Zažite blízkosť vzdialenej kométy v šamorínskej synagóge

Letné mesiace lákajú za oddychom nielen k vode, ale aj do výnimočných priestorov. Takým je nepochybne At Home Gallery, sídliaca v budove desakralizovanej šamorínskej synagógy. Aktuálne tu prebieha výstava bostonskej umelkyne Alison Safford, ktorá po šiestich rokoch od svojej prvej výstavy v Šamoríne vytvorila novú inštaláciu pre tento špecifický výstavný priestor.

S láskavým súhlasom Denníka N vám prinášame text o ďalšej pozoruhodnej výstave v At Home Gallery.

Deklarovanou múzou projektu s názvom A/Musing the Muse Be/Musing the Muse sa pre ňu stala kométa zvláštneho tvaru a ešte zvláštnejších akustických prejavov 67P/Čurjumov–Gerasimenko. Podoba kométy sa vo výstave objavuje v miniatúre ako 3D printová plastika situovaná nad provizórnym lôžkom, ďalej ako zvuková stopa zachytená kozmickou loďou, vychádzajúca z reproduktorov pod vankúšom a vo večerných hodinách aj ako veľkoplošná projekcia vo vnútri synagógy.

Priestory synagógy, presiaknuté religióznou symbolikou, ale aj ťaživou históriou tamojšej židovskej komunity, zdanlivo odľahčuje inštalácia, ktorá je na prvý pohľad ukotvená skôr v súčasnosti a tematizuje putovanie, kreatívne zrážky a návraty. Do galerijného mikrokozmu Safford priniesla meditatívnu, a pritom energizujúcu inštaláciu, doplnenú o poetický autorský komentár. Jej návrat do Šamorína má pritom symbolickú paralelu v dĺžke obežnej dráhy spomínanej kométy, čo je približne šesť rokov.

Diváci si majú na výstave ľahnúť na pripravené podložky, z vankúšov znie zvuk kométy, ktorá sa v podobe malého modelu vznáša nad nimi.

Silný zážitok

Na výstave si môžete vychutnať viacero silných momentov. Jedným sú sochárske kvality presnej reprodukcie jemnými ryhami zbrázdeného povrchu kométy, rotujúcej v letnom mäkkom zlatistom slnečnom svite. Nezvyčajná horizontálna poloha, do ktorej sa návštevníci musia uložiť na dosiahnutie zážitku z diela, otvára brány imaginárna doširoka.

Ďalším výrazným elementom je cvrlikavý zvuk kométy, ktorý na internete vzbudil konšpirácie o jeho mimozemskom pôvode. Tento aspekt však pre Safford nie je dôležitý, tá si všíma iné, transcendentálne kvality.

V tomto kontexte je zaujímavé porovnať iný prístup svojím východiskom tematicky príbuzného projektu. Ide o Algoritmickú saturnizáciu srbského teoretika umenia a umelca Kristiana Lukića pre HotDock Gallery v Bratislave z roku 2017. Lukić nahrávky zo sondy Cassini s obdobnými podivuhodnými zvukmi zo Saturna tematizoval v súvislosti s ešte komplexnejšími konšpiračnými teóriami o ich pôvode a význame. Urobil tak však s dôrazom na ich bujnenie v dobe post-pravdy a post-reality.

Inštalácia Safford má však taktiež istý kritický potenciál – napríklad poukázaním na stále prítomnú antropocentrickú mierku vecí (Safford: „My ľudia si poľudšťujeme predmety. Zvuky kométy sa zdajú zámerné alebo zhovorčivé.“) Robí tak vo výstave, v ktorej makrokozmos na chvíľu preniká do mikrokozmu galérie, takzvaného chrámu umenia, synagógy a nášho osobného priestoru. Tie sa na chvíľu stretnú v jednom pomerne silnom zážitku, v dobe hľadania novej spirituality.

Emporu synagógy, ktorá bola pôvodne určená ženám, využila tentoraz galéria na prezentáciu kresebných záznamov umelkyne. Tie v dohľadnom čase postupne doplnia o svoje kresby spoza jedného spoločného stola umelkyne, ktoré v synagóge v minulosti vystavovali – Monika Kubinská, Dorota Sadovská a Lucia Tallová.

Výstava potrvá do 4. augusta.

Na poschodí sú kresby autorky inštalácie, ale aj umelkyne Moniky Kubinskej (na fotografii). Dopĺňať sa budú ďalšími kresbami autoriek, ktoré tu vystavovali.