piatok, 7. máj. 2021 - Monika

Čriepky z histórie mesta: Zo starých školských kroník 8. časť

21.4.2021, 15:42
Soňa Zakariásová

Revolučné udalosti meruôsmych rokov neobišli ani Šamorín. Na Žitnom ostrove i v Šamoríne našlo útočisko mnoho prenasledovaných revolucionárov. K povstalcom sa s nadšením pridávali aj obyvatelia Žitného ostrova. Na základe dobrovoľnosti sa zakladali Národné gardy, ktorých prvoradou úlohou bolo zabezpečiť verejný poriadok. Ich členov spočiatku vyberali podľa najprísnejších kritérií, až neskôr sa od nich v dôsledku nedostatku mužov upustilo. Veliteľom šamorínskych Národných gárd sa stal mestský kapitán József Botló.

Marcové zákony odstránili zvyšky feudálneho systému a pozostatky stavovského zriadenia. Zanikli stolice, nahradili ich štátne úrady – župy. Zaviedlo sa všeobecné zdanenie obyvateľstva, čím sa zrušili výsady šľachty a zabezpečil prechod k nástupu modernej spoločnosti. Židia získali občianske práva, upevnili si svoje postavenie v hospodárskom živote, mohli začať podnikať. Vzniklo Ministerstvo vyučovania, od r. 1849 premenované na Ministerstvo vyučovania a kutu.

Od druhej polovice storočia narastá vplyv meštianstva. Vznikajú nové vzdelávacie a kultúrne ustanovizne, ako meštianska škola, Kasíno, Dobrovoľný hasičský zbor či hasičský dychový orchester. Najmä v centre mestečka sa mení štruktúra obyvateľstva. Čoraz väčší vplyv získava nová, nešľachtická vrstva obyvateľstva – honorácia – tvorená inteligenciou. Patria k nej príslušníci slobodných povolaní, ako advokáti, lekári, učitelia, kňazi, neskôr k nim pribudnú aj bohatí gazdovia a podnikatelia. Vytvára sa tak typicky mestské obyvateľstvo s vlastnou architektúrou a spôsobom bývania. Čoraz väčší dôraz sa kladie na hygienu bývania, ale aj na čistotu verejných priestranstiev.

Čo všetko musel spĺňať uchádzač o miesto kantora

Zo zachovaných archívov mesta Šamorín sa dozvedáme o priebehu volieb kantora. Vo výberovej komisii sedeli školský inšpektor, miestny farár, richtár a mestská rada. Uchádzači o kantorské miesto museli vedieť hrať na organ, spievať a ovládať metodiku a didaktiku vyučovania.

V roku 1860 zvolili takýmto spôsobom Ladislava Révfyho, ktorému sa podarilo na náklady mesta vybaviť ľudovú školu školskými pomôckami. V Šamoríne však pôsobil len tri roky. Už v roku 1863 odišiel vyučovať na právnickú akadémiu do Bratislavy.

Na scénu prichádzajú školské spevokoly

Školské spevokoly sa spomínajú v rámci rôznych konfesií. Prvý známy školský spevokol vznikol v roku 1858 pri rímsko-katolíckej. škole. Učiteľ Jozef Jancsik vyhlásil finančnú zbierku, vďaka ktorej sa mu pre potreby spevokolu podarilo zakúpiť dychové a sláčikové nástroje.

V druhej polovici 19. storočia máme doloženú aj existenciu žiackeho spevokolu pri evanjelickej škole. A v roku 1872, po založení meštianky, pribudol zmiešaný zbor aj pri meštianskej škole.

Zlom nastal po rakúsko-uhorskom vyrovnaní

K rakúsko-uhorskému vyrovnaniu a vyhláseniu uhorskej autonómie došlo dôsledkom prehratej vojny Rakúska s Pruskom. Židia si v roku 1867 preniesli sídlo svojej obce z Mliečna do Šamorína, pre nich dovtedy zakázaného mestečka.

V roku 1868, rok po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, bol prijatý nový školský zákon. Zaviedla sa povinná školská dochádzka pre deti od šiestich do dvanástich rokov a školy boli vyňaté spod dozoru cirkvi. Povinná školská dochádzka sa tentoraz vzťahovala aj na Židov, ktorí odteraz museli povinne navštevovať štátne školy, u rabína mali iba vierouku.

Podľa nariadenia sa mali školy zriaďovať na suchom mieste, museli byť priestranné, dobre vetrateľné, presvetlené, s maximálnym počtom 60 žiakov v jednej triede (!). Na jedného žiaka sa stanovila minimálna plocha 0,8 až 1,2 m2. Ďalej bolo nariadené vytvorenie učiteľského zboru a vybavenie škôl pomôckami.

Skutočnou lastovičkou bolo otvorenie meštianskej školy

V roku 1872 správa mestečka a Kráľovské ministerstvo náboženských vecí a vzdelávania (Magyar Kultusz Minisztérium) založili chlapčenskú meštiansku a vyššiu dievčenskú školu. Tento vyšší typ národných škôl nazývali v čase monarchie „polgárky“ (od maďarského polgár – mešťan). Samotná existencia vyššej dievčenskej školy odrážala zmenené postavenie ženy v spoločnosti, ich postupnú emancipáciu. Umožňovala zaradenie žien do pracovného života.

Spočiatku sa mestská rada stavala k založeniu meštianskej školy s nevôľou. Jej zámerom bolo vytvorenie nižšej reálnej školy, ktorú uprednostňovala pred meštiankou. Až po dlhých rokovaniach s Kráľovským ministerstvom náboženských vecí a vzdelávania pristúpila na zriadenie meštianky.

O založenie školy sa zaslúžil aj starosta mestečka dr. Ferenc Tomány, ktorý vydal rozhodnutie o začatí výstavby novej budovy. Bratislavský hlavný župan Ján Pálffy venoval na stavbu budovy školy 4000 zlatých forintov.

Prvé dva roky škola nefungovala vo vlastnej budove, ale vo vyčlenených priestoroch radnice. V nasledujúcom roku boli na Radničnej ulici, priamo v centre mesta, položené základy jednoposchodovej budovy chlapčenskej meštianskej a vyššej dievčenskej školy (aj s telocvičňou). A v ďalšom roku sa ju podarilo dokončiť. K jej slávnostnému odovzdaniu došlo 8. októbra 1874.

škola

Šamorínska meštianka bola jedinou svojho druhu na Žitnom ostrove. Postavili ju na Radničnej ulici, priamo v centre mesta oproti radnici (Zdroj: somorjai lakosok régi képei, Szinghoffer Gábor)

 

Nasleduje „Zo starých školských kroník, 9. časť“

Copyright © 2021 Šamorínčan