Slovenčina
Ivka Mocsáriová pred desiatimi rokmi na materskej dovolenke pocítila obrovskú chuť tvoriť. Potrebovala vypustiť paru, preto sa vo voľnom čase a po nociach utiahla do najmenšej izby štvorizbového bytu a maľovala. „Ani presne neviem, čo ma to pochytilo, inšpirovalo ma video na internete. Kúpila som si plátno, akrylové farby, štetce a štruktúrovacie pasty a realizovala som sa. Po čase som namaľovala aj velikánsky obraz do obývačky, ktorý má zrejme hodnotu len pre mňa, ale v našom byte visí dodnes,“ hovorí Ivka, ktorá svoju kreativitu využíva najmä pri tvorbe rôznych dekorácií.
Tvorba je jej bytostná potreba
„Pred rokmi som si vyrobila zimného škriatka, ktorý ma po čase omrzel, lebo bytové dekorácie rada mením. Bolo mi však ľúto ho vyhodiť, preto som ho ponúkla na predaj. Vravela som si, že za pokus nič nedám. Na moje prekvapenie sa záujemkyňa rýchlo našla. Navyše ma pochválila, že škriatok je krásny, že by som ich mala vyrobiť viac,“ spomína na prvotný popud tvoriť na objednávku Ivka. Pustila sa teda do výroby vianočných dekorácií a svietnikov, ktoré spočiatku predávala za symbolickú cenu. „Nevedela som, koľko za svoje výrobky pýtať, bola som najmä rada, že sa moje výtvory páčia iným. Dnes si už cenu vyrátam, aby som nebola v mínuse. Je mi však jasné, že z tvorby nezbohatnem,“ vraví vyučená čašníčka, ktorá pracuje ako predavačka. Počas korony bola rok doma, mala teda čas na tvorbu. „Neuveriteľne ma baví tvoriť, je to moja bytostná potreba. S niektorým výrobkom sa paprem aj dve – tri hodiny, kým s ním nie som úplne spokojná a nemám z neho radosť. Potom už len dúfam, že urobí radosť aj niekomu inému. Tešia ma krásne hodnotenia zákazníkov, ktorí sú radi, že majú niečo jedinečné, čo niekto s láskou vytvoril,“ vyznáva sa Ivka, ktorú pozitívne spätné väzby neraz aj dojmú.
Trpezlivosti má na rozdávanie
Ivka je s väčšinou zákazníkov v elektronickom a poštovom kontakte, ale Šamorínčania ju poznajú aj z nášho trhoviska. „Trh je pre mňa nová skúsenosť, lebo zákazník si môže tovar chytiť do ruky a ja mu môžem prezentovať jeho príbeh. Tak to bolo aj s vlašskými orechmi, z ktorých škrupiny som vyrobila otváraciu darčekovú krabicu s ručne vyšitou výstelkou. Orech bol zaviazaný mašličkou, zákazník mohol doň vložiť nejaký šperk a darovať ho svojej milovanej s odkazom na Popolušku, z ktorej sa stala princezná,“ vraví Ivka, ktorej trpezlivosť obdivuje aj jej dvojička Janka. „Do výrobkov dávam svoje srdce, počas tvorby som ako v tranze, vôbec necítim dopichané a polepené prsty či boľavý chrbát. Keď si v kuchynke rozložím svoje veci, celá rodina vie, že mamina ide tvoriť a treba to rešpektovať,“ odhaľuje rodinné tajomstvá a dodáva, že štrnásťročná dcérka Emka je jej veľká kritička. „Vždy mi povie, ak sa jej niečo nepáči. Mladšej dcérke Šárke sa moje výrobky páčia a manžel Kornél na všetko len prikývne, že dobre. Zrejme preto, aby mal pokoj,“ smeje sa Ivka, ktorá má svoje veci na tvorbu uložené v troch veľkých komodách: „Je to moja vášeň, niektoré ženy si kupujú topánky a líčidlá, ja si náruživo kupujem umelé kvety. Potom v krabiciach rozmiestnených po celom byte čakajú na svoju chvíľu.“
Rodí sa handmade kalendár
Ivka Mocsáriová je rada, že ešte nevymreli ľudia, čo si vážia ručnú prácu. Každý má svoj vkus a akceptuje aj to, že niektorí vnímajú jej výrobky ako zbytočné lapače prachu. Hovorí, že každý tvorca, ktorý to myslí vážne, by sa chcel svojou tvorbou živiť, no mať vlastnú dielničku a obchodík nie je ľahké. „Všetko je tak, ako má byť,“ zauvažuje a dodá, že veciam necháva voľný priebeh. „Všetko zlé je na niečo dobré a všetko, čo sa deje, má svoj zmysel. Teraz sa rodí handmade kalendár na rok 2022, v ktorom predstavím návod na tri svoje výrobky. Teší ma, že v Šamoríne je veľa tvorivých ľudí, s ktorými si vždy máme čo povedať. Som extrovert, preto sú pre mňa trhy dva v jednom, lebo mám možnosť prezentovať svoje výrobky a porozprávať sa s ľuďmi,“ uzatvára Ivka, ktorá sa už dnes teší na júlový Deň rodiny v Kvetoslavove.
