Slovenčina
Roky 1968 a 1969. Rok 1968 priniesol so sebou nielen obrodný proces, ale aj dočasnú slobodu tlače, voľné soboty a náboženskú slobodu. Hodiny náboženstva navštevovalo toľko žiakov, že šamorínskemu dekanovi museli vypomáhať aj rádové sestričky. Tie bývali vo vyhradených priestoroch paulánskeho kláštora. (V rokoch normalizácie však museli zo Šamorína odísť.)
Na priečelí evanjelickej fary slávnostne odhalili Štefánikov reliéf. Pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule dali miestni obyvatelia vysadiť lipu.
Pôvodne ho sem osadili už v roku 1931. Po vstupe maďarských jednotiek v roku 1938 bola tabuľa odstránená a uložená v miestnosti mestského archívu. Po skončení vojny sa síce na istý čas vrátila na svoje pôvodné miesto, ale na začiatku 50. rokov sa osobnosť Štefánika dostala opäť do nemilosti. Pre jeho postoj k boľševizmu ho vyhlásili za buržoázneho politika a jeho zásluhy pri založení štátu sa znevažovali. Až po januári 1968 získal úctu a vážnosť, aká mu právom patrí.
Slávnostné vysádzanie lipy pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule Štefánika na priečelí evanjelickej fary. Na obrázku sprava Daniel Okáli, člen skupiny davistov, publicista, básnik, literárny kritik, v povojnových rokoch predseda čs. presídľovacej komisie. V roku 1948 povereník vnútra, rozhodol o zriadení táborov nútených prác v Novákoch, kde prevychovávali padlé ženy z bratislavskej Vydrice. V roku 1951 obvinený z buržoázneho nacionalizmu, organizovania nelegálnych transportov maďarských Židov do Jeruzalema, a odsúdený na desaťročné väzenie. Po rehabilitovaní opäť politicky činný. Agilne sa postaral o definitívny zánik hriešnej tváre Vydrice. (Zdroj: archív rodinných fotografií; dievčatko v bielej čiapke uprostred autorka článku)
V roku 1968 zápasia šamorínske školy s nedostatkom učebných miestností. Triedy sú preplnené. Pôvodne sa v hlavnej budove školy počítalo s kapacitou do tisíc žiakov. V tomto roku dosiahol počet žiakov až dvojnásobok. Aj z toho dôvodu sa zaviedla dvojzmenná prevádzka vyučovania a školské triedy boli zriadené až v štyroch budovách – v budove novej školy, v bývalej meštianke na námestí, na Dlhej ulici a v budove paulánskeho kláštora.
V areáli základnej školy postavili provizórne školské budovy, tzv. baraky. Uvažovalo sa o výstavbe novej 23-triednej školy na Sídlisku stred (výstavba sa nerealizovala). Rovnako preplnené boli aj materské školy a jasle. Mesto zápasilo tiež s nedostatkom bytov pre učiteľov, čo sťažovalo stabilizáciu učiteľských kádrov.
Rekonštruuje sa interiér evanjelického kostola a oproti rímskokatolíckemu kostolu pribudla nová predajňa potravín.
Na Trhovej ulici odovzdali do užívania novopostavenú budovu telefónnej ústredne a v novopostavenej budove na Záhradníckej ulici otvorili Poľnohospodárske odborné učilište.
Novopostavená budova Poľnohospodárskeho odborného učilišťa na Záhradníckej ulici
V Hrušove spolu s rekreačnou oblasťou sprevádzkovali reštauráciu Kormorán a v meste postavili prvé výškové budovy. Vzniklo známe Sídlisko stred (dnes Veterná) s tromi deväťposchodovými panelákmi (C, F, G) a 120 typizovanými bytmi s rovnakým dispozičným riešením a ústredným kúrením. V nasledujúcom roku dokončili sídlisko na Mestskom majeri (148 bytov). Neskôr pribudli panelové domy na Hlavnej, Dunajskej ulici, Gazdovskom rade, Školskej a Mliečňanskej. Na konci 90. rokov boli postavené byty na Streleckej, neskôr na Hlbokej, Kasárenskej a prednedávnom na sídlisku Platan. Súčasťou vybavenia väčšiny sídlisk bola spoločná kočikáreň, práčovňa s veľkými betónovými alebo kameninovými kaďami, sušiareň aj mangľovňa v suteréne.
Vďaka rýchlej a jednoduchej výstavbe sa výstavba panelových bytov stala najpoužívanejšou technológiou. I napriek tomu, že sa stavalo vo veľkom, bytov bol naďalej akútny nedostatok. Ani za socializmu nebolo jednoduché získať bývanie. Na byty, podobne ako na autá, boli poradovníky a často sa na ne čakalo celé roky. Najlacnejšie boli štátne a podnikové byty, ale ani ceny družstevných bytov sa nešplhali do takých závratných výšok ako dnes. Ešte v roku 1989 ste si štvorcový meter bytu mohli kúpiť za štyri odpracované dni, dnes za desaťnásobok a viac. Ľudia si byty vyberať nemohli, boli im pridelené. Typizované bytové jednotky s polepenými nevábnymi tapetami, umakartovým jadrom v kúpeľni a na WC. Príležitosti na kreativitu boli obmedzené, pretože aj nábytok sa vyrábal uniformný. Keďže sa štát zameriaval na novú výstavbu, tehlové bytové domy začali byť zanedbávané a obnove bytového fondu sa venovala minimálna pozornosť.
V meste pribudli prvé paneláky. Sídlisko stred, dnes Veterná ulica
Pred plánovanou výstavbou sídliska Mestský majer zbúrali budovu prvej hasičskej zbrojnice v Majroku.
Sídlisko na Mestskom majeri
Sídlisko na Hlavnej a Budovateľskej (dnes Školskej) ulici
Na skrášlení mesta sa podieľajú aj samotní obyvatelia v rámci akcií „Z“ (išlo o dobrovoľné spoločné bezplatné brigády). Pribudli parky, zelené plochy (okolo 3300 m2) a nové chodníky (okolo 1000 m2). Boli dokončené nové cesty na Dlhej a Novej ulici a neďalekej Poľovníckej a Krížnej ulici. Na Novej ulici otvorili novú predajňu potravín a rozličného tovaru.
V roku 1969 Hospodársky dvor (známy ako „Kimittud“ cég) poskytoval až 9 rôznych druhov služieb – klampiarske, maliarske a natieračské, murárske, stolárske, zámočnícke, dopravné, elektroinštalačné a vzduchotechnické. Dvor dokonca zabezpečoval aj šrotovanie krmiva a v letných mesiacoch tu istý čas vyrábali betónové kvádre.
Väčšina Šamorínčanov dochádza za prácou do Bratislavy a Dunajskej Stredy (okolo 900). V poľnohospodárstve je zamestnaných 258 obyvateľov. V meste pracuje viacero menších prevádzok. Kožatex so 110 zamestnancami, pobočka Okresného stavebného podniku so 144 zamestnancami, Západoslovenské mlyny a pekárne so 127 zamestnancami, Plemenársky podnik s 95 zamestnancami, Datex s 35 zamestnancami a Úsvit (Ľudové spotrebné družstvo) s 25 zamestnancami. Služby obyvateľstvu zabezpečujú Komunálne služby a Hospodársky dvor, ako aj Domová správa.
V Šamoríne je vytvorená sieť 33 obchodov, z nich 14 je predajní potravín, 12 predajní priemyselného tovaru a 7 pohostinstiev či reštauračných zariadení. Z 33 obchodov prevádzkuje spotrebné družstvo Jednota 29, 4 sú štátne a 1 obchod prevádzkuje Zdroj.
Zdravotnú starostlivosť zabezpečuje Nemocnica s poliklinikou. V meste pracuje 14 lekárov. Mestské kino premieta okolo 480 filmov ročne, jeho návštevnosť sa pohybuje okolo 50 tisíc. Počet kníh Mestskej ľudovej knižnice dosiahol vyše 20 tisíc knižných titulov (má okolo 900 čitateľov). Pri národnom výbore pracuje Zbor pre občianske záležitosti.
Na skrášlení mesta sa podieľajú obyvatelia v rámci akcií „Z“ (išlo o dobrovoľné spoločné bezplatné brigády). Pribudli parky, zelené plochy (okolo 3300 m2) a nové chodníky (okolo 1000 m2). Postavili sa nové cesty na Dlhej a Novej ulici, Poľovníckej a Krížnej ulici. Na Novej ulici otvorili novú predajňu.
V máji roku 1969 sa podarilo dokončiť nový autoservis na Bratislavskej ceste. Mal 25 zamestnancov a 15 učňov, vedúcim servisu bol Árpád Vízy. Namiesto plánovaných 19 mesiacov ho postavili za desať mesiacov. Pred autoservisom a kinom pribudli nové parkovacie miesta a mesto naďalej rozširuje vodovodnú a kanalizačnú sieť.
Na konci roka 1969 dokončili nový športový štadión v Pomle v hodnote 2 milióny korún. Obnovila sa TJ Slávia Šamorín, pod ktorej patronátom pracujú kajakári, kanoisti, šermiari, basketbalisti, tenisti a stolný tenis.
Nasleduje: „Uličkami starého Šamorína, 21. časť; Sedemdesiate roky“
