Slovenčina
V Šamoríne sa len výnimočne organizovali zábavy v sobotu. Až do 50. rokov sa zvyčajne sa zabávalo v nedeľu. V lete sa v Pomle, v Hajduho pohostinstve v Mliečne a v čilistovskom Sükeho pohostinstve konali tanečné zábavy. K najznámejším patrila zábava na sviatok sv. Anny pri príležitosti šamorínskych hodov, mliečňanské hodové veselice, či šamorínsky regrútsky bál a gazdovské dožinkové slávnosti. O hudbu starala cigánska kapela Pištu Sárközyho, hasičská dychová kapela pod vedením Štefana Németha či Paliho Limpára, ale aj vojenská kapela. Finančne ich podporovali úverové družstvo Hanza, Šamorínsky valcový mlyn a elektrárenská spoločnosť. Tanečné zábavy boli skvelou príležitosťou, ako sa prezentovať prostredníctvom oblečenia. Kombinácia blúzky a sukne sa stala základným typom oblečenia dám.
Dievčatá z dobrých rodín sa na plesoch smeli objaviť len v sprievode rodičov, poprípade príbuzných alebo garde, čo bývala väčšinou staršia pani. Matky netrpezlivo vyčkávali, ktorý mládenec vyzve ich dcéru do tanca. Ešte do polovice 20. storočia sa totiž sobášili „pôda s pôdou a statok so statkom“.
Hasičská dychová kapela pod vedením Štefana Németha
Kultúrne slávnosti sa obyčajne končili tanečnou zábavou v Korune alebo v lesoparku Pomle. Známy Dirndl bál organizoval aj bučuházsky spolok dievčat. Výťažok potom použili na nákup hasičskej techniky.
Obľúbené boli aj návštevy pohostinstiev a hry v karty, pre rodiny často ekonomicky ruinujúce. (Mnohé pohostinstvá vyhradili kartárom priestor s osobitným vchodom, aby ich rodinní príslušníci nenašli a krčmárom neušiel istý zisk.)
Zo známych pohostinstiev a krčiem spomeňme hostinec Koruna (prevádzkoval ho Sándor Kapcsándy), hostinec Nándora Bacsáka, Šafaritovu krčmu, pohostinstvo Rezső Nagya, Miksu Frankla, Nándora Blasera, Józsefa Vimera, pohostinstvo pani Kuszákovej, Meixnerovu krčmu na Gazdovskom rade, Hitzbergerovu krčmu na hornom konci Gazdovského radu, na križovatke Kasárenskej, Vŕbovej a Parkovej, či Lelkesovu krčmu na Pomlejskej (dnes zmrzlináreň), kaviareň Centrál Mandi Sternovej alebo kaviareň pani Tápayovej. Vymoženosťou doby sa stali cigarety, ktoré postupne vytlačili tradičné fajky.
Šamorínčania sa radi chodili zabávať. Tanečné zábavy organizovali miestne spolky, o hudobný repertoár sa postarali cigánske kapely, hasičský dychový zbor, ale aj miestna vojenská kapela
Našu okružnú cestu začnime v známom pohostinstve Koruna. Dlho si udržiavala prím najvyššej budovy v meste. Kedysi bol oproti Korune zájazdný hostinec, ktorý fungoval pri obchodných cestách. A pretože cez Šamorín prechádzala dôležitá krajinská cesta, bolo žiaduce vytvoriť hostinec, kde by sa na svojich cestách zastavovali nielen furmani, ale aj vznešení hostia.
Hostinec Koruna vybudovali až po zrušení kláštora v západnom krídle na mieste pôvodného refektára paulánskeho kláštora v časti, ktorá sa po zrušení rehole dostala do vlastníctva mesta. Okrem prístrešia sa tu dalo i dobre najesť. Hostinský však musel vedeniu mesta nahlásiť cudzích hostí. Tí pri vstupe do hostinca museli v záujme bezpečnosti odložiť zbrane. Hostinský však ručil za predmety hostí odložené v hostinci.
Zariadenie hostinca bolo jednoduché – stoly, lavice na sedenie, výčap a pec. Až neskôr pribudli stoly a stoličky. Povolenie výčapu liehovín bolo potrebné žiadať od vrchnosti a za udelenie takejto koncesie sa museli odvádzať nemalé poplatky. Pančovanie piva a vína bolo prísne zakázané. Magistrát mesta však dbal na to, aby sa tu nehrali hazardné hry a aby sa dodržiavali záverečné hodiny. Spočiatku bola ženská obsluha zakázaná, aby sa preventívne zabránilo šíreniu prostitúcie. Výnimku tvoril kuchynský personál.
Dobrá kvalita vína bola podmienkou. Zaužívanou mierou boli 3 deci. Pol litra sa pilo na ochutnanie a pokračovalo sa po litroch. Pálenka sa až do neskorého stredoveku používala skôr ako liek a lekárnici ju pálievali z čistého vína.
Neskôr sa stal zájazdný hostinec Koruna miestom konania rôznych spoločenských udalostí. Na začiatku minulého storočia obstavali nádvorie hostinca budovami, ktoré v roku 1998 asanovali. Izby na poschodí boli prístupné z pristavanej pavlače, pod ktorou bola terasa. Na nádvorí bola k dispozícii koniareň a voziareň. V spoločenskej sále Koruny sa organizovali nezabudnuteľné tanečné zábavy, kultúrne podujatia, divadelné predstavenia i prednášky. Šamorínčania tak mohli „vidieť a byť videní“. Podľa pamätníkov práve v Korune čapovali najlepšie pivo.
Meninová oslava obchodníka Ernő Huszágha v Korune
V polovici 70. rokov sa bývalá Koruna vyprázdnila a od konca 70. rokov začala nevyužitá budova niekdajšieho kláštora postupne chátrať. Až od roku 2014 sa začalo nádvorie bývalej Koruny využívať ma rôzne kultúrne podujatia, ako koncerty, výstavy, projekcie a divadelné predstavenia.
Nádvorie bývalého kláštora ešte s pristavanými budovami, stav v roku 1995
Nasledujú „Letá v starom Šamoríne, 13. časť“
