktorí si toto mesto jednoducho zamilovali. Naše mesto si rozhodne zaslúži oprášiť staré spomienky, príbehy a poodhaliť rúško dávnych čias.
Sme presvedčení, že aj poznávaním sa vytvára vzťah k miestu, kde žijeme. Niektoré veci by mali ostať zachované aj preto, aby pripomínali, že sme tu boli. Niekedy dokonca stačí malý impulz, aby sa vynorili spomienky, ktoré takmer odišli do zabudnutia.
Budeme radi, ak vás naša rubrika osloví, prípadne sa s nami podelíte o svoje poznanie. Uvítame akékoľvek námety a postrehy, ktoré by nás mohli zaujímať. Prihlásime sa vám každú stredu a piatok. Vydajme sa spoločne objavovať a poznávať dávny Šamorín.
Mestské privilégiá
Prvé výsady
Dôležitým zlomom v ďalšom vývoji stredovekého Šamorína boli výsady, ktorými získalo mesto nezávislosť a mohlo ďalej prosperovať.
V roku 1293 sa Šamorín - Zenthmarya spomína ako villa libera alebo villa regalis. Bol slobodnou kráľovskou obcou. Tento rok bol pre Šamorínčanov významný tým, že posledný Arpádovec Ondrej III. [1290 − 1301], vnuk Bela IV., udelil Šamorínu prvé privilégiá. Položil tak základy šamorínskeho mestského práva vychádzajúceho z mestského privilégia Bratislavy z roku 1291. Šamorín vyňal zo správy Bratislavského hradu a pozdvihol na pozíciu privilegovaného mesta, čím získal značnú mieru samostatnosti. Obyvateľov privilegoval ako svojich dvorníkov a oslobodil ich od platenia všetkých ciel v Uhorsku. V dokumentoch ich nazval civis, hospites/občania, hostia.
Panovník za toto privilégium zaviazal mesto platiť pomerne nízke dane, poskytovať kráľovi novoročné dary, počas pobytu kráľovského dvora posielať potraviny a v prípade vojny zabezpečiť určený počet vojakov. S udelením mestských výsad súvisí začiatok budovania mestskej správy.
Právo brodu
Šamorín sa nachádzal na križovatke významnej obchodnej cesty z Bratislavy do Komárna, ako aj cesty vedúcej cez brod na pravom brehu Dunaja.
V roku 1328 kráľovná Alžbeta, manželka Karola I. z Anjou, udelila mestečku právo prievozu alebo právo brodu, čím získalo celkom slušný príjem. Právo prievozu (ius nauli) bolo osobitným druhom mýtneho práva vykonávaného na brodoch, preto ho označovali aj ako mokré mýto. Spočiatku ho udeľoval panovník, neskôr sa prenajímalo od Bratislavskej stolice, prípadne od zemepána. Prievoz sa nachádzal medzi Šamorínom a Rajkou a bol súčasťou medzinárodnej obchodnej cesty.
Pre stredovekého človeka bolo jednoduchšie a finančne menej náročné nájsť plytké miesto, kde sa dá vodný tok prebrodiť, ako postaviť most. Ten si navyše vyžadoval neustálu opravu a údržbu. Prejsť brodom cez Dunaj však nebolo jednoduché. Už samotný zjazd s povozom do vody, prebrodenie toku a následné vystúpenie na druhom brehu rieky si vyžadovalo prepriahanie ťažných zvierat. Okrem toho sa brod nedal používať celoročne a bez obmedzení. Jeho schodnosť závisela od počasia či iných prírodných podmienok. Pravidelné jarné zvyšovanie hladiny Dunaja po roztopení snehu alebo silné letné dažde a následné záplavy prerušovali spojenie dvoch brehov a sťažovali prechod cez brody. Často sa stávalo, že miesta brodov museli presúvať. Občas ponúkla riešenie aj sama príroda, keď cez riečku popadali kmene stromov umožňujúce prejsť suchou nohou na druhý breh. Takýmto spôsobom neskôr vznikali prvé lávky a neskôr aj mosty.
Brody boli dôležité aj z vojenského hľadiska, preto nečudo, že práve pri brodoch sa v minulosti odohralo veľa bitiek.
Oslobodenie od daní platenia a mýta
Medzi výsady musíme počítať aj oslobodenie obyvateľov Šamorína od platenia ciel v Uhorsku. Takéto privilégium dostali Šamorínčania v rokoch 1298, 1404, 1425, 1434, 1439, 1450, 1456, 1465, 1491, 1513 (ale len na ceste do Viedne) a v roku 1583. V roku 1545 boli Šamorínčania oslobodení od platenia tridsiatka a cla za soľ.
V prípade živelných pohrôm mohol panovník oslobodiť obyvateľov mesta na niekoľko rokov od platenia daní. Stalo sa tak v rokoch 1331, 1516 a v roku 1527 (na dvanásť rokov po tom, ako obyvatelia prisahali vernosť cisárovi Ferdinandovi I.).
Právo konania trhov
V roku 1364 Ľudovít I. Veľký [1342 - 1382] udelil mestečku povolenie organizovať týždenné trhy (v tom istom roku získal toto privilégium aj Štvrtok na Ostrove).
Privilégium Vladislava II., známe ako Caufarum Regalium Director, zabezpečujúce ochranu trhového práva
„Slobodné trhové právo“ (forum liberum) zaručovalo, že kupci a obchodníci mohli svoj tovar voľne predávať po zaplatení mýtnych a miestnych poplatkov. Šamorín sa vďaka trhovému právu stal trhovým centrom Žitného ostrova. V niektorých prípadoch sa od trhového práva odvíja aj pomenovanie miest na Žitnom ostrove, ako Dunajská Streda či Štvrtok na Ostrove. Označuje aj etymologický základ pre názov mesta (miesto, kde sa predáva a kupuje), v maďarčine város (pomenovanie odvodené od prvých trhov zriadených v podhradí).
Z prameňov sa dozvedáme, že dňom konania trhov v Šamoríne sa stala sobota. Šamorínčania boli nesmierne hrdí na toto privilégium trhov a termíny týždenných trhov pravidelne dodržiavali. Skutočnosť, že sa to neodrazilo v názve mestečka je dôkazom toho, že sa v tom čase používalo pomenovanie mestečka podľa kostola, preto nebolo potrebné meniť názov.
Pokračujeme v stredu, nasledujú „Mestské privilégiá II.“
