Slovenčina
Po podpísaní Viedenskej arbitráže bol Šamorín pričlenený k Maďarsku pod správu Komárňanskej župy. Maďarská vláda sa rozhodla pretvoriť pripojené územie na výsostne maďarské teritórium. Zanikli slovenské školy (slovenské triedy v meštianskej škole a národná škola na Dlhej ulici). Pristúpilo sa k likvidácii československých znakov a úradných označení a z obchodov, prevádzok a inštitúcií zmizli slovenské nápisy. Z obecných a školských knižníc boli vyradené české a slovenské tituly a slovenských či českých učiteľov vyzvali, aby opustili všetky stupne škôl. Z toho dôvodu muselo mesto riešiť nedostatok učiteľov. Na školách sa zmenili osnovy, v triedach pribudol Horthyho portrét a text maďarskej hymny.
17. november 1938. Podľa dobových hlásení spôsobili ustupujúce čs. jednotky značné škody, vyrabovali a zničili viaceré budovy, základnú školu, policajnú stanicu, daňový úrad a sklad obilia.
22. december. Vojenskú správu, ktorá trvala šesť týždňov, nahradila od polnoci civilná správa. Šamorín ostal naďalej okresom a riadením školstva bol poverený hlavný slúžny - dr. Kálmán Bacsák (*1883). Bol zriadený 12-členný školský inšpektorát, aby sa školstvo čím skôr adaptovalo na maďarský školský systém. Podľa nariadenia sa malo naďalej vyučovať podľa školského plánu prijatého na začiatku školského roka. Výnimku tvorili maďarský jazyk a literatúra a maďarské dejiny, na ktoré sa mal odteraz klásť osobitný dôraz. Dovtedy používané učebnice sa vymenili za učebnice používané v Maďarsku.
Ročenka meštianskej školy uvádza v šk. roku 1938/39 okrem spomienkových osláv aj školské oslavy na počesť 480. výročia nástupu Mateja Korvína na trón (posledný januárový týždeň) a oslavy pri príležitosti 18. výročia nástupu Miklósa Horthyho (1. marec).
1939, 25. august. Zriadili 12-člennú obecnú školskú stolicu. Predsedal jej obecný radca/richtár. K jej členom patrili aj prvý pastor obce, obecný lekár a riaditelia škôl. Ostatní členovia boli delegovaní ako zástupcovia obecného zastupiteľstva.
Roky 1938 až 1945 kronika meštianskej školy neuvádza. (Dnes je súčasťou archívneho fondu Gymnázia M. R. Štefánika). Vo Fórum inštitúte pre výskum národnostných menšín sa však zachovali školské ročenky, z ktorých sa okrem iného dozvedáme aj to, že sa od základu zmenili školské slávnosti. Namiesto Masarykových narodenín (6. marca) sa organizujú slávnostné akadémie, prípadne športové dni pri príležitosti Horthyho menín (6. december) a narodenín (18. júna). Konajú sa spomienkové zhromaždenia, aby sa pripomenuli revolučné udalosti rokov 1848/1849 (15. marec), výročie podpísania Trianonskej dohody (4. júna). Namiesto osláv vzniku ČSR sa pri soche turula na námestí organizujú oslavy šamorínskej nezávislosti spod československej nadvlády (3. október) a Deň oslobodenia Šamorína (7. november) pri príležitosti vstupu maďarských jednotiek. Mení sa aj štruktúra vyučovania – dôraz sa kladie na náboženstvo a morálku. K povinnostiam triednych učiteľov patrili aj osobné návštevy v rodinách žiakov za účelom zistenia, v akých rodinných a sociálnych podmienkach žiaci žijú. Počas vojnových rokov sa lekárske prehliadky žiakov na školách nevykonávali. Nedostatok financií v rokoch vojny urýchlil vydanie zákona, podľa ktorého obce neboli povinné financovať cirkevné školy. Túto možnosť využil aj Šamorín.
Z dôvodu obmedzenia vlakovej premávky sa dočasne preruší vyučovanie, dôjde k úbytku študentov. Učiteľský zbor to rieši zvyšovaním počtu miestnych žiakov. Do budovy meštianky sa presťahuje učňovská škola.
September až október 1939. V meštianskej škole ubytovali vojenské jednotky. Školský rok sa preto začal trochu neskôr, až 19. septembra v rímsko-katolíckej škole v budove kláštora paulánov. Vyše dva mesiace sa vyučovalo iba každý druhý deň. Až 27. novembra sa mohli žiaci meštianskej školy vrátiť do svojej pôvodnej budovy.
Meštianska škola s kapacitou ôsmich tried mala 339 žiakov, z nich až 199 bolo cezpoľných. Na meštianke zriadili v rámci mimoškolských aktivít 719. skautský oddiel sv. Štefana. Mal 21 členov a viedol ho učiteľ Gejza Karl.
Antala Khína, riaditeľ meštianskej školy, preložili na levické lýceum. Ako riaditeľ tam pôsobil iba jeden školský rok. Bol členom Celoštátnej archeologickej a umenovednej spoločnosti v Budapešti, kam sa neskôr aj presťahoval. Jeho odchod zo Šamorína znamenal aj ukončenie činnosti Žitnoostrovského múzea (1940).
Novým riaditeľom školy sa stal József Reininger (1896 – 1979). Redigoval týždenník Felsőcsallóköz, bol dopisovateľom viacerých maďarských periodík, stal sa členom medzinárodnej komisie esperanta, ktorý spolu s ruštinou súkromne vyučoval, a napísal aj niekoľko učebníc ruského jazyka. Po vojne pracoval v bratislavskom výbore pre maďarské národnostné menšiny.
Na snímke 2. hliadka 719 skautského oddielu sv. Štefana v lesoparku Pomle. V strede Lali Csenkey (padol vo vojne), pred stanom Bruno Bartal, vedľa neho naľavo Eugen Stiffter, za ním Ferko Konrád, János (Schwarcz) Somorjai, na kraji Ferenc Sárközy. V tmavom úbore Pavol Miklós, vedľa neho v tureckom sede József Halász, v strede Bélus Plutzer, vpravo kľačí József Ürge, za ním Pali Reüchl. (Zdroj: vlastný archív rodinných fotografií)
Nasleduje „Zo starých školských kroník, 18. časť“. Všetky články nájdete v sekcii HISTÓRIA.
