Slovenčina
S láskavým súhlasom Denníka N uverejňujeme rozhovor s ministrom dopravy Árpádom Érsekom.
Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) sa o koaličnej kríze dozvedel v pondelok (rozhovor bol uverejnený v piatok 11. augusta) ani nie hodinu pred začiatkom plánovaného interview. Bolo zjavné, že ani on nemal viac informácií ako médiá, ktoré sa o kríze dozvedeli z listu predsedu SNS Andreja Danka. V rozhovore napokon vysvetľuje aj vzťahy s predsedom parlamentu, ktorý sa sám pasoval za človeka zodpovedného za železnice.
Minister opisuje aj svoje vzťahy so Smerom – na jednej strane je v spore s Kažimírovými ľuďmi z Útvaru hodnoty za peniaze a zároveň Érsek rieši aj problémy, ktoré v minulosti pri stavbe diaľnic vyrobil štátny tajomník za Smer Viktor Stromček. V rozhovore nájdete aj ministrovo vysvetlenie, prečo bude D1 hotová najskôr v roku 2025 a ako to bolo s ľuďmi blízkymi Mostu a Smeru pri výkupe pozemkov pod bratislavský obchvat.
Aj vy ste zostali prekvapený informáciou, že SNS vypovedala koaličnú zmluvu. Ako ste pochopili, čo sa vlastne stalo?
Pravdupovediac aj mňa sa pýtali niektorí poslanci, ktorí nie sú z Bratislavy, čo sa vlastne stalo. Tak som zapol rýchlo televízor a pozeral som, že pán Danko chce revíziu koaličnej zmluvy. Preto som vás privítal s tým, aby ste mi povedali, čo sa vlastne deje.
Toto ministerstvo by ste vymenili? Napríklad že by pán Ďurček, ktorý tu je štátny za SNS, bol ministrom?
Ktovie, či sa bude niečo meniť… A tu už bolo toľko ministrov za krátky čas. Ja osobne nevidím dôvod, aby ma vymieňali, ale politika sa robí hore na kopci. Ja potom len musím akceptovať politické rozhodnutie.
Spätne – zobrali by ste ponuku robiť ministra dopravy znova?
Syn mi povedal: otec, dobre si zváž, do čoho ideš. Nie som najmladší, len Jano Richter je spomedzi ministrov starší ako ja. Pre mňa ako pre športovca to však bola výzva. Robil som navyše štátneho tajomníka na ministerstve dopravy už za Radičovej vlády a teraz znova. Tak som sa nezľakol a šiel som do toho.
Tipujeme, že v najhoršom stave ste našli Národnú diaľničnú spoločnosť.
Hneď ako som nastúpil, som v NDS vymenil generálneho riaditeľa (z funkcie odišiel Róbert Auxt v tom čase za Sieť, pozn. redakcie). V NDS potrebujete mať riaditeľa, ktorému veríte. No on dva dni pred odchodom, keď už bolo jasné, že odchádza, podpísal tender na výstavbu úseku D1 Budimír – Bidovce.
Z éry Jána Počiatka vám zostali aj ďalšie neuzavreté vytendrované diaľnice. Obchvat Čadce v prepočte za 42 miliónov eur za kilometer a juhozápadný obchvat Prešova – cenový rekord celej D1 v cene 45 miliónov za kilometer.
Pri Čadci ma tlačil termín. Keby som to nepodpísal, 80 miliónov eur z európskych fondov by prepadlo. Nemal som preto čas skúmať, či tam bol dobrý tender. Na druhej strane som vedel, že Čadca potrebuje tú cestu, pretože kamiónová doprava tam ľuďom dlhodobo znepríjemňuje život. Druhý vytendrovaný úsek, D1 pri Prešove, každý napádal. Ešte Auxt však poslal akceptačný list víťazovi tendra, tak čo som mohol ja spraviť? Dal som aspoň výsledok preskúmať Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Mali prezrieť jednotkové náklady z víťaznej ponuky a zistiť, či nie je predražená, a určiť tak možnú úsporu.
Čo ste urobili potom?
Keď som od Žilinčanov dostal dokumenty, objednal som sa u pána premiéra. Zobral som so sebou zapečatené obálky a premiér sa ma pýtal, koľko je tam vypočítané možné šetrenie. Povedal som, že neviem, veď len teraz to otvorím. Tak som to otvoril, a bolo tam mínus 6 percent z ceny.
Čo na to premiér?
Premiér povedal: pán minister, konajte, ako uznáte za vhodné. Tak som konal. Sadol som si s dodávateľmi a povedal som: tu je môj návrh. Mohol som znížiť cenu priamo o 5 miliónov, čo povoľuje zákon o verejnom obstarávaní, ale ja som povedal, že je to málo, že musím získať 15 miliónov. Tak sme sa dohodli: 5,2 milióna eur spustili hneď dodatkom a ďalších 10 miliónov sme našli na opatreniach, ktoré spravia v rámci stavby.
Na stole vám zostal aj Atlas pasívnej infraštruktúry – IT systém za približne 40 miliónov eur.
Zavolal som si Telekom ako dodávateľa s najnižšou ponukou v tendri. Povedal som: odprezentujte, čo to dá občanovi – mne, Érsekovi zo Šamorína, keď sa na to pozriem. Nechcem hodnotiť, či bol projekt predražený, alebo nie, ale jednoduchému občanovi nedal to, čo som očakával.
Skôr sme to chápali tak, že vám podpredseda vlády Pellegrini povedal, že sú tam také prúsery, že by nám to Európska komisia nepreplatila.
Toto som nekomunikoval s Pellegrinim. Konal som podľa najlepšieho svedomia a vedomia. V konečnom dôsledku potom sme sa aj s Pellegrinim zhodli, že tento tender nespĺňa to, čo od toho očakávajú občania. Pravda, Telekom sa odvolal, lebo cena bola akceptovaná a ja sa som to zrušil. Podobne som postupoval pri súťaži na zabezpečenie organizácie a propagácie podujatí v zahraničí, kde sa prihlásila len jedna firma. Povedal som, že ani to nepasuje, a škrtol som to. Teraz je vonku opakovaná súťaž, ale nie na jeden rok, teraz som ju vypísal na 28 mesiacov a uvidíme, ako sa uchádzači prihlásia. Mali sme nadväzne na to problémy zabezpečovať výstavy v Londýne, zámorí, robili sme všetko vo vlastnej réžii, ale jednoducho som nebol s tou súťažou stotožnený. Tretia podobná vec, ktorú som zrušil, bola 17-miliónová zákazka na poradenské služby k eurofondom. Toľko peňazí by sme nevyčerpali, aj keď to bola rámcová zmluva. Navyše, tendrovali sa aj položky, ktoré už nepotrebujeme. Vypíšeme novú súťaž, cenu za poradenstvo na všetky eurofondové projekty sme odhadli na 5 až 5,5 milióna eur.
Boli však aj veci, ktoré ste kritizovali, ale nezrušili – napríklad betónový povrch, ktorý sa odporúča na najfrekventovanejších diaľniciach, bude aj na obchvate Prešova, kde sa predpokladá oproti iným častiam D1 len nízka intenzita dopravy.
Každý dával v tendri ponuku na betón, nemohol som zmeniť betón na asfalt, lebo by som zmenil podmienky verejného obstarávania a musel by som zrušiť celú súťaž.
Paralelný tender, kým sa čakalo na posudky zo Žiliny, sa nemohol predpripraviť? Šlo o vyše 300 miliónov eur a veľké podozrenie z kartelu.
Keby sme to začali znovu tendrovať, tak možno ďalších 5 rokov nebude obchvat Prešova. Poznáte to: vypíšeme novú súťaž, kto nevyhrá, ten ju napadne a budú sa dookola odvolávať.
Akú úlohu vám dal Béla Bugár, keď vás vybral za ministra?
Plnenie programového vyhlásenia vlády. Je tam dotiahnuť do konca obchvat Bratislavy, čiže R7 a D4. Je tam R2 od Zvolena na Košice, okolo ktorej teraz bolo veľké haló. Bola tam R4 – severný obchvat Prešova.
Programové vyhlásenie vlády je koncipované široko. Pán Bugár vám nič konkrétne na toto volebné obdobie nezadal?
Áno, je koncipované široko, ale ja neviem postaviť celú R2. Viem tam stavať 4 úseky.
Začať stavať.
Áno, začať, nie postaviť, to je dôležité. Treba sprocesovať to, čo je najlepšie pripravené. Musíme sa pozerať, čo je na R2 tak dobre pripravené, že v roku 2019 môžeme začať pracovať. To znamená, že ja v roku 2018 musím vypísať súťaž a musím mať finančné krytie. Napríklad úseky Mýtna – Lovinobaňa, Bátka – Figa. To sú dva jednoduché úseky, musíme na ne nájsť peniaze. Nebudeme ich však platiť v roku 2019, takže nepotrebujeme naraz na jeden úsek 200 miliónov eur. Peniaze potrebujeme postupne, vždy platíme vtedy, keď je nejaký míľnik dokončený.
Stále dostávate tú istú otázku vy aj vaši kolegovia, že kedy by pri tom, čo je dnes možné naprojektovať a skúsiť tendrovať, podľa vás došli peniaze, ktoré v rozpočte sú.
Ja mám rozpočet a harmonogram o tom, že v ktorom roku potrebujem koľko peňazí, na ktorú stavbu. Nielen na toto volebné obdobie, ale aj pre mojich nástupcov, aby mala výstavba koncepciu. Tento rok by mohol ísť do tendra úsek Mýtna – Lovinobaňa – Tomášovce, potom R4, čiže severný obchvat Prešova prvá etapa. Druhá etapa je ešte na posudzovaní Útvaru hodnoty za peniaze. Ďalšie by mohli ísť do tendra v budúcom roku. A presne viem napočítať, že v ktorom roku na ktorú stavbu koľko potrebujem peňazí.
Čo vlastne nahnevalo Bélu Bugára, keď sa vybral na Sorošku podporiť protestujúcich?
Napríklad, keď analytici z Útvaru hodnoty za peniaze povedali, že na Soroške stačí rozšíriť cestu namiesto plánovanej rýchlostnej cesty s tunelom. Smerom na Sorošku dole už je od Košíc rozširovaná cesta, ale hore, kde to stojí celé, sa cesta nedá rozšíriť. Neviem, z čoho tí chlapci vychádzali. Pozrite sa aj na tieto dokumenty. V roku 2007 úrad životného prostredia Rožňava píše, že horský priechod Soroška je nutné zásadne riešiť s vybudovaním tunela. Predpokladáme najmenšie škody na životnom prostredí, píše sa tam. Štátna ochrana prírody v roku 2007 teda jednoznačne píše, že úsek Soroška je potrebné realizovať v tunelovom variante a akékoľvek iné riešenie je neprípustné z dôvodu veľkých zásahov do krajinného rázu, jednotlivých biotopov. Toto už bolo napísané v roku 2007 – a my to teraz ideme znovu skúmať?
Prečo tá emócia, ak ide iba o pokus o debatu? Navyše v minulosti sa viackrát ukázalo, že ani kľúčové podklady k diaľniciam nesedeli.
Napríklad povedali aj to, že na úseku R2 Bátka – Figa stačí pridať vedľa ďalší pruh. Tak som povedal nie, Bátka – Figa môže ísť polovičným profilom (namiesto štyroch pruhov rýchlostná cesta s jedným pruhom pre každý smer), ale v inom variante – musí obísť dedinu.
Od Zvolena na Košice máme 150 kilometrov cesty v chudobnom regióne, často sú tam terajšie cesty vo veľmi zlom stave a s nízkou intenzitou dopravy. A diskusia je o tom, či sa tam bude R2 stavať ďalších 15 až 20 rokov, alebo sa skúsi druhá možnosť, urobiť rýchlo tie miesta, kde je najväčší problém, a tak s tým celým za 3-4 roky aspoň pohnúť.
Chvalabohu teraz už sme ten problém odbúrali, minulý týždeň o tom padli vyjadrenia po koaličnej rade. Potrebovali sme túto podporu. Keď mi povie niekto, že na juhu nepotrebujeme cesty, lebo to nebude mať vplyv na zamestnanosť, tak to mi vadí. Všade, kde máte na Slovensku cesty alebo rýchlostné komunikácie, vždy máte nezamestnanosť pod 10 percent, oni tam majú 20 percent. V poriadku, hľadajme technické riešenia, ale neflekujme.
Neflekujme?
Že tu spravíme kúsok, tam nespravíme kúsok. Chcem presadiť, že poďme postupne, vieme, kde treba plný a kde polovičný profil.
Oprava a rozširovanie ciest prvej triedy o obchvaty obcí je z vášho pohľadu pre juh Slovenska málo, ale polovičný profil je v poriadku?
Poviem inú vec. Chcem zlúčiť NDS a Slovenskú správu ciest (SSC). Viete prečo? Pretože investície v SSC sú podhodnotené. Každý nám vyčíta, že neopravujeme cesty prvej triedy, kde je najväčšia premávka, ale poviem vám riešenie. Spočítal som si, že na mýte vyberáme z ciest prvej triedy približne 60 miliónov eur. Tie patria SSC, nie NDS, lebo ona zabezpečuje cesty prvej triedy, preto ich chcem zlúčiť. Keď viem, že mám 60 miliónov, tak sa dostaneme postupne tam, kde sú Rakúšania. Nebudeme teda čakať, kým je cesta v havarijnom stave, ale budeme to opravovať priebežne. SSC navyše nemá ani jeden stroj, zazmluvňuje iných a tí robia opravy ciest prvej triedy. A NDS-ka má stroje, ktoré by mohli pomôcť SSC na cestách prvej triedy. Viete, koľko máme havarijných stavov na mostoch prvej triedy?
Veď práve o tom je debata. Vy už ste sa mali teraz hádať s ministrom financií Kažimírom, nech vám dá peniaze navyše pre SSC na opravy ciest prvej triedy a dať trebárs o tých 60 miliónov menej NDS.
Dobre, ale keď ich zlúčim, bude to automatické.
Dosť kriticky sa vyjadrujete o stave, v akom je príprava diaľnic. Štyri roky mal diaľnice na starosti terajší štátny tajomník Viktor Stromček (Smer). Ako s ním vychádzate? Ste spokojný s jeho prácou? Má ešte nejaké kompetencie pri diaľniciach?
Stromček je štátny tajomník, rozhoduje minister, to sme si povedali na začiatku. Tým, že tu bol štyri roky, má najviac informácií. Je to politická funkcia, nebudem hovoriť, že je najlepší odborník na svete. Je to nominant Smeru, aj to viete. Spoznal som ho, keď som bol štátny tajomník za vlády Radičovej a rokovali sme o rozširovaní Rovinky. Stromček bol vtedy na bratislavskom magistráte. Teraz každý naňho veľa hovorí. Ja na to reagujem, že ak má naňho niekto z občanov podozrenie, že konal protizákonne, tak nech to rieši s príslušnými orgánmi. Teraz mám povedať Stromčekovi, že choď preč z projektu obchvatu Bratislavy D4, R7?
Takže mu dôverujete alebo nie?
To nie je o dôvere, v žiadnom takomto podniku to nie je postavené na dôvere. Ja mu dávam otázky, on musí na moje otázky odpovedať, a ja rozhodujem. Aby som však poznal do detailov koncesnú zmluvu na obchvat, ktorú oni pripravili, to odo mňa nechcite. On vie, ako to bolo. Ja mu len zavolám: Viktor, prečo je to tak? Prečo to nemohlo byť inak? Tieto otázky mu dávam.
Do akého veľkého problému sme sa dostali vinou toho, že štát neplní termíny, ktoré má v koncesnej zmluve o bratislavskom obchvate?
Ako štátny tajomník som bol pri tom, keď poklepali základný kameň. Myslel som si, že všetko je v najlepšom poriadku. No postupne, keď som už ako minister preberal agendu spoločne so Stromčekom, dopracovali sme sa k tomu, že nie je všetko v najväčšom poriadku. Na NDS-ke sa medzitým ľudia kompletne dvakrát vystriedali. Riešim to na dennodennej báze, dnes som tu mal generálneho riaditeľa NDS (Ján Ďurišin, pozn. red.). Spravili 11-tisíc zmlúv na výkup pozemkov pod obchvat, ktoré boli v poriadku vrátane tej Bugárovej, a pri zopár pozemkoch sa to zaseklo. Poznám celú tú situáciu okolo pozemkov.
Poznáte tú situáciu okolo Bugárovho pozemku?
Poznám, poznám. Aj viem presne, kde je tá parcela.
Mal tam nakúpené aj František Hideghéty, bývalý šéf Slovenského pozemkového fondu. On predal NDS-ke tiež veľkú rozlohu pod obchvat Bratislavy.
Viete, ako sa Hideghéty dostal k tomu pozemku? Kúpil od toho, kto to mal na dražbe, a vy mu teraz takmer idete odrezať ruku. Pamätám sa presne na tú parcelu ohradenú na Kvetoslavovskej ceste. Aj ja som videl ten inzerát v Hospodárskych novinách, keď sa to predávalo. Aj ja som to chcel kúpiť, lebo som rozmýšľal, že to je pekný pozemok, a to som ešte nebol ani náhodou ani prvú sezónu v Radičovej vláde. Potom som na to nemal peniaze a niekto to kúpil v dražbe. Trikrát bola tá dražba vypísaná.
Hideghéty zjavne kupoval v čase, keď bolo jasné, že tadiaľ povedie diaľnica.
Ja som to vtedy neskúmal, mal som od toho tak ďaleko, ako je odtiaľto Jeruzalem. Len som vedel, že to je vedľa Kvetoslavovskej cesty a je to dobrý pozemok.
Ani pán Hideghéty to nevedel?
To neviem, to sa musíte spýtať jeho.
Pán Bugár vám povedal, od koho on kupoval svoj pozemok?
Od rodiny, myslím, že to bol bratranec. Ten na to mal úver, nevedel to splácať a Bugárovi ponúkol: zober si pozemok, lebo ja ho neviem splácať.
Bratranec?
Neviem, ja sa ho spýtam a poviem vám.
Most dal záväzok cez vašu kolegyňu Luciu Žitnanskú, že zmení zákon tak, aby sme videli všetky tie kúpno-predajné zmluvy.
Po zmene zákona zverejním všetky zmluvy, ani deň nebudú stáť u mňa.
A teraz kde stoja?
Opozícia chce, aby som vydal zmluvy s menom, rodným číslom, bydliskom toho, kto je kupujúci a kto je predávajúci. Lucia Žitňanská sa ma pýtala, že či s tým súhlasím. Súhlasím, keď zmení zákon a bude to v ňom napísané, zmluvy zverejním. Lebo NDS má na zverejňovanie zmlúv výnimku.
Áno, má.
Béla Bugár bol jediný, kto povedal, že zverejnite to, lebo on s tým problém nemá. Ja som sa pýtal Žitňanskej, či to môžeme zverejniť – právnu analýzu. Ona mi povedala, že v tomto momente môžeš zmluvy zverejniť vtedy, ak ti dá súhlas ten, kto je predávajúci. Vtedy môžeš zverejniť jeho meno, rodné číslo a kde býva. Lebo bez toho, aby ste napísali, kde býva, môže mať Árpád Érsek kúpených 20 hektárov a nie som to ja, môže to byť môj menovec. Bugárovcov je koľko?
Kedy zmluvy zverejníte?
Keď vyjde zákon. Nech potom lustrujú, koľko chcú.
Kedy to má byť?
To sa nepýtajte mňa, Lucia povedala, že teraz to je v Národnej rade. Pýtala sa ma, či s tým súhlasím. Hovorím samozrejme, ja s tým problém nemám, nech dajú von klauzulu, že NDS nemusí zverejňovať zmluvy.
Čo to bola za partia, ktorá držala tie posledné pozemky pod D4, pre ktoré sa napokon menil zákon?
Nechcem hovoriť mená, ale vieme o nich, však to sa dá vyčítať z katastrálnej mapy.
Boli to známi ľudí zo Smeru. Čo ste im na to povedali?
Ja som bol za premiérom, bol tam aj pán Bugár. Povedal som, že taký je, pán premiér, problém. On sa spýtal, kto sú tí desiati-pätnásti, a povedal: spravte do utorka zákon, nezaplatíme im nič, lebo nás vydierajú. To bolo uňho v stredu pred rokovaním vlády. V piatok, sobotu, nedeľu na tom robili právnici, naši aj z úradu vlády.
Nie je trochu škoda, že to prišlo až v momente, keď už tá istá partia niekoľko desiatok miliónov eur na pozemkoch zarobila?
Viete, ja som musel v tom čase rýchlo konať. Ja som bol zúfalý. Nevedeli sme sa pohnúť z miesta.
V akom veľkom probléme sme vinou toho meškania?
Španieli – firma Cintra – prišli s tým, že budú od nás žiadať pokuty za meškanie, pretože sme neodovzdali včas povolenia, čo bola pravda. To sa však našťastie utriaslo, už dostali odo mňa list, že môžu vstúpiť na všetky pozemky.
Môžu naplno stavať všetko?
Môžu robiť všetko naplno. Súdne procesy o cenách za výkupy pozemkov môžu medzitým dobehnúť.
Španieli povedali, že nám odpúšťajú pokuty za omeškanie?
Nie, ale teraz je lopta na ich strane. Napokon, mohli stavať od roku 2016 38 kilometrov od Holíc až po Ketelec, tá cesta mohla byť hotová. Boli vydané stavebné povolenia, ale už rok tam stoja.
Prečo stoja?
Na to sa musíte spýtať Španielov, hovorí sa aj o tom, že nemajú zazmluvnených veľkých dodávateľov.
Čo sa zmenilo, odkedy prebehol tender? Španieli predsa vedeli, koľko stoja slovenskí stavbári.
Keď sme otvárali tunel v Čadci, boli tam aj Váhostav, Eurovia aj Doprastav. Tak hovorím: poďte sem, chlapi, aký je problém? Oni, že takú cenu, ktorú nám navrhli Španieli, za takú cenu to nevieme spraviť.
A kedy teda bude jasné, či budeme platiť pokuty za meškanie stavebných povolení?
Zúčtovanie celého projektu príde pri kolaudácii. Až vtedy začneme platiť koncesionárovi. V roku 2020 by mala byť odovzdaná D4.
To asi nebude.
Určité meškanie tam je, ale o tom sa potom budeme baviť, ak sa to naozaj stane.
Stále sa to opakuje: NDS robí veľa chýb a nakoniec má viac peňazí, ako potrebuje, pretože má málo pripravených projektov. Nakoniec každý minister hovorí to, čo vy, že poďme stavať aspoň to, čo je pripravené. Ste spokojný s NDS-kou?
Ja už to teraz robím tak, že im vydávam príkazy ministra.
Že takto to bude?
Dávam im termíny – do tohto termínu chcem tu mať riešenie. Už sa trochu rozprúdila krv, lebo každé dva týždne sedím s generálnym riaditeľom NDS a pýtam sa ho na termíny – ako stojíme. Iba takto ich viem prinútiť do toho, aby som mal kontrolovanú prácu. Máme tam ďalšie veci – Čebrať, Višňové. To sú rozostavané stavby, na Čebrati (rozostavaný tunel pri Ružomberku) je zosuv, každý sa na to pýta. Na Višňovom (najdlhší tunel na Slovensku) sme boli na kontrole asi už trikrát a teraz sa idem pozrieť, čo sa stalo, odkedy som tam bol naposledy. Na stavbe sa pýtam hlavného dodávateľa aj NDS-ky na problémy a ako ich vyriešiť. Nemal by som to robiť, ale preto nejdem ani na dovolenku.
Súhlasíte s názorom, že väčší problém na slovenských diaľniciach ako peniaze je bordel a zmätok?
Bordel je silné slovo, ale súhlasím s vami, že to nefungovalo tak, ako som si to predstavoval. Ako štátny tajomník som do toho moc nevidel.
Mapa plánovaných cestných ťahov vyzerá tak komfortne nakreslená, že potrebujeme ešte 20 miliárd eur na ďalších 1 200 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest.
Nepotrebujeme 20 miliárd, ja by som vám tam vedel poškrtať cesty, ale vedel by som tam aj nakresliť, ktoré by sme potrebovali. Okolie Nitry, Sládkovičova alebo Serede, to je katastrofa. Máte tam Amazon, ide tam Land Rover, a ako sa tam tí ľudia dopravia? Ideme stavať komárňanský most, gestorujú to Maďari, potrebujeme sa niekde napojiť, aby sa dostali na D1.
Momentálne ani D1 nemáme dokončenú. Vy ste dokonca prvý minister, ktorý môže hneď povedať, že toto volebné obdobie ani D1 určite nebude.
Nebude, však tam je úsek Turany – Hubová (ešte nie je ani v tendri, pozn. red.), máte tam Čebrať, tak čo budem klamať? Ja som povedal, že to bude do roku 2025, ak sa všetko dobre vydarí a ak budem mať 800 miliónov na úsek Turany – Hubová. A vidíte, už sú tam problémy, už sa odvolali, že tunel Korbeľka nie je dobré riešenie (po rokoch sa rozhodlo, že diaľnica povedie dlhším tunelom Korbeľka), a neviete sa pohnúť. Odborné veci by mali byť postavené trochu vyššie. Asi sa pamätáte, keď som povedal, že za mojej éry sa kolektory stavať nebudú, pretože rozšírim D1 na osempruh (pôvodné projekty rozšírenia D1 rátali so súvislými cestami – kolektormi, ktoré umožňujú pohodlnejšie napojenie na D1 z priľahlého regiónu). Ale vytvorím na to podmienky, keď niekto bude chcieť kolektory stavať, tak nechám tam – ľudovo povedané – otvorenú dieru, kde môžu dostavať kolektory, ak budú potrebné.
Nemáte spätne strach z toho, že ste povolili Železničnej spoločnosti Slovensko, že si tam SNS môže robiť, čo chce?
Nikdy som nemal peniaze a strach. Pánovi Dankovi som povedal už trikrát: nechaj ten RegioJet na pokoji, to my riešime. Nie je dobré, keď sa dostane k mikrofónu a povie, že tu nechce vidieť žlté vlaky. To nie je riešenie, lebo ja plánujem trh liberalizovať. To som sľúbil. Trh nemôže byť uzavretý len pre ZSSK.
Ale deje sa opak. Tender o prevádzkovateľa trate Bystrica – Bratislava ste zrušili.
Bystricu som zrušil, ale iné tendre idú.
Kedy pôjde nový tender?
Myslím, že do konca roka pôjde von prvý. Už sme ohlásili na Európsku komisiu, že plánujeme liberalizovať, vopred to musíte nahlásiť. Mám vybrané tri trate, nechcem ich teraz konkretizovať. Nejde len o hlavnú trasu, ale celý región, kde treba zabezpečiť, aby ľudia mali prístup k hlavnej trase.
Ale RegioJet reálne odišiel z trasy Bratislava – Košice.
To si zle vysvetľujete. RegioJet povedal, že ak tam pustíme IC-čka, tak on končí. Tak nech sa páči, nech končí, ale ZSSK by toto v opačnom prípade nemohla povedať, musí zabezpečiť obslužnosť krajiny. Keby RegioJet povedal, že odchádza z trasy Komárno – Bratislava, koľko rúk by bolo hore, že ja tam chcem ísť ťahať, lebo to je dotovaná trasa a má tam obrovské množstvo cestujúcich? Ako plus pre RegioJet treba povedať, že tento ich model mohla ZSSK spraviť tiež. Nič iné nebolo treba robiť, len prenajať si vagóny na lízing, zobrať sem modernejšie súpravy a mohlo to fungovať v rukách ZSSK.
Keď železničiari hovoria off record, tak hovoria, že Figeľ a Érsek s nimi vybabrali. Érsek vybavil, že trať do Komárna sa opraví a že keď navýšia počet cestujúcich, tak sa RegioJetu ešte zdvihnú peniaze.
To nie je tak. Nech hovoria, čo chcú, Érsek žiadnu zmluvu nepodpísal, podpisoval minister Figeľ. Bez tendra, ako vieme. Štátny tajomník môže radiť, ale rozhoduje minister. Ja som tlačil na to, aby ak už tam ide nový vlak, opravili železné búdky na staniciach. Došla nová vláda a v Dunajskej Strede to zasekla, do Komárna môžete čakať na vlak naďalej v zelených búdkach, opravili sa aspoň peróny. Čo sa odohralo v tejto kancelárii za Figeľa, ja neviem, nebol som tam.
Ako minister sa nebojíte tých tendrov, čo teraz začala vypisovať Železničná spoločnosť Slovensko a každý v tej brandži vie, že to riadi Danko?
Aké tendre?
Napríklad na nové spacie vagóny.
Mal som tu Hlubockého (Filip Hlubocký, riaditeľ ZSSK). Pýtal som sa ho, koľko nočných vagónov idete robiť. Vysvetlil mi to, mám tu k tomu analýzu, že je to potrebné. Niektoré tie vozne už máme od roku 1970, čo som ešte ja chodil s nimi za 69 korún do Prahy, na nočný vlak sme priplácali – 103 korún stál spací vlak cez Piešťany. Tým sme chodili na šermiarske turnaje, tak to veľmi dobre poznám. Tieto vagóny tam dodnes ešte sú. Už dajme trošku dôveru ZSSK, nechcite, aby som hodnotil, že či to je drahé, alebo lacné. To musia vedieť železničiari, koľko spacích vagónov potrebujú opraviť. Mňa sa pýtate?
My sme sa pýtali preto, že nemôžete vedieť všetko, ale ste minister, a pripadalo nám zvláštne, že predseda Národnej rady hovorí, čo budú železnice nakupovať.
To nie je dobré, to som vám povedal tiež. Ale ja neviem ovplyvniť, čo povie pán Danko. Neviem, a ani nechcem, pretože je predseda Národnej rady. Ale keď sa dopočujem, že ide taká a taká vec, tak mi musia dať železničiari podklady, aby som to vedel vysvetliť. Nie je dobré, keď iný komentuje, čo sa deje na ministerstve dopravy.
Odhadujete, že s jednou tunelovou rúrou vyjde cesta cez Sorošku na približne 300 miliónov eur. To nie je podcenené?
Ešte ani nie sú hotové výkresy a vy hovoríte o cene, cenu vždy ukáže súťaž. Analytici hovoria, že jedna rúra stačí na 20 rokov a potom tam možno bude vyššia premávka. Ale povedzme si – kadiaľ chodia Košičania do Bratislavy? No cez Budapešť. Keď bude hotová Soroška, tak budú chodiť tadiaľto, narastie tu intenzita dopravy aj výber z mýta.
Ale predpoklady vývoja dopravy sú predsa zahrnuté v analýzach Útvaru hodnoty za peniaze. Tie vychádzajú z čísiel ministerstva.
Keď kopete napríklad pod Soroškou jednu rúru, kopete aj únikovú štôlňu. Teraz ušetríme, ale potom to bude stáť ešte raz toľko, navyše keď treba novú rúru, túto musíte odstaviť a nie je to také jednoduché.
Kedy predpokladáte, že budú hotové tunely Višňové a Čebrať?
Na Višňovom teraz kopú tunel v dobrom tempe. Dodávatelia hovorili, že budú meškať 6 mesiacov oproti plánu. Na tej stavbe je konzorcium – Dúha Miroslava Remetu a Taliani – Salini Impregilo. Podľa môjho názoru medzi nimi nie je najlepšia súhra, no pravidelne s nimi komunikujem a riešim problémy.
Takže problém nie je v spôsobe razenia?
Nie je. Inak to bude krásne dielo, chcel by som sa toho dožiť. Je tam tunel, kaskády.
A ten Čebrať?
Robí sa nové trasovanie, čaká sa na EIA (posudok vplyvov novej trasy diaľnice na prírodu, pozn. red.). Jedna časť tunela sa dá použiť, ale je tam obrovský zosuv. Robí sa geológia a EIA, aby sme vedeli ten tunel odkloniť.
Takže bude neskôr ako tunel Višňové?
To neviem posúdiť.
