Slovenčina
Osemdesiate roky – dokončenie. Starý Šamorín melie akoby z posledného. Pokračuje búranie domov na Hlavnej ulici a na jej južnom konci vyrástli nové budovy. Rovnaký osud čaká aj staré domy na dolnom konci Gazdovského radu a Čilistovskej. Pohľad na mesto je nevábny, pripomína veľké stavenisko. Spod trosiek starého Šamorína sa pomaly prediera na nový na povrch nový Šamorín, ako ho poznáme dnes.
Rok 1984
2. apríla sa Ľudová škola umenia (dnes Základná umelecká škola) presťahovala do nových priestorov na Parkovej ulici.
V Čilistove začali stavať Hotel Kormorán (do užívania ho odovzdali o dva roky neskôr). Mal sa stať akousi náplasťou namiesto zbúranej hrušovskej reštaurácie.
Rok 1985
Opravila sa vonkajšia fasáda evanjelického kostola. Na Budovateľskej (dnes Školskej) ulici odovzdali do užívania novú budovu polikliniky.
V Mliečne položili prvých 900 metrov plynového potrubia (dokončili ho o tri roky neskôr) a v susedstve starého židovského cintorína postavili čističku odpadových vôd.
Druhá polovica 80. rokov
Na začiatku Trhovej ulice otvorili budovu nového kníhkupectva (projekt Ing. arch. Kukelku). Bola zriadená šamorínska prevádzka Okresného stavebného podniku s 211 zamestnancami.
Rok 1987
Pamätná zima na konci januára priniesla na juhozápade Slovenska snehovú kalamitu. Za niekoľko dní napadlo až 70 cm snehu. Skolabovala doprava, ľudia sa nemohli dostaviť do práce, žiaci do škôl, dokonca v práci uviazli mnohí zmenári.
Koniec januára 1987 bol pamätný. Napadlo toľko snehu, že sme ostali odrezaní od sveta. Nedalo sa dostať do práce ani do školy. (Zdroj: Somorjai lakosok régi képei)
Zbúrali budovu evanjelickej fary a školy, ktorú navštevoval aj Milan Rastislav Štefánik, ale tiež Milanova matka Albertína, rodená Jurenková (1853 – 1928; v tom čase sa tu mala liečiť v parných kúpeľoch) a Milanovi dvaja bratia, Igor Branislav a Pavol Svätopluk.
Budova pôvodnej evanjelickej fary krátko pred zbúraním
V malom parčíku pred budovou Mestského kultúrneho strediska nainštalovali kamenné slnečné hodiny – dielo akademického architekta Pavla Mikšíka (vyhotovené ešte v roku 1975).
Slnečné hodiny boli vystavené na „Soche piešťanských parkov“ (Piešťany). Po skončení výstavy ich inštalovali v parčíku pred Mestským kultúrnym strediskom. Niekedy na konci 90. rokov ich rozbili kladivom alebo iným ťažkým nástrojom a následne odstránili. Istý čas boli uložené v priestoroch bývalého Poľnohospodárskeho nákupného a zásobovacieho podniku na Bratislavskej ceste. Ich ďalší osud je nejasný.
Kamenné slnečné hodiny v parčíku pred Mestským kultúrnym strediskom, dielo akademického architekta Pavla Mikšíka
2. marca otvorili na Dunajskej ulici ďalšiu materskú školu. Súčasne tu zriadili aj jasle (boli zrušené v auguste 1991).
Na dvore Mestského vlastivedného múzea pribudla tradičná žitnoostrovská pec.
Mestská knižnica po viacerých sťahovaniach z provizórnych priestorov prechádza do modernej budovy. Na ploche 650 m² sa bola vybavená samostatná čitáreň, výpožičné priestory, sklady a kancelárie.
Moderná budova Mestskej knižnice na Parkovej ulici, aktuálne foto
Chátrajúcu synagógu v Šamoríne vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. I napriek tomu, že viacero budov v meste dostalo štatút kultúrnej pamiatky, celoplošnému búraniu sa centrum mesta nevyhlo. V lepšom prípade ostali stavby ponechané svojmu osudu, čo bol aj osud synagógy.
20. júla otvára svoje brány (s účinnosťou od 1. augusta) Liečebný ústav Čilistov disponujúci kapacitou 170 lôžok.
Hlavný pavilón nového Liečebného ústavu v Čilistove
Koniec 80. rokov
Na Cintorínskom rade pribudla nová bytová zástavba, ktorej padli za obeť staré domčeky a dielničky známych šamorínskych remeselníkov.
Koniec 80. rokov, asanácia domov na Cintorínskej
Rok 1989
V Prahe to vrie. Spomienka na Jana Palacha sa zmení na masový protest proti režimu. Na januárové demonštrácie nadviažu ďalšie protesty, na ktoré zareagujú bezpečnostné orgány s mimoriadnou brutalitou. Ako reakcia na srbské ambície dosiahnuť mocenskú prevahu vypuknú v provincii Kosovo krvavé nepokoje. V Prahe sa po niekoľkých desaťročiach opäť uskutoční súťaž o Miss Československo. Titul získa Slovenka Ivana Christová, rodáčka z Prešova. Maďarsko začne na začiatku mája odstraňovať ostnaté drôty na hraniciach s Rakúskom. Nad vodným dielom Gabčíkovo-Nagymaros visia otázniky. Maďarská strana je rozhodnutá odstúpiť od zmluvy. Sovietsky zväz sťahuje svojich vojakov z Afganistanu a z územia Československa sa začnú sťahovať prvé sovietske vojenské jednotky. V Poľsku sa konajú prvé slobodné voľby v povojnovej histórii a pri masovom proteste za demokraciu a ľudské práva v Číne povraždia na Námestí nebeského pokoja 3600 osôb.
Socialistická bublina začína pľasnúť. Na Slovensku vyvolá rozruch zverejnenie výzvy Niekoľko viet, ktoré adresujú predstavitelia opozičných síl verejnosti. 18. októbra padne v NDR vláda Ericha Honeckera a 23. októbra sa Maďarská ľudová republika premenuje na Maďarskú republiku, čím vyvrcholí reformný proces v krajine. Padne aj Berlínsky múr, symbol studenej vojny, a mocenské zmeny sa uskutočnia aj v Bulharsku. Todora Živkova vystrieda Peter Mladenov. 17. novembra sa študentskými demonštráciami odštartuje tzv. Nežná revolúcia, ktorá vyústi do pádu komunistického režimu v Československu. Symbolickým gestom vstupu do Európy je zrušenie ostnatých drôtov na hraniciach s Rakúskom. „Železná opona“ sa po viac ako 40 rokoch stane minulosťou. Otvoria sa hranice s Rakúskom a z petržalskej colnice sa až do stredu Bratislavy vytvorí nekonečne dlhá kolóna áut. V Rumunsku vypukne krvavý prevrat, ktorý vyvrcholí na Vianoce popravou diktátora Causesca a jeho manželky Eleny.
Dokončia novú budovu evanjelickej fary na Gazdovskom rade. Tento rok sa stane zároveň akousi pomyslenou hranicou medzi starými a novými poriadkami. Koniec roka sprevádza pamätná euforická atmosféra. Otvoria sa hranice, naskytnú nové možnosti. Šamorínčania emotívne reagujú na zmenu spoločenského systému, na námestí sa organizuje niekoľko mítingov, otvoria sa staré rany, vybavujú osobné účty.
Nasleduje „Uličkami Šamorína, 25. časť; Deväťdesiate roky“
