nedeľa, 20. jún. 2021

Pekári, ktorí oddychujú na triatlone 

8.6.2021, 15:00
Galina Sándorová

„Otec mal po revolúcii 36 rokov a mal v sebe toľko energie, že by obrátil svet hore nohami. Hoci je vynikajúci elektrikár, rozhodol sa otvoriť malú pekárničku, ktorá uživí rodinu, keďže chlieb sa bude jesť vždy,“ spomína Beata Belanová na rok 1993, kedy jej otec Michal Rajček v garáži rodinného domu v Kvetoslavove otvoril pekáreň. Bol to odvážny nápad, keďže v Šamoríne vtedy piekli vychýrený chlieb Czuczovci. „Začiatky boli veľmi ťažké, lebo náš chlieb boli akési guľaté placky. Otca zachraňovali rožky a to, že dodával pečivo vojenským útvarom v okolí,“ spomína Beata na obdobie, keď mala deväť rokov.

Veľký krok pre malú pekáreň

Výrazný posun v živote pekárne nastal o pätnásť rokov, keď otvorili predajňu aj na Hlavnej ulici v Šamoríne. Výrazne sa zlepšila kvalita ich tradičného kvasového chleba, sortiment sa postupne rozširoval a dnes už prevádzkujú deväť predajní, ktoré sú od pekárne do dvadsať minút jazdy autom, aby výrobky prišli k zákazníkom niekoľkokrát do dňa ešte teplé. „Naším cieľom nie je zväčšovať objem výroby a dodávať výrobky na paletách do obchodných reťazcov, našou filozofiou je rozvíjať poctivé pekárske remeslo. V predajniach nerozpekáme mrazené výrobky tak, ako to robia reťazce. Zákazníci si cenia čerstvosť a chutnosť našich produktov, ktorá je s tými z reťazcov neporovnateľná. O nutričných hodnotách mrazených a čerstvých výrobkov sa dá polemizovať, no my tušíme, kde sú lepšie,“ zapojí sa do rozhovoru Michal Belan, ktorý sa do pekárenskej rodiny priženil z Bratislavy. „Otec mal neskutočne veľa nápadov, pekáreň postupne rozširoval a nebol rok, kedy by sa u nás nestavalo. S Michalom sme spolu ešte len chodili, no nejeden víkend trávil u nás na stavebných brigádach. Bola to skúška ohňom a vravela som si, keď mi neujde teraz, tak má náš vzťah šancu,“ smeje sa Beata Belanová. 

Stroje sa kazia najmä v noci

Dnes Belanovci vychovávajú osemročnú Terezku a trinásťročného Miška, ktorí v prípade potreby v pekárni vypomáhajú. Keďže bývajú v susedstve pekárne, sú v podstate neustále v práci. „Máme 24-hodinovú prevádzku, preto musíme byť neustále k dispozícii v prípade, že sa vyskytnú nejaké problémy. A tie sa vyskytnú najmä v noci,“ vraví Michal, ktorý dodáva, že v rodinnej firme si každý našiel oblasť, ktorá ho baví. „Otec pekáreň postavil, má na starosti údržbu strojov, ktorým rozumie najviac. Ja rada pracujem s cestom a Michala napĺňa rozvíjať predajne,“ hovorí Beata o deľbe práce v rodinnej firme, ktorá má dnes už sedemdesiat zamestnancov. Uvažujú aj o ekonomickejšej a ekologickejšej budúcnosti, kedy by sa na prevádzku termoolejových pecí využila fotovoltaika či o elektromobiloch na rozvoz tovaru. „Zatiaľ sú dojazdy elektrických dodávok nepostačujúce, no veríme, že sa to zmení, kým budeme najbližšie dopĺňať vozový park,“ uvažujú.

Z čiernobielej pekárne farebná

„Ľudia sa nás neraz pýtajú, ako môžeme byť obaja štíhli, keď pracujeme v pekárni,“ smeje sa Beata, ktorá je podľa vlastných slov večne hladná. „Človek sa tu preje vôní, preto vymýšľame nové produkty, ktoré mi istý čas chutia. Ľudia často volajú po niektorých typoch výrobkov, no keď im ich ponúkneme ako zdravšiu alternatívu, vždy napokon uprednostnia tradičné výrobky, ktoré im chutia najviac. Stravovacie návyky sa však pomaly menia, preto sledujeme aj trendy a s technológom skúšame nové recepty. Teraz uvažujeme o novinkách s väčším podielom celozrnnej múky,“ hovorí Beata, ktorú potešilo, že pred tromi rokmi k nim prišiel pracovať jej kamarát a spolužiak z Ekonomickej univerzity. „Paľo pracoval dvanásť rokov v pekárňach v Anglicku a u nás má na starosti dennú špeciálnu výrobu, v ktorej vyrábame rôzne čistokváskové chlebíky, bagety, koláče či poctivé croissanty s maslom. Vďaka nemu sa z našej čiernobielej pekárne stala farebná,“ s hrdosťou v hlase vraví Beata Belanová a dodá, že okrem spolupráce so staršími majstrami pekármi do remesla zaúčajú aj mladých pekárov. 

Bratislavské rožky sú otázkou prestíže

Výkladnou skriňou každej pekárne sú bratislavské rožky, ktorých výroba sa každý rok certifikuje, keďže sú ako tradičná špecialita zapísané medzi chránené výrobky v Európskej únii. „Je to pre nás aj otázka prestíže. Je to tradičný pekársky výrobok, ktorý patrí k územiu, na ktorom žijeme, a je našou pekárskou povinnosťou ho prinášať na stôl naším zákazníkom,“ uvažuje Michal a dodá, že bratislavské rožky sa vyrábajú ručne. Makové majú tvar U, orechové sa šúľajú do tvaru písmena C. Pri ich výrobe sa nemôže použiť nijaká chémia a musia mať najmenej 40-percentný podiel plnky.

beata

Ich oddychom je triatlon

Belanovci majú pri dome aj záhradku, na ich dvore nechýbajú kačky či sliepky s krásnym kohútom. „Je to pre nás prirodzené, veď sme na dedine. Nebývame v rodinnom dome kvôli trávniku, kvetinám a štrku a dopestovať si zemiaky či paradajky je také jednoduché,“ vraví Beata a hneď vysvitne aj to, že za ich štíhlosťou sa skrýva aj čosi iné. Obaja sa v mladosti súťažne venovali atletike a po tridsiatke si hľadali šport na udržanie kondície. Rozhodli sa pre triatlon, obaja sú členmi 3klubu Šamorín. „Fyzická námaha pomáha odbúravať stres. Pri plávaní sa človek musí sústrediť na toľko vecí, že úplne zabudne na pekáreň. Myseľ si neskutočne oddýchne, človek má po tréningu vyžehlenú tvár a cíti sa šťastný,“ vyznáva sa Michal a so smiechom dodá, že bez pohybu by z nich iste boli alkoholici. „Niekto si nájde ľahšiu cestu, ale my sme sa rozhodli hľadať rovnováhu medzi prácou, rodinou a športom,“ vraví a Beata dodá, že šport je najlepší liek. Podľa nej je vzťah k športu to najlepšie, čo môže dať rodič svojmu dieťaťu. Sama od deviatich rokov trénovala v Slávii UK, kde spoznala aj Michala. „Bolo to najkrajšie obdobie, keď sme ako tínedžeri spolu behávali. Beh mi dodnes veľmi pomáha. Odchádzam z domu vystresovaná a domov sa vraciam vysmiata od ucha k uchu. Syn trénuje v Šamoríne vodné pólo, dcérka chodí na atletiku,“ hovorí Beata a Michal sa dušuje, že zvládnuť polovičného Ironmana pre človeka so športovou minulosťou nie je náročné. Vraj stačí pár tréningov cez víkend a človek sa dostane na slušnú úroveň. 

Tradíciu chcú zachovať

Belanovci spriadajú ďalšie plány, no neradi o nich rozprávajú, lebo niektoré z nich určite nevyjdú. V každom prípade chcú zostať remeselnou pekárňou s vlastnou sieťou predajní, v ktorých ponúkajú aj sortiment poctivých farmárskych výrobkov, aby pomohli podobným malým a stredným firmám, ktoré nechcú predávať svoj tovar v reťazcoch. „Vieme, že nebudeme bohatí, ale pekáreň nám dáva isté živobytie. Už aj z úcty k svokrovcom, ktorí jej zasvätili dvadsaťosem rokov života a prešli si náročnými obdobiami, cítime povinnosť ďalej ju rozvíjať,“ uzatvára rozhovor Michal Belan.

michal

Copyright © 2021 Šamorínčan