Slovenčina
Sedemdesiate roky. V 70. rokoch začali v Šamoríne jazdiť legendárne karosy ŠM 11, ktoré spredu aj zozadu vyzerali takmer rovnako. Novopostavené budovy sa zdobili kamienkovou mozaikou. Do módy prišli družobné listy do spriatelených krajín a perá naplnené tekutinou s plávajúcim obrázkom. Na čiernom trhu sa objavilo zelené Fa mydlo, prvé digitálky a kalkulačky. Top boli dlhé nohavice zvonovitého strihu a topánky s hrubou podrážkou. Auto mal ešte málokto a pri projektovaní sídlisk nikto netušil, že raz ich bude mať takmer každý člen domácnosti. V televízii fičali revuálne a kabaretné programy typu Ein Kessl Buntes, seriál Žena za pultom a Tridsať prípadov majora Zemana. A mladí šaleli z Abby a z Boney M. Študenti si privyrábali tým, že do domácností roznášali mlieko a pečivo, za čo dostávali symbolickú odmenu. S hygienou predaja si vtedy ťažkú hlavu nikto nerobil.
70. a 80. roky vojdú do šamorínskych dejín ako roky veľkej prestavby. Všetko sa mení. V meste vyrastajú nové sídliská a staré jadro mesta melie z posledného a historický kolorit mesta sa pomaly stráca v prepadlisku dejín. Radlá buldozérov sa zahryzli aj do opustených polorozpadnutých budov starej tehelne a dožívajúcich domčekov v starom Majroku. Čochvíľa sa tiež stanú spomienkou na starý Šamorín. Nemí svedkovia starého Šamorína odchádzajú a na ich ruinách vyrastá nový Šamorín.
S búraním domov vymierajú aj staré remeslá. Na Hlavnej ulici a Gazdovskom rade zbúrali staré gazdovské a meštianske domy. Je pravda, že boli stuchnuté, plesnivé a mokré, len sa akosi pozabudlo na jeden detail. Takými sa stali pre nezáujem spoločnosti o ich zachovanie.
Mesto na začiatku sedemdesiatych rokov zažilo svoj najväčší rozmach a prílev obyvateľstva a ku koncu 80. rokov sa počet jeho obyvateľov až zdvojnásobil. K Šamorínu pričlenili dovtedy samostatné obce Čilistov, Mliečno a Kráľovianky. Okrem vlastných prirodzených prírastkov narástol počet obyvateľov mesta aj v dôsledku migrácie obyvateľstva z vidieckych sídiel podporovanej rozsiahlou bytovou výstavbou.
Z nových podnikov pribudli Okresný stavebný podnik (OSP), Okresný priemyselný podnik Ister, Miestne hospodárstvo pri MsNV a Komunálne služby mesta Šamorín.
V priebehu 70. rokov narastá dopyt po hrozne, a tak sa na parcelách vedľa starého židovského cintorína v Mliečne zasadia viniče. Súčasne sa zakladá vinohrad aj v Gančháze (po privatizácii tu vybudovali rodinný podnik Ladislava Bartala). Podľa vinohradu dostane pomenovanie aj nová ulica – Vinohradská. (Nie je to prvá Vinohradská v Šamoríne, kedysi sa tak volala Kasárenská). Na Seneckej ceste pribudnú Západoslovenské vinárske závody, ktoré ročne spracujú až 8 miliónov litrov vína, vrátane šamorínskej úrody hrozna. Víno dopestované v Šamoríne získa viacero ocenení a na trhu ho poznajú pod značkou Šamorínsky šampión, pomenovaný podľa legendárneho Lancastra.
V susedstve Pomlejskej ulice postavili na začiatku 70. rokov novú budovu hasičskej zbrojnice. Pôvodná budova prvej zbrojnice z roku 1928 bola na konci šesťdesiatych rokov zbúraná z dôvodu plánovanej výstavby sídliska Mestský majer. Dnešná budova na Požiarnickej bola odvtedy niekoľkokrát prestavaná.
So zemou zrovnali aj bývalý Technokov, aby uvoľnil miesto novému obchodnému domu, ktorý dokončili v roku 1983. Predajňu Technokovu dočasne presťahovali do bývalej Koruny. Partiový tovar presťahovali z Hlavnej ulice na Hrnčiarsku, do bývalého domu Józsefa Fiedlera, kníhkupectvo do rožnej budovy na Cintorínskom rade, oproti dnešnej Tatra banke. Niektoré ďalšie obchodíky na Hlavnej ulici premiestnili do novopostavenej budovy komunálnych služieb a ďalšie, ako Detva, Vzorodev, Chlieb - pečivo zanikli. Postupne sa vyprázdnila aj budova bývalej Koruny a niekdajší kláštor začal nevyužitý chátrať. Mesto začalo pripomínať obrovské stavenisko, na ktorom je večný neporiadok. Rúry, cement, odpadky.
V 70. rokoch pribudla smerom do Mliečna nová zástavba rodinných domov. Vznikla nová štvrť, ktorá spočiatku figurovala pod názvom IBV – Individuálna bytová výstavba. Šamorínčania ju však nazvali Milionárska štvrť/milliomos negyed. Ulice v novej zástavbe neskôr pomenovali podľa kvetín, stromov alebo farieb prírodného spektra. Tak vznikli ulice Jabloňová, Ružová, Slnečná, Jasná, Tichá alebo Zelená. Na začiatku 70. rokov, neďaleko bývalých kasární na konci Budovateľskej (dnes Školskej), pribudlo pohostinstvo Derby pomenované podľa známych šamorínskych jazdeckých pretekov, a predajňa Jednoty. Na Parkovej v bývalej Némethovej vile otvorili vináreň Borozó. Jej vedúcim bol Ladislav Csenkey.
Gazdovské domčeky na Hlavnej ulici zrovnali so zemou, aby tak uvoľnili miesto novému sídlisku
Stavba panelového domu na Budovateľskej (dnes Školskej) ulici
Šamorín pripomínal v 70. rokoch veľké stavenisko
Pohľad na Trhovú ulicu a Gazdovský rad
Nasleduje: „Uličkami starého Šamorína, 22. časť; Sedemdesiate roky - dokončenie“
