Slovenčina
Udalosti po pripojení Šamorína k Maďarsku
Školský rok 1938/39 bol z hľadiska politických udalostí veľmi pestrý. Žiaci prežili v tomto školskom roku tri režimy. Začiatok školského roka sa síce začal ako obvykle, ešte v prvej Československej republike, ale už na konci septembra bol podpísaný Mníchovský diktát, ktorý znamenal oklieštenie Československa. O týždeň, 6. októbra, bola vyhlásená autonómia Slovenska a po 2. novembri pripojili Šamorín k Maďarsku.
September 1938. Zo zoznamu štátnych učiteľov vylúčili s okamžitou platnosťou učiteľov ľudovej školy Mihálya Balassu a Zoltána Dezsőa, ktorého za komunistické aktivity neskôr odsúdili na ročné väzenie. Obidvaja učitelia boli obvinení z urážky na cti voči bratislavskému školskému inšpektorovi Ignácovi Gašparíkovi. Dostali 14 dní tvrdej väzby.
Rada rodičov školy bola pripravená vstúpiť do školského štrajku a odporučila rodičom neposielať deti do školy dovtedy, kým nebudú splnené jej požiadavky. Žiadala prepustenie obidvoch učiteľov na slobodu a odmietla novovymenovaného učiteľa Jána Huršana
3. október 1938. Tento pamätný pondelok sa v Šamoríne až do skončenia vojny oslavoval ako Deň šamorínskej nezávislosti od československej vlády. Československí pohraničiari a ostatní členovia ozbrojených zložiek museli opustiť Žitný ostrov (okolie Šamorína, Gútoru a Dobrohošte). V Šamoríne aj neďalekom Gútore (Hamuliakovo) boli odstránené československé vlajky. Na školy, kostoly, úrady, ako aj mnohé domy obyvatelia vyvesili maďarské zástavy.
9. október. Necelé dva týždne po Mníchovskom diktáte začali v Komárne bilaterálne rokovania československých a maďarských politických predstaviteľov. Krajinský úrad v Bratislave vydáva pokyny „pre prípad nariadenia evakuácie území s maďarskou väčšinou“.
11. októbra 1938 boli doplnené o ďalšie inštrukcie určené okresnému náčelníkovi v Šamoríne. Podľa nich sa mali úrady, školy, železnica, ako aj civilné osoby pripraviť na alternatívu, že územie Žitného ostrova bude odstúpené Maďarsku.
19. október. Situácia sa mení z týždňa na týždeň. Prednosta okresného úradu dostal evakuačné pokyny, aby v súčinnosti s ďalšími orgánmi štátnej správy zabezpečil odsun obyvateľstva. Mohol požiadať o pristavenie železničných vozňov. Štátnych zamestnancov evakuovali aj s bytovým zariadením, ale len v limitovanom množstve. V miestnych peňažných ústavoch sa mali vyzdvihnúť štátne hotovosti alebo uložiť na šekové kontá poštových sporiteľní. Evakuovať sa mal aj berný úrad, slovenská národná škola, dokonca aj Masarykova liga proti tuberkulóze. Za riadenie evakuácie zodpovedal okresný náčelník.
28. október. Obyvatelia Šamorína si už nepripomenuli 20. výročie vzniku Československa, československé zástavy na školách boli odstránené.
Viedenská arbitráž z 2. novembra 1938 rozhodla o pričlenení južného Slovenska k Maďarsku, čím posunula maďarské hranice ďalej na sever. Z názvu mesta vypadlo slovenské pomenovanie Šamorín, ostalo len Somorja. Za mestom, smerom na Bratislavu pri Alžbetinom Dvore, viedla slovensko-maďarská hranica. Viedla aj cez tehelňu medzi Šamorínom a Gútorom. Z toho dôvodu ju muselo mesto odstaviť. (V šalianskom archíve sa zachovalo niekoľko žiadostí, aby hranicu presmerovali k pomlejským pasienkom.) Šamorín ostal okresným mestom s vlastnou vojenskou správou a samosprávou, ktorú neskôr nahradila civilná správa.
Po podpísaní Viedenskej arbitráže pričlenili Šamorín k Maďarsku pod správu Komárňanskej župy, ktorá mala celkom 6 okresov, vrátane šamorínskeho a dunajskostredského. Zanikli slovenské školy (slovenské triedy v meštianskej škole a národná škola na Dlhej ulici). Samotný okres Šamorín tvorilo 42 obcí a do 14. marca 1939 doň patril aj Čeklís (dnes Bernolákovo).
7. novembra 1938, presne o pol jednej poobede, vstúpili do mesta maďarské vojenské jednotky pod velením pluk. Zalayho. Do mesta vstupovali cez slávobránu z kvetín za nadšeného vítania a skandovania Šamorínčanov, ktorá bola pripravená neďaleko niekdajšej mestskej brány – pri protestantskej fare. Žiaci šamorínskych škôl dostali tri dni mimoriadneho voľna.
Slávobrána z kvetín neďaleko niekdajšej mestskej brány – pri protestantskej fare – pripravená na vstup maďarských jednotiek (Zdroj: Somorjai lakosok régi képei)
Pretrhnuté väzby s Bratislavou si však vypýtali svoju daň. Mnohé šamorínske deti chodili v Bratislave do školy a v bratislavských nemocniciach sa liečilo mnoho Šamorínčanov.
Maďarská vláda chcela pripojené územie pretvoriť na výsostne maďarské teritórium. V Budapešti vzniklo Ministerstvo pre „Hornú zem“/Felvidék, ktoré riadil bývalý čs. poslanec Andor Jaross. Zrušili sa školy s vyučovacím jazykom slovenským. Školu na Dlhej ulici, postavenú z prostriedkov Slovenskej ligy, začlenili pod správu Komárňanskej župy a vyhlásili za majetok maďarského štátu.
V bývalej meštianskej a ľudovej škole ubytovali vojakov, čo spôsobovalo značné ťažkosti s rozmiestňovaním žiakov. Aj z toho dôvodu sa v jednej triede tlačilo 70 až 77 žiakov.
Pretože v zmenených podmienkach prestali žiaci aj učitelia používať československé učebnice, získala meštianska škola v rámci hnutia "Maďari Maďarom" 291 titulov kníh. Z obecných a školských knižníc boli vyradené české a slovenské tituly.
Pristúpilo sa k likvidácii československých znakov a úradných označení, uzavreli sa matriky. V nasledujúcich dňoch bol odstránený reliéf Milana Rastislava Štefánika. Na školách sa zmenili osnovy, vymenili sa učitelia, v triedach pribudol Horthyho portrét a text maďarskej hymny. Z obchodov, prevádzok a inštitúcií zmizli slovenské nápisy.
Slovenských učiteľov vyzvali, aby opustili všetky stupne škôl. Aj z toho dôvodu zápasil Šamorín s nedostatkom učiteľov. Napríklad na cirkevnej škole boli iba 4 učitelia na 278 žiakov. Neúnosná situácia spôsobila, že Šamorín žiadal prepustených učiteľov opäť zamestnať. Pod túto žiadosť sa podpísali aj obyvatelia susedných obcí.
Pokračuje „Zo starých školských kroník, 17. časť“
