Slovenčina
Po Februári sa zmenili názvy ulíc. Fakticky nič nové pod slnkom. Dialo sa tak od nepamäti. Latinské názvy striedali nemecké, tie zas maďarské, až nakoniec pribudli názvy slovenské. V Šamoríne bola istý čas aj Moyzesova ulica (žiaľ, nepodarilo sa nám zistiť, či išlo len o úradnícku chybičku krásy, alebo sa niektorá ulica takto skutočne volala, a už vôbec netušíme, kde sa presne nachádzala). Bývalých slúžnych, notárov a radcov nahradili najprv komisári, neskôr predsedovia národných výborov, úradníci a predovšetkým komunisti.
Radničná a Kráľovská sa spojili do Hlavnej ulice, Obilný trh a Maďarskú ulicu zlúčené do Gazdovského radu premenovali na Ulicu Červenej armády (pôvodné pomenovanie stratilo po vysídlení gazdovských rodín svoje opodstatnenie; dnes opäť Gazdovský rad). Staničná sa premenovala na Mierovú (podľa toho, že cez ňu tiahli dlhé sprievody na prvomájové manifestácie). Za rímskokatolíckym kostolom postavili nové družstevné byty, preto pomenovanie Budovateľská (predtým Paulánska). Nová ulica pri kostole, ktorá pribudla v roku 1956, dostala meno Kláštorná. Mala pripomínať niekdajšie pomenovanie uličky za kostolom a kláštorom. Z ďalších názvov ulíc, ktoré niesli pečať svojej doby, spomeňme Družstevnú (dnes Rybársku), Ulicu Františka Zupku (dnes Ulicu Márie).
Na svoje pôvodné miesto sa opäť vrátila pamätná tabuľa Milana Rastislava Štefánika, ale len do začiatku 50. rokov. Novým mocipánom ideologicky nevyhovoval Štefánikov postoj k boľševizmu, a tak dali reliéf pre istotu opäť odstrániť.
Stĺp Nanebovzatia Panny Márie musel byť na niekoľko desaťročí umiestnený vedľa vchodu mestského cintorína (Zdroj: Somorjai lakosok régi képei)
Symbolom nových čias sa stala päťcípa hviezda s kosákom a kladivom. Stĺp Nanebovzatia Panny Márie stĺp postihol smutný osud tzv. putovných sôch a súsoší. Po vojne ho premiestnili na cintorín, aby tam prečkal niekoľko desaťročí, až do prevratu, kým ho opäť nevrátili na svoje pôvodné miesto. K tomu však potrebovali zlikvidovať pamätník osloboditeľom umiestnený na kraji parku. Aký to bol moment prekvapenia, keď pri odstraňovaní sovietskeho pamätníka objavili na opačnej strane podstavca pod päťcípou hviezdou epitaf židovskej rodiny Polack (pozn.: mohlo ísť rodinu Polack zo Zlatých Klasov, prípadne o dunajskostredskú rodinu Polack, ktorá bývala v Dunajskej Strede na Hlavnej ulici hneď vedľa veľkej synagógy). Ďalšia časť pamätníka bola zhotovená z granitu, tentoraz odcudzeného zo šamorínskeho židovského cintorína a zvyšok tvoril materiál z rozobratého podstavca sochy turula a schodíkov maďarského pamätníka.
Pamätník osloboditeľom na Hlavnom námestí sa stal symbolom nových čias
Všadeprítomná budovateľská atmosféra, typický obraz 50-ych rokov. Vľavo čakáreň autobusovej stanice
Zatiaľ čo pred vojnou žili v meste remeselníci, obchodníci, poľnohospodári, pomocníci malých dielní a štátni zamestnanci, po vojne narástol počet obyvateľov zamestnaných v priemysle, doprave, v službách a úradoch. Vznikli nové podniky, ako Vzorodev, Úsvit, Kožatex, Datex, Družstvo invalidov (sídlilo v rožnej budove na Veternej a Cintorínskej, dnes Scottish pub), Ister a ďalšie. Neďaleko starej požiarnej zbrojnice postavili prvé centrum služieb a moderné mestské kúpele. Nachádzala sa tu sauna s tromi malými bazénmi, boxy s kaďami na kúpanie či sprchy. Mestské kúpele využívali obyvatelia bývajúci v starých gazdovských domčekoch bez sociálnych zariadení. Ku kúpeľom patrili aj masér, holičstvo a kaderníctvo. Služby poskytovala aj práčovňa, mangľovňa, chemická čistiareň, zámočnícka dielňa, osobná aj nákladná taxislužba, svadobka, autodielňa, opravovňa rádií a televízorov, maliarstvo a natieračstvo, vývoz fekálií, kvetinárstvo a zeleninárstvo, ako aj rámovanie obrazov. Prvým riaditeľom domu služieb a mestských kúpeľov bol Štefan Tesárik. Fotoslužby prevádzkoval fotoateliér Merkur zriadený v Majroku č. 409 (v priestoroch dnešnej Rybárskej), ale aj na adrese Gabonapiac 31. Neskôr bola fotoslužba zriadená na Hlavnej ulici, v budove bývalého Kasína (dnes sídlo VUB).
Nasleduje: „Uličkami starého Šamorína, 14. časť; Šamorín po roku 1948 - pokračovanie“
