Čriepky z histórie mesta: Známe Šamorínčanky, ktoré sa upísali nielen divadlu

5.3.2021, 15:30

Soňa Zakariásová

Po známych filmových miestach sa žiada spomenúť aj šamorínske osobnosti, ktoré sa filmu a divadlu venovali profesionálne a ich mená sa v divadelníctve, vo svete opery a operety či filmu stali pojmom.

Katarína CséfalvayMereššová, tiež Cséfalvay Kató (1930 – 2020)

Herečka, operná speváčka – sopranistka. Nenarodila sa síce v Šamoríne, ale spolu s rodičmi sa sem presťahovala po druhej svetovej vojne, keď mala 15 rokov. V jej oficiálnom životopise ju uvádzajú ako Šamorínčanku, ktorá prerazila vo svete operety a opery.

Začínala v miestnom kostolnom speváckom zbore. Po vzniku Csemadoku sa stala jeho aktívnou členkou, často účinkovala aj v rádiu a pri rôznych príležitostiach vystupovala s miestnym divadelným súborom. Šamorínčania si dodnes pamätajú jej roly v Gül Babe, Mágnáš Miškovi a ďalších predstaveniach.

Jej profesionálnu kariéru naštartovalo účinkovanie v maďarskom ľudovom súbore NÉPES (Népművelő Együttes), kde sa stala jeho prvou speváčkou.

V polovici 50. rokov prijala angažmán v komárňanskom divadle MATESZ, kde si zahrala Matku v rovnomennej Čapkovej dráme či Lady Milfordovú v Schillerovej dráme Úklady a láska.

Z Komárna prešla do operetného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde pôsobila 4 roky. Od roku 1962 účinkovala ako členka, neskôr sólistka v Košickej štátnej opere. Verejnosť ju poznala ako prvú dámu operety v Košiciach. Svoj zvonivý soprán dokázala prispôsobiť naturelu každej postavy, ktorú stvárnila. A nebolo ich málo. Spomeňme Aničku Kolárikovú v Dusíkovej operete Hrnčiarsky bál, Maricu v Kálmánovej Grófke Marici, Annu Glavariovú v Lehárovej Veselej vdove, Silviu Vereckú v Kálmánovej Čardášovej princeznej, Stelu v Dunajevského operete Voľný vietor a mnoho ďalších nezabudnuteľných postáv.

Vystupovala aj operách. Preslávila ju rola Mercedes v Bizetovej Carmen, Flora vo Verdiho Traviate či Kate Pinkerton v Pucciniho opere Madame Butterfly.

Jej popularita v 60. a 70. rokoch bola natoľko veľká, že návštevníci legendárnej kaviarne Slávia v Košiciach dodnes spomínajú na jej nedeľný program s operetnými melódiami, kde vystupovala spolu s Karolom Marečkom.

Ešte na konci mája stihla osláviť svoje 90. narodeniny. Žiaľ, posledné. Do umeleckého neba odišla len nedávno, 16. decembra 2020.

Kató Cséfalvay s Istvánom Zachariásom v populárnej operete Mágnás Miska, 1955

(Zdroj: Inštitút Fórum pre výskum národnostných menšín, Bibliotheca Hungarica Šamorín)

Kató Cséfalvay s Istvánom Lipkom v operete Gül baba, 1955

(Zdroj: Inštitút Fórum pre výskum národnostných menšín, Bibliotheca Hungarica Šamorín)

Házy Erzsébeth (1929 – 1982)

Laureátka Kossuthovej ceny, Ceny Ferenca Liszta, zaslúžilá a národná umelkyňa. Vo svete opery a operety bola uznávanou osobnosťou. Jej meno sa stalo pojmom aj v zahraničí. Nahrávala aj pre štúdiá Sony Music a Philips.

Nenarodila sa síce v Šamoríne, ale navštevovala tu meštiansku školu a chodila sem na prázdniny k starým rodičom. Jej otec mal v Mliečne mäsiarstvo. Prezývali ju legendárnou Manon minulého storočia, ale aj maďarskou Callasovou. Kolegovia a blízki známi ju však volali Böbe. Aj keď sa stala slávnou a jej meno vypredávalo sály, neprerušila so Šamorínom kontakty, najmä so svojou obľúbenou neterou Annou Hecht, rod. Házyovou.

Erzsébeth Házi bola spolužiačkou známej spisovateľky Livie Bitton-Jackson, alias Elvíry Friedmann. Školský rok 1943/1944 – dolný rad zľava Elvíra Friedmann, Ilona Ambrus, učiteľ meštianskej školy Verecký, Erzsébet Házi, Barát Margit

(Zdroj: Inštitút Fórum pre výskum národnostných menšín, Bibliotheca Hungarica Šamorín)

V 60. rokoch bola sólistkou Maďarskej štátnej opery. Vyše 20 rokov bola jednou z najvýznamnejších osobností maďarskej operetnej scény. Najlepšie úlohy stvárnila v Mozartových, Verdiho a Pucciniho operách. Vrchol svojej kariéry dosiahla v titulnej úlohe opery Manon Lescaut. Písal sa rok 1961. S Manon vystúpila vo viac ako sto reprízach. Pred niekoľkými rokmi dokonca vyšla monografia Terézie Klemen pod názvom Az évszázad Manonja (Manon storočia).

Od chvíle, čo stvárnila titulnú postavu Manon, o nej písali len v superlatívoch. Repertoár jej vystúpení bol nezvyčajne pestrý. Od Monteverdiho, prvého génia operného sveta, až po Leoncavalla, Straussa či moderných maďarských operných skladateľov. Vystupovala ako Madam Butterfly, v Gerschwinovej opere Porgy a Bess, v Lehárovej Veselej vdove. Vedela zahrať aj fatálne ženy, ktoré pobláznia mužov. Dokonca pomáhala uviesť na scénu niektoré nové opery a vďaka svojej interpretácii ich zviditeľniť. Neboli jej však cudzie ani ľahšie žánre.

Žila životom skutočnej hviezdy, ktorú sprevádzali novinári, zástupy fanúšikov. Zapĺňala titulky časopisov a pred lovcami autogramov ju museli chrániť policajti. Jej predstavenia bývali vypredané do posledného miesta.

Bola rodenou divou a jej osud často prirovnávali k osudu Marie Callas. Obe zomreli veľmi mladé, ako 53-ročné. Dokonca aj súkromný život Erzsébet Házy bol rovnako búrlivý ako drámy v živote Marie Callas. Zaľúbila sa do mnohých mužov, ale nie vždy do tých správnych.

Böbe, ako Erzsébet Házy prezývali, vynikala nielen podmanivým hlasom, ale aj nezvyčajnou krásou.

Pri príležitosti 30. výročia úmrtia opernej divy jej v budove Maďarskej štátnej opery odhalili pamätnú tabuľu

Goda Marika (*1944)

Známa estrádna speváčka, ktorú si zamilovalo publikum (a nielen to šamorínske) pre jej cigánske a maďarské melódie, ale aj operetné šlágre, sa síce nenarodila v Šamoríne, ale sem chodila do školy a neskôr aj na početné vystúpenia.

Rodáčka zo Sládkovičova maturovala na tunajšom maďarskom gymnáziu v roku 1962. Aj s rodičmi žila v Tomášove a jej otec patril medzi zakladajúcich členov bratislavského Csemadoku. Po maturite sa rozhodla pokračovať na bratislavskom konzervatóriu a prihlásila sa na operný spev. Bola to viac-menej náhoda, pretože v tom roku iný odbor neotvárali. Už ako študentka vystupovala v Mladých srdciach (Ifjú Szívek).

V rokoch 1970 až 1972 prijala angažmán vo Fínsku, dokonca si dala ušiť aj maďarský národný kroj. Naučila sa jazyk, aby vo fínčine mohla naspievať operetné melódie. Neostala však iba pri nich. Fíni milovali maďarské a cigánske ľudové piesne. Najväčšej pocty sa jej dostalo na jednom vystúpení, po ktorom jej predseda vlády a prezident Fínska Urho Kekkonen poslal na pódium kyticu päťdesiatich ruží, a keď jej ju odovzdávali, postavil sa a poklonil sa jej.

Po návrate z Fínska bola dva roky členkou operetného súboru Novej scény (1973 až 1974). Po odchode z Novej scény prijala angažmán vo Viedni. Spieva vo viacerých jazykoch a nikdy nespievala na playback. Na konte má niekoľko nosičov a vo svojom repertoári vyše jeden a pol tisíca skladieb, ako aj takmer 70 vystúpení v Slovenskej televízii. S partnerom Antonom Čukanom už niekoľko razy vystupovala v amfiteátri v Pomle. Viackrát sa nechala počuť, že miluje maďarské publikum, ktoré ju ocení vždy najväčším potleskom.