Najmladší včelár v okrese

Keď vymrú včely, ľudstvu zostanú len štyri roky života. Hoci tento výrok Alberta Einsteina pozná zrejme každý z nás, zatiaľ sa nezdá, že by sme sa ním aj riadili. Včely totiž dnes neohrozuje len klíma, ale aj agrochémia, ktorá sa nadmerne nepoužíva len na veľkých lánoch, ale aj v záhradách. Včelári navyše bojujú aj s chorobami a parazitmi, ktoré včelstvá pred desaťročím ešte neohrozovali v takej miere ako dnes. Navštívili sme najmladšieho včelára v okrese Dunajská Streda Tibora Brunczlíka, ktorého Šamorínčania poznajú aj z miestneho trhoviska, kde už roky predáva svoje produkty. Svoje včelstvá má vo vetrolame za mestom neďaleko prívodového kanála.

Syn sa nám zbláznil?

Kládli si otázku rodičia, keď sa Tibor pred ôsmimi rokmi ako 19-ročný rozhodol včeláriť. Snažili sa ho od tohto „hlúpeho“ nápadu odhovoriť, ale mladý muž sa nedal. Včely ho uchvátili, cítil sa medzi nimi senzačne. Navštevoval skúsených včelárov, snažil sa od nich čo-to naučiť, ale väčšinou ho k serióznej robote nepustili. „Zatvorili ma do pivnice, kde som opravoval rámy a dezinfikoval úle. Všetko sa zmenilo, keď som spoznal uja Pištu Bíróa, ktorý už na starobu neveľmi vládal a polovicu svojich včelstiev mi prepustil. Veľa som sa od neho naučil. Vždy mi však prízvukoval, že včelár môže robiť, čo len chce, včely si aj tak urobia po svojom,“ smeje sa Tibor. Ujo Bíró pre Parkinsonovu chorobu už neskôr nedokázal pracovať, ale často chodil do vetrolamu, kde si posedel na stoličke medzi svojimi obľúbenými včielkami a radil mladému nadšencovi.

Kto obýva úľ?

V každom úli nájdeme kráľovnú, ktorá ako jediná kladie vajíčka. 4 – 8 percent osadenstva tvoria trúdy, ktoré sú 1,5-krát väčšie ako robotnice a majú skvelý život, keďže včely si ich chovajú len na párenie s novou kráľovnou. Pred zimou však príde čas zúčtovania, robotnice trúdy nemilosrdne zabijú, aby im zbytočne nevyjedali vzácne zásoby. V úli sú tisícky robotníc, ktorých prvou úlohou je čistiť úľ. Po niekoľkých dňoch postúpia vyššie, už kŕmia larvy, no z úľa vylietavajú až po mesiaci, najprv zbierajú peľ a potom nektár. „V sezóne žijú včely štyridsať dní, nektár teda zbierajú len desať dní. Za svoj krátky život sa tak narobia, že hynú od únavy,“ hovorí mladý včelár a vysvetľuje, že inak je to so zimnými včelami, ktoré sa liahnu od augusta. Niektoré si stihnú raz či dva razy zalietať, no väčšina trávi celý polrok v úli. V apríli a máji ešte pár dní pracujú pre ďalšiu generáciu a potom hynú,“ vysvetľuje Brunczlík.

Včelia psychodráma

Včelár má najviac roboty od apríla do júna, kedy treba včelstvá každý týždeň kontrolovať, lebo sa množia. Larva včelej kráľovnej sa na 8. – 9. deň vyvinie do kukly, včely urobia matečník a starej kráľovnej rastie mladá konkurencia. Darmo je mladá kráľovná slabá, má žihadlo, vďaka ktorému môže prebrať miesto skúsenej matky. Tá totiž o svoje žihadlo pri párení prišla. „V tomto období sa včely roja, stará kráľovná uniká z úľa s čerstvo vyliahnutými včelami a staré včely necháva v úli pre novú kráľovnú. Úlohou šikovného včelára je rojeniu včiel zabrániť a takéto situácie riešiť umelým rozdelením rodín,“ hovorí Tibor Brunczlík a dodáva, že roje nie sú v deň vyrojenia nebezpečné, lebo včely sú najedené, nedokážu napnúť bruchá a zapichnúť žihadlo.

Život včiel závisí od počasia, keďže ich úlohou je udržať v úli konštantnú teplotu 37 stupňov. V letných horúčavách preto robia krídlami prievan, v zime zasa vibráciou svojich tiel vyrábajú teplo.

Med s čili či figami

Mladý muž svojou láskou k včelám postupne nainfikoval celú rodinu a dnes sa neraz stane, že keď sa ako elektrotechnik vráti z práce, otec sa ho už netrpezlivo pýta, kedy pôjdu k včelám. „Musím ho poprosiť, aby mi dal čas sa aspoň najesť a trocha si vydýchnuť,“ smeje sa Tibor, ktorý na našom trhu ponúka repkový, agátový, lipový a kvetový med, ako aj med z facélie. „V posledných rokoch ponúkame aj pastovaný med. Repkový med sa vymieša, aby sa porozbíjali kryštáliky, vďaka čomu je ľahko roztierateľný na pečivo. Na dvore máme veľkú figu, preto robíme figový med. Ponúkame aj orechový med, novinkou je škoricový med a med s čili, ktorý je vynikajúci na pečené mäso,“ hovorí mladý včelár, ktorý sa rád inšpiruje dobrými nápadmi. Začal zbierať aj včelí peľ, ktorý je vitamínovou bombou, keďže obsahuje všetky B vitamíny, ďalej vitamíny C, D, K, mnohé stopové prvky a enzýmy. Vyrába aj medové mydlá bez umelých prísad a pustil sa aj do výroby medového vína, hoci prvé musel vyliať. „Nedalo sa piť,“ lakonicky zhodnotí svoje začiatočnícke omyly.

Liekom je len kvalitný med

A čo hovorí na lacné medy v obchodných reťazcoch? „Skutočný med sa za tri eurá predávať nedá. S naším medom necestujeme po jarmokoch, predávame ho Šamorínčanom a nemôžeme si dovoliť predávať odpad,“ vyznáva sa mladý včelár, ktorý hovorí, že sa mu viackrát stalo, že mu ľudia na trh priniesli na posúdenie med kúpený inde. Neraz v ňom nameral 34-percentný podiel vody. „Povolený limit je 20 percent. Ak je obsah vody vyšší, med začne časom kvasiť ako mušt. V obchodnom reťazci som videl aj medy, v ktorých plávalo niečo podobné guličkám polystyrénu. Nemám ani potuchy, čo to je, no kvalitný med sa takto nespráva, keďže ten po istom čase krásne kryštalizuje,“ vysvetľuje a sťažuje sa aj na intenzívnu poľnohospodársku výrobu, lebo pesticídy neprospievajú ani včelám.

Štípance len svrbia

Tibor Brunczlík si dnes už z včelích uštipnutí ťažkú hlavu nerobí. Odstráni žihadlá a pracuje ďalej. „Keď ma po prvý raz poštípalo naraz desať včiel, musel som utekať na pohotovosť, lebo ruka mi veľmi opuchla,“ priznáva sa mladík, ktorému ani nepríjemná skúsenosť nevzala chuť pracovať s včelami. „Ak človek nie je na uštipnutie vyslovene alergický, tak mu uštipnuté miesto mierne opuchne a na druhý deň trochu svrbí. Včelí jed stimuluje imunitný systém, teda človek bude v konečnom dôsledku zdravší,“ vysvetľuje a dodáva, že včely ho vedú k pokore. Človek medzi nimi zabudne na hlúposti a naučí sa, že prírode sa rozkazovať nedá. Na záver dodajme, že vedci vyhlásili včelu za najdôležitejšiu bytosť na našej planéte.

Odkaz na Včelárstvo BRUNCZLÍK - tu.