Slovenčina
Šamorín medzi dvoma vojnami - pokračovanie. Zmena pomerov si vyžiadala aj ďalšie rozhodnutia. Zmenili sa názvy ulíc, ktoré symbolizovali predchádzajúce obdobie. Na Radničnej ulici zriadili v dome krajčíra Adolfa Engela daňový/berný úrad. Svoj obchod s koženým tovarom tu otvoril aj Sándor Jelinek. Na jeho mieste dnes stojí polyfunkčný dom Alex
Centrum mesta ožilo, čoho dôkazom boli početné dielničky, obchodíky (väčšinou židovské) a salóny ponúkajúce svoj tovar a služby. Na prízemí starej pošty (Balheimovho domu vedľa radnice) otvorili potraviny a zriadili tlačiareň Jozefa Goldsteina. Vedľa daňového úradu smerom k radnici stáli ďalšie obchodíky, ako obchod Ignáca Schönfelda s obilím, malá galantéria slečny Gabriely Szeibeczederovej, tlačiareň Ferdinanda Kranzingera (v meštianskom dome s vysunutým arkierom, o ktorom sa tradovalo, že v ňom prebýval kráľ Matej a pravdepodobne aj Vladislav II. Jagelovský). Nasledovalo železiarstvo Arpáda Wolfa či cukráreň Lajoša Pleyera. Blízko radnice, na Radničnej 4 v prenajatom byte pani Weiszovej, býval posledný šamorínsky rabín Abraham Jakob Koppel Singer s rodinou. Miestni ho poznali ako bibliofila, ktorý vlastnil knihy nevyčísliteľnej hodnoty (po deportáciách Židov boli všetky zničené). V spomínanom dome žila aj židovská rodina Urbanovcov z Piešťan, ktorá prevádzkovala obchod s textilom (podarilo sa im prežiť deportácie, po vojne sa vrátili späť do Šamorína).
Daňový úrad na Radničnej ulici v dome krajčíra Adolfa Engela
Panoramatický pohľad na Radničnú ulicu
Na konci Radničnej, na mieste, kde kedysi stála dolná, tzv. komárňanská brána, medzi dosluhujúcou protestantskou školou a mäsiarstvom, sa tiahla úzka ulička vedúca k jazierku. Vedľa uličky prevádzkoval svoje mäsiarstvo Béla Hoschorner a neskôr Dezider Baráth. Vedľa mäsiarstva mal Lipót Lichtenstein, ktorý rámoval aj obrazy, predajňu sklo–porcelán a v susedstve otvoril svoju ordináciu dentista Ladislav Végh (v roku 1949 emigroval do Izraela, odkiaľ sa neskôr vrátil späť). Jeho ordinácia susedila s družstevnou predajňou spotrebného družstva Hangya, ktoré prevádzkoval Ignác Baráth.
Pri južnej bráne na konci Radničnej sa pôvodne nachádzala najstaršia škola v meste (vľavo)
(Zdroj: Inštitút Fórum pre výskum národnostných menšín, Bibliotheca Hungarica Šamorín)
Radničná ulica, vľavo budova Kasína, dnes sídlo pobočky VUB
Nasleduje: „Uličkami starého Šamorína, 7. časť; Šamorín medzi dvoma vojnami – pokračovanie“
