Slovenčina
Na konci 50. a začiatku 60. rokov sú založené nové školy, ktoré navštevovali nielen Šamorínčania, ale aj žiaci zo širokého okolia. Jedenásťročná stredná škola sa mení na SVŠ (Stredná všeobecnovzdelávacia škola). Vznikla Hudobná škola, pribudla Stredná priemyselná škola, Odborné učilište (od roku 1979 Stredné odborné učilište SZSD). Pri maďarskej SVŠ otvorili pobočku komárňanskej Strednej strojníckej školy a Učňovské stredisko pri poľnohospodárskom nákupnom a zásobovacom podniku (US PNZP).
Rok 1958. Absolventi JSŠ s vyučovacím jazykom maďarským
Rok 1959, poslední absolventi JSŠ
1. august 1959. Z iniciatívy Eleny Hudekovej bola založená Hudobná škola (od roku 1962 Ľudová škola umenia). Sídlila v uvoľnených priestoroch základnej školy na Dlhej ulici (dnešného Domu Matice slovenskej). Pod vedením klaviristky Eleny Hudekovej v nej pôsobili Ildikó Hamvašová-Kalászová (klavír), Hilda Wolfranová-Formánková (akordeón), Lýdia Miklovičová-Horáková (klavír, akordeón) a Ladislav Schleicher (husle a hudobná náuka).
Elena Hudeková sa do Šamorína prisťahovala v roku 1958. Hneď po príchode začala zisťovať záujem Šamorínčanov o vznik hudobnej školy. Záujem Šamorínčanov bol skutočne veľký, preto iniciovala jej založenie. Hudobná škola mala štyri učebne a už v prvom roku ju navštevovalo až 70 žiakov, ktorí si mohli vybrať hru na klavír, husle a akordeón. Už v roku 1961 vychádzajú prví absolventi hudobnej školy.
Klaviristka Elena Hudeková, zakladateľka a prvá riaditeľka Hudobnej školy v Šamoríne
(Zdroj: Ročenka ĽŠU vydaná v roku 1969 pri príležitosti 10. výročia založenia školy)
1. september 1959. Na námestí sa konalo slávnostné otvorenie nového školského roka. Okrem žiakov všetkých šamorínskych škôl sa začiatku školského roka zúčastnili aj ich rodičia.
V tomto školskom roku otvorili pre prvých dvesto žiakov Strednú priemyselnú školu, ktorá dovtedy mala svoju šamorínsku pobočku v Bratislave. Osem tried prvého ročníka SPŠ sídlilo v budove Koruny. Prvým riaditeľom bol Tibor Császár, učiteľom Béla Cséfalvay. Žiaci sa mohli vyučiť v učebných odboroch, ako klampiar, murár, tesár, stolár, zámočník, autoopravár, predavač a kaderník. Fungovala do roku 1965, kedy ju po reforme verejnej správy presťahovali do Dunajskej Stredy.
Ďalšia škola vznikla v Šámote. Išlo o klasickú viactriedku (prvý až piaty ročník) s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá fungovala do roku 1974. Ročne ju navštevovalo okolo 20 až 25 žiakov. Jej prvým riaditeľom sa stal Walter Weitschel.
Rok 1960. Hudobná škola sa z Dlhej ulice sťahuje na Hlavnú, do bývalej budovy Okresného výboru KSČ (predtým Wolfov dom).
Sídlo Hudobnej školy na Hlavnej ulici v pôvodnom Wolfovom dome
(budova s vysunutým arkierom, prvá zľava)
Školský rok 1961/62. Osemročné základné aj trojročné stredné školy sa zlúčili pod jednotnú správu a JSŠ sa mení na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu. O ďalšie štyri roky, v školskom roku 1965/66, sa pristúpilo k ďalšej organizačnej zmene - slovenská i maďarská SVŠ majú po šesť tried denného štúdia, navyše maďarská SVŠ otvára aj dve triedy večerného štúdia pre pracujúcich.
Absolventi večerného štúdia pre pracujúcich pri SVŠ s vyučovacím jazykom maďarským
Slávnostné odovzdávanie maturitných stužiek v predpísanej zväzáckej rovnošate
(Zdroj: archív rodinných fotografií)
Zo starších dorastencov SVŠ vznikol v roku 1962 basketbalový klub TJ Slávia Šamorín. Mnohí jeho členovia sa dokonca stali reprezentantmi Slovenska v basketbale.
Okresní majstri basketbalového klubu Slávie Šamorín, 1962 – 1963
(Zdroj: ŠBK Šamorín)
Jar 1963. Do Šamorína zavítala jar, a to hneď dvakrát. Tá prvá, skutočná a tá druhá, hudobná - Korona zenei tavasza (tak znel oficiálny názov podujatia). Kultúrna sála Koruny sa premenila na koncertné pódium, na ktorom hviezdili tie najzvučnejšie hudobné mená. Bola to zásluha riaditeľky hudobnej školy Eleny Mispál Hudekovej, ktorá sa rozhodla obohatiť kultúru v meste. Neprehliadnuteľné plagáty rozvešané po meste sľubovali, že 1. hudobná jar v meste bude výnimočná aj vďaka zvučným menám hosťujúcich umelcov. A skutočne, so svojím repertoárom mohla pokojne konkurovať aj Bratislavským hudobným slávnostiam.
8. apríla tu účinkoval madrigalový zbor Slovenskej filharmónie pod taktovkou Jána Mária Dobrodinského. 23. apríla komorný orchester budapeštianskych umelcov, 7. mája bratislavský komorný sláčikový orchester, 24. mája klavírny recitál Michala Karena a spevácke vystúpenie Taťjany Masarikovej. 4. júna zavŕšil veľkolepé podujatie Bohdan Warchal so svojím komorným orchestrom. Koncerty sprevádzal nebývalý záujem šamorínskej verejnosti, čoho dôkazom bola kultúrna sála zaplnená do posledného miesta.
Riaditeľka hudobnej školy iniciovala aj založenie Klubu priateľov hudby, ktorý pôsobil vedľa hudobnej školy a mal vyše dvesto aktívnych členov. Organizovala návštevy bratislavských opier, koncertov, baletov (spomeňme Bartókov Zázračný mandarín, Verdiho Rigoletto či Traviatu, operu Sadko od Rimského Korsakova, Suchoňovu Krútňavu, Borodinovu operu Knieža Igor, Pucciniho Madam Butterfly, Smetanovu Predanú nevestu, Rossiniho Barbiera zo Sevilly, Dvořákovu Rusalku, Čajkovského Eugena Onegina či Mozartovu Čarovnú flautu a mnoho ďalších.
Nasleduje „Zo starých školských kroník, 23. časť“
