Slovenčina
Sedemdesiate roky – dokončenie. Každé desaťročie má svoju typickú atmosféru a sedemdesiate roky neboli výnimkou. Aj keď v tom čase vládla v politike normalizácia, život plynul oveľa pokojnejšie i keď monotónnejšie. Pomaranče a mandarínky boli podpultovým tovarom, možno práve preto chutili inak. Dlhé rady pred obchodmi vzbudzovali dojem superakcií, pritom v skutočnosti len dostali do predajne nový tovar. V mestách aj na dedinách vyrastali nové školy zdobené mozaikovou výzdobou. Písali sa družobné listy do spriatelených krajín. Nosili sa dlhé nohavice zvonovitého strihu a k nim topánky s hrubou platformou.
V rokoch 1972 začali stavať nový Dom služieb. Výška nákladov, vrátane exteriéru i interiéru, nepresiahla 12 mil. Kčs.
Dom služieb v časoch svojej najväčšej slávy
V tom istom roku sa presťahoval Kožatex do nových priestorov na Seneckú cestu a na mestskom cintoríne dokončili nový dom smútku. Začala sa budovať kanalizačná sieť do Gančházy ležiacej severne od Šamorína. Dokončili ju až v nasledujúcom roku.
Budova Kožatexu na Seneckej ceste
Výrobná hala nového Kožatexu
V decembri roku 1974 odkúpil Csemadok od rodiny Plutzerovej budovu na Bratislavskej ceste, postavenú ešte v roku 1918, kde má byť na ploche 500 m2 zriadený Mestský vlastivedný dom, ktorý slávnostne odovzdali o dva roky neskôr.
Mestský vlastivedný dom otvorili v pôvodnom gazdovskom dome Emílie Plutzerovej, rod. Csenkeyovej
V roku 1977 sa obyvatelia Šamorína konečne dočkali aj novej autobusovej zastávky, hoci zatiaľ ešte bez čakární a bufetu. V Šamoríne zrušili hlásenie cez mestský rozhlas. Zmenilo sa aj centrum a okrajové časti Mliečna. Na Prvej ulici dokončili podkládku chodníka z pripravených betónových štvorcov v dĺžke asi 800 m2.
Šamorínčania sa konečne dočkali novej autobusovej stanice
V školskom roku 1977/1978 pribudla v meste ďalšia škola. V budove bývalej lekárne na Hlavnej ulici zriadili Osobitnú školu (dnes Špeciálnu školu). Na jar roku 1978 otvorili na Gazdovskom rade novú škôlku a detské jasle, ktoré boli v prevádzke do roku 1993.
Budova materskej školy a jaslí na Gazdovskom rade (fotoarchív škôlky)
27. máj 1979. Tento dátum vojde do pamäti obyvateľov ako deň, keď na železničnej trati Šamorín – Kvetoslavov zastavili osobnú dopravu. Pozostávala z vláčika a troch vozňov, ktoré z dôvodu veľkej spotreby vody miestni posmešne nazývali Kača. Železničná trať však ešte celkom nezanikla. Využívala sa však už len na nákladnú dopravu. Služobný staničný byt obývala rodina Kosznová. O kvetinové záhony za stanicou sa naďalej príkladne starala bývalá zamestnankyňa železnice pani Marika Stercellová.
Na konci 70. rokov sa mohol Šamorín pochváliť závideniahodným úspechom, o ktorom dnes môžeme len snívať. Do jaslí a materských škôl sa podarilo umiestniť každé dieťa pracujúcich matiek. V rámci akcie Z boli postavené škôlky na Poľovníckej ulici, Ulici Márie (1978) a Gazdovskom rade (1979). Vyjadrené v číselných hodnotách: v šamorínskych škôlkach pribudlo 90 miest a v jasliach 35. sa konečne pristúpilo k výstavbe novej budovy školy.
Budova materskej školy na Poľovníckej ulici
15. novembra 1979 vďaka úsiliu riaditeľky gymnázia Niny Lefflerovej (v tom čase poslankyne Federálneho zhromaždenia) slávnostne položili základný kameň novej budovy Gymnázia.
Po desiatich rokoch existencie rekreačného strediska Hrušov padlo definitívne rozhodnutie o jeho zániku s úmyslom postaviť podobné zariadenie v Čilistove.
Ďalšie pokračovanie vyjde až na budúcu stredu. Nasleduje „Uličkami starého Šamorína, 23. časť - osemdesiate roky“
