Slovenčina
Na úvod dva zaujímavé fakty. Prvý – hrdina pekného piatkového šamorínskeho atletického večera Ján Volko zabehol na Slovensku svoj prvý seniorský národný rekord v kariére. Druhý –v historických tabuľkách mítingu P – T – S sa svojím výborným časom 10,13 dostal pred legendárneho Američana, olympijského víťaza zo Sydney 2000, trojnásobného majstra sveta a svetového exrekordéra (9,79) Maurica Greena, ktorý na bratislavských Pasienkoch v roku 1995 prešprintoval 100 m za 10,19.
Považujete sám seba predovšetkým za dvojstovkára, no opäť sa potvrdilo, že ani najkratší šprint vám nie je cudzí. Očakávali ste na „péteeske“ rekordný výkon?
„V prvom rade na špičkovú dvojstovku potrebujete zabehnúť aj rýchlu stovku, bez nej to nejde. Priznám sa, slovenský rekord som neočakával, lebo pomaly som prestal dúfať aj v to, že sa v tomto roku dostanem pod 10,20. Neustále som sa motkal okolo tejto hranice. Cítil som však, že mi forma stúpa a dnes sa ukázalo, že to ide aj pod 10,20. Veľmi mi pomohli diváci, boli skvelí a bez ich pomoci by som to nikdy nedokázal. Neskutočne ma tlačili dopredu, všetkým zo srdca ďakujem.“
Tušili ste už po rozbehu za 10,07 s nedovoleným vetrom +2,8 m/s v chrbte, že by mohol v Šamoríne padnúť slovenský rekord?
„Priznám sa, o rekorde som nerozmýšľal ani vtedy. Túžil som však prelomiť métu 10,20, to bol môj hlavný cieľ. Tréneri Naďa Bendová a Robo Kresťanko mi pred finále prízvukovali, aby som bežal svoj beh, nesúťažil s ostatnými a v závere nech poriadne zatiahnem. Myslím si, že sa mi to celkom podarilo a výsledok sa dostavil.“
Čo vám preletelo mysľou, keď ste po rozbehu uvideli na svetelnej tabuli svoj čas 10,07? Tento výkon už znie naozaj skvele…
„Uvedomil som si, že je to úžasný čas, pričom ani vietor do chrbta nebol nejako výrazne silnejší ako povolená dvojmetrová hranica. Toto naznačuje, že nie je nemožné, aby som bežal takto rýchlo aj v regulárnych podmienkach, no ktovie, kedy sa to stane. Čas 10,07 je ešte pomerne ďaleko, naň potrebujem ideálne podmienky. Viem však, že sa ešte mám kam posúvať, ale musím napredovať postupne.“
Ak porovnáte rozbeh a finále na P – T – S v Šamoríne, ktorá stovka sa vám javila lepšia?
„Technicky bol lepší druhý beh. V závere som sa nepredkláňal, naťahoval som krok. Išiel som si svoje preteky a ukázalo sa, že práve toto je správna cesta. Počas behu si nesmiem kontrolovať ostatných a riešiť, či sú predo mnou alebo nie, lebo potom sa zväčša predkloním a dopadne to zle. S vystúpením na péteeske som maximálne spokojný – zabehol som si osobný rekord, zlepšil som aj slovenský, čo viac si môžem želať? Som šťastný, že sa to takto skončilo.“
Aký program vás čaká v najbližšom období?
„V sobotu budem oddychovať, v nedeľu bežím v 2. kole českej extraligy v Ostrave a v pondelok znova stovku na mítingu v maďarskom Székesfehérvári. Po slovenskom šampionáte v závere budúceho týždňa v Trnave plánujem s trénermi desaťdňové sústredenie, no zatiaľ neviem, kde. Na ňom sa opäť zameriam viac na dvojstovku, keď tréningy na túto disciplínu sme v uplynulých dňoch trochu vypustili a zameriavali sme sa na 100 metrov. Potrebujem ešte niečo doladiť. Verím, že sa to podarí tak, aby najväčšia forma prišla v auguste na európskom šampionáte v Berlíne.“
