História

Šamorín pôsobil v 60. rokoch tak trochu bezfarebným dojmom. Staré ošarpané chátrajúce budovy, vlhké steny, ale uličky si naďalej zachovávali svoj pôvodný kolorit. V tom čase príliš nelákalo ani centrum mesta. 

V rokoch vojny si akútny nedostatok základných druhov tovaru vynútil zavedenie prídelového systému. Dokonca aj cukrárne a reštaurácie smeli ponúkať iba taký sortiment, ktorý pozostával z minimálneho množstva múky.

Kaviarňam dala meno káva. Nechodilo sa sem len kvôli pitiu kávy, ale za atmosférou a pozorovaním okolia. V období medzi dvoma vojnami sa stala vyhľadávanou kaviareň pani Tápayovej, ako aj kaviareň Mandi Sternovej známa ako Centrál, kde sa ešte na konci 30. rokov konal obľúbený šamorínsky cigánsky bál. 

Návšteva hostincov, krčiem a kaviarní už nemala len čisto konzumný charakter, ale stala sa súčasťou bežného spoločenského života, akýmsi rituálom, ktorý uľahčoval spoločenské kontakty. Povojnový Šamorín začal byť otvorenejší, pestrejší a rušnejší ako kedykoľvek predtým.

V Šamoríne sa len výnimočne organizovali zábavy v sobotu. Až do 50. rokov sa zvyčajne sa zabávalo v nedeľu. V lete sa v Pomle, v Hajduho pohostinstve v Mliečne a v čilistovskom Sükeho pohostinstve konali tanečné zábavy. K najznámejším patrila zábava na sviatok sv.