Slovenčina
Roky 1938 – 1945. Viedenská arbitráž z 2. novembra 1938 rozhodla o pričlenení južného Slovenska k Maďarsku, čím posunula maďarské hranice ďalej na sever. Nové hranice tentoraz vychádzali z etnického princípu. Šamorín a jeho okolie sa stali súčasťou Komárňanskej župy patriacej k Maďarsku. Z názvu mesta vypadlo slovenské pomenovanie Šamorín, ostalo len Somorja.
Slovensko-maďarská hranica sa nachádzala pri Alžbetinom Dvore a viedla za mestom smerom na Bratislavu. Prechádzala aj cez tehelňu, preto musela byť odstavená. (V šalianskom archíve sa zachovalo niekoľko žiadostí, aby bola hranica presmerovaná popri pomlejských pasienkoch.) Posledným šamorínskym tehliarom bol Károly Kozsich, ktorý sa sem priženil z Bratislavy.
Zrušili sa školy s vyučovacím jazykom slovenským. Školu na Dlhej ulici, postavenú z prostriedkov Slovenskej ligy, začlenili pod správu Komárňanskej župy a vyhlásili za majetok maďarského štátu. Československý znak bol nahradený maďarským znakom, premenovali sa ulice a námestia a odstránili pamätníky pripomínajúce Československo, jeho predstaviteľov a legionárov. Zanikli aj československé spolky a politické strany.
V roku 1938 bol do Šamorína umiestnený 16. peší pluk a 52. prápor pohraničnej polície. Vojenské veliteľstvo (zrušené v roku 1957) sídlilo na Pomlejskej ulici. Hlavné námestie Fő tér premenovali na Horthyho námestie (Horthy tér) a k pamätníku korunovácie Panny Márie pribudol pamätník s turulom s pripaženými krídlami, nad ktorým sa týčila maďarská krajinská vlajka. Podstavec pamätníka tu dokonca „prežil“ niekoľko mesiacov po skončení vojny, nebol hneď odstránený. Neskôr poslúžil ako podstavec pod pamätník osloboditeľom. Radničnú ulicu premenovali na Nemzeti felkelés útja/Cesta národného povstania.
V 40. rokoch bolo v budove radnice zriadené dočasné sídlo mestskej polície a medzi radnicou a studňou postavili benzínovú pumpu. V susedstve Sporiteľne, oproti rímskokatolíckemu kostolu, sídlilo Maďarské kráľovské regrútske obvodné veliteľstvo/Magyar Király Levente Körzetparancsnokság (po vojne tam prevádzkovali potraviny). Pod kalvínskym kostolom, ale aj na ďalších miestach v podzemí prepojili krypty spojovacími chodbami a vybudovali protiletecké kryty.
Neďaleké Mliečno sa až do skončenia vojny stalo sídlom obecného notariátu. Pod jeho správu patril Hrušov, Šámot, Kráľovianky, Bučuháza, Malá aj Veľká Paka a Čukárska Paka.
Notariát v Mliečne v rokoch 1938 až 1945 (Zdroj: Somorjai lakosok régi képei)
Šamorín sa po vypuknutí vojny stal dôležitou prestupnou stanicou židovských utečencov z Poľska, Slovenska i z Protektorátu. Ich cieľovou stanicou bolo vnútrozemie Maďarska, predovšetkým Budapešť, odkiaľ neskôr smerovali do iných krajín. Šamorínska židovská obec im obstarávala potrebné doklady a poskytovala zásoby na cestu. Niekoľko šamorínskych Židov odhalili a zatkli za pomoc utečencom.
V okolí Šamorína sa počas vojny priamo nebojovalo, ak nepočítame niekoľko leteckých náletov v záverečnej fáze vojny, kedy nemecké jednotky ustupujúce cez Žitný ostrov obsadili Šamorín. 2. apríla 1945 oslobodila mesto armádna jednotka 2. ukrajinského frontu pod velením marš. Malinovského.
Slávobrána z kvetín pripravená na slávnostný vstup maďarských jednotiek (Zdroj: Somorjai lakosok régi képei)
Nasleduje: „Uličkami starého Šamorína, 11. časť; Povojnové roky“
Oprava
V predchádzajúcom článku sme omylom uviedli, že na Gazdovskom rade vedľa Adamčekových býval Bohumil Němec. Chybu spôsobila zhoda priezvisk. Je to dom Károlya Franka a jeho druhej manželky, vdovy Halka Zsuzsany, rod. Botló, zemianky z Kráľovianok. Mali zaťa Františka Němca (1899 - 1976) rotmajstra čs. armády, ktorého po vzniku ČSR prevelili z Čiech do kasární v Šamoríne. Zobral si osvojenú dcéru Frankových, Janku, rodenú Heck, ktorá ako 6-ročná osirela a dostala sa do sirotinca v Bratislave, odkiaľ si ju ešte ako malú zobrali Frankoví do Šamorína. František Němec sa z kasární poznal aj s p. Kopeckým, ktorého hrob sa nedávno riešil na facebooku.
Za upresnenie a pripojené fotografie ďakujem Ing. Oľge Hargašovej, ktorá ma na nepresnosť upozornila. Pridala aj fotku svojho deda rtm. Františka Němca, fotku rodiny Károlya Franka s manželkou Zsuzsanou, dcérou Jankou, s manželom Františkom Němcom a ich dcérou Idou Němcovou (jej mamičkou, vydatou Langáčkovou), ako aj tehly z pôvodného domu na Gazdovskom rade č. 34. Jedna nesie iniciály GFZF. Je z tehelne grófa Francisci VIII. Zichy-Ferraris, resp. jeho syna grófa Félix Zichy-Ferraris. Ďalšia SV - Somorja Város, a tretia tehla, tá je najstaršia, pochádza ešte z pôvodnej stavby pred prestavaním domu Frankovými.
Fotka rodiny Károlya Franka s manželkou Zsuzsanou, dcérou Jankou, s manželom Františkom Němcom a ich dcérou Idou Němcovou (vydatou Langáčkovou) (Zdroj: archív rodiny Hargašovej)
Rotmajster František Němec (Zdroj: archív rodiny Hargašovej)
Tehla z pôvodného domu na Gazdovskom rade č. 34. Je najstaršia, pochádza ešte z pôvodnej stavby pred prestavaním domu Frankovými (Zdroj: rodina Hargašová)
Tehla z pôvodného domu na Gazdovskom rade č. 34. Nesie iniciály SV - Somorja Város (Zdroj: rodina Hargašová)
Tehla z pôvodného domu na Gazdovskom rade č. 34. - nesie iniciály majiteľov domu - Caroly Frank, Zsuzsana Frank (Zdroj: rodina Hargašová)
