Slovenčina
Šamorínčan spúšťa novú rubriku o Šamoríne, pre Šamorínčanov i pre tých, ktorí si toto mesto jednoducho zamilovali. Naše mesto si rozhodne zaslúži oprášiť staré spomienky, príbehy a poodhaliť rúško dávnych čias.
Sme presvedčení, že aj poznávaním sa vytvára vzťah k miestu, kde žijeme. Niektoré veci by mali ostať zachované aj preto, aby pripomínali, že sme tu boli. Niekedy dokonca stačí malý impulz, aby sa vynorili spomienky, ktoré takmer odišli do zabudnutia.
Budeme radi, ak vás naša rubrika osloví, prípadne sa s nami podelíte o svoje poznanie. Uvítame akékoľvek námety a postrehy, ktoré by nás mohli zaujímať. Prihlásime sa vám každú stredu a piatok. Vydajme sa spoločne objavovať a poznávať dávny Šamorín.
Pred sto rokmi podpísali Trianon - 1.časť
Keď sa povie Trianon, málokto si vybaví zámok Veľký Trianon (Grand Trianon) vo Versailles. Každému napadne Trianonská mierová zmluva, ktorá definitívne rozhodla o hraniciach Československa s Maďarskom a spečatila rozdrobenie tisícročného Uhorska.
Vznikla ako súčasť versaillského mierového systému. Na rokovaniach mali hlavné slovo štyria veľkí ministri: francúzsky ministerský predseda Clemenceau (k nemu sa ešte v súvislosti so Šamorínom vrátime), britský premiér Lloyd George, taliansky ministerský predseda Orlando a americký prezident Wilson. Na rokovaniach sa zúčastnili aj predstavitelia porazených, tí však nemali možnosť zasahovať do diania. V podstate boli nútení iba sa nečinne prizerať.
UDALOSTI V PREDVEČER PODPÍSANIA TRIANONU
Koncom roka 1918, keď skončila vojna , obchádzal mestá prízrak hladu a epidémia španielskej chrípky, ktorej padlo za obeť viac ľudí ako na frontoch. Ľudia sa domnievali, že táto vojna bude posledná a po nej nastane trvalý mier.
Monarchia sa rozpadla, zanikla mapa starej Európy, ale aj jej duch a staré poriadky. Žitný ostrov, vrátane Šamorína, pripadol Československej republike i napriek tomu, že tu žilo obyvateľstvo maďarskej národnosti. Šamorínčania sa bez toho, aby prekročili hranice svojho mesta, dostali do pozície občanov nového štátu. Maďari na južnom Slovensku sa zrazu ocitli v menšinovom postavení. . Aby sa predišlo prevahe početných národnostných menšín, vytvorila sa umelá „československá“ národnosť.
ČO SPREVÁDZALO DEJINNÚ PREMENU A ZMENU SYSTÉMU
Zmenilo sa snáď všetko. Spoločenské zriadenie, peňažná mena aj úradníctvo. Po vzniku Maďarskej republiky rád obsadili celý Žitný ostrov revolučné vojská. 4. júna, po podpísaní Trianonskej zmluvy, vytýčili medzi nástupníckymi štátmi bývalej monarchie novú hranicu. Stala sa symbolom víťazstva „vyšších záujmov“ nad každodennou realitou. Rozdelila maďarské etnikum a na niekoľko desaťročí poznačila život obyvateľov. Od nej sa odvíjali osudy Šamorínčanov nielen po roku 1918, v roku 1938, ale aj po skončení druhej svetovej vojny.
Niektorí historici ju dodnes považujú za zaznávaný produkt Versaillského systému. Natíska sa otázka, či dejiny dávajú ten istý zmysel pre Slovákov aj Maďarov. To, čo bolo pre jeden národ tragédiou, druhý národ to pokladal za svoje víťazstvo. Nielen Trianon je klasickým príkladom takéhoto dvojakého ponímania, ale aj Viedenská arbitráž či udalosti po druhej svetovej vojne.
4. JÚN 1920
Trianonská zmluva, podpísaná 4. júna 1920 medzi krajinami Dohody a Maďarskom, definitívne stanovila povojnové hranice. Pred národnostným zreteľom dostali prednosť hospodárske, geografické a strategické dôvody. Z pôvodného mnohonárodnostného Uhorska ostalo Maďarsku len 29 % územia. Dočasne vytýčené demarkačné čiary nahradili definitívne hranice.
Maďari označujú tento deň za čierny piatok. A neboli ďaleko od pravdy. Zatiaľ čo v Paríži bolo krásne slnečné počasie, v Budapešti pršalo. Akoby aj nebo smútilo spolu s Maďarskom. Na školách a úradoch boli zástavy spustené na pol žrde, zatvorená ostala aj väčšina obchodov. Na niekoľko minút prestali premávať dokonca aj vlaky.
Hranica rozdelila územie i obyvateľstvo. Pre československých Maďarov znamenala otras národného povedomia. Ak chceli prežiť, museli sa prispôsobiť. Asi tretina Maďarov sa ocitla za hranicami svojej domoviny a prišla o svoje pôvodné občianstvo.
Susedné Mliečno sa rozdelilo na dve časti. Nastala zaujímavá situácia. Územie za Dunajom, ktoré tvorili mliečňanské pastviny, ostrovčeky a polia, už patrilo Maďarsku, ale domy obyvateľov Mliečna ostali na slovenskej strane. Inými slovami, Mliečňanom nebolo umožnené dostať sa na vlastné pozemky.
Príchod maďarskej delegácie na zámok Veľký Trianon
ŽIVOT V ZMENENÝCH PODMIENKACH
Do Šamorína sa sťahujú mnohí Česi, Moravania i Slováci, aby obsadili úradnícke posty, učiteľské a iné povolania. Časť obyvateľov Šamorína prispôsobila svoju národnosť danej politickej situácii.
Štátni úradníci, učitelia, farári, dôstojníci museli zložiť prísahu vernosti novej republike. Tí, ktorí odmietli, boli zo služieb prepustení. Až o čosi neskôr sa situácia upokojila. Bol prijatý zákon, podľa ktorého sa v okresoch, kde žilo nad 20 % obyvateľov jazyka menšiny, mohlo úradovať v jej jazyku.
Bola prijatá pozemková reforma, ktorá mala definitívne oslabiť pozície šľachty a zabrániť prejavom nespokojnosti ostatného obyvateľstva. Jej cieľom bolo aj „odmaďarčenie“ obyvateľov Žitného ostrova, ktoré sa realizovalo aj zakladaním kolónií. Časť šľachtickej pôdy sa dostala do rúk malých a stredných roľníkov, najmä kolonistov, ktorí do šamorínskeho okresu prišli z Moravy, Čiech alebo severného Slovenska (najmä z Oravy a Kysúc). Časť pôdy získali ako „zvyškový statok“ predstavitelia agrárnej strany.
Priamo v katastri mesta však nebola statkárska pôda vyvlastnená.. Vlastníkmi pôdy tu boli sčasti mesto a cirkev a na ne sa záborový zákon nevzťahoval. A práve tu sa zasialo prvé semienko krivdy, keď pozemková reforma uprednostnila kolonistov na úkor starousadlíkov, ktorí očakávali, že rozparcelovaná pôda pripadne tunajším bezzemkom a drobným roľníkom. A pretože sa tak nestalo, ich vzťah k prisťahovaným obyvateľom poznačilo napätie, nevraživosť a pocit krivdy.
Pokračujeme v piatok „Čo nasledovalo ďalej“
"Článok nemá ambíciu polarizovať názory Šamorínčanov. Pripomenuli sme si udalosť, ktorá je pre Maďarov žijúcich na juhu Slovenska dodnes bolestivá. Sto rokov po podpísaní Trianonskej mierovej zmluvy, ešte stále neexistuje konsenzus medzi historikmi o tom, čo a ako sa presne stalo.V snahe predísť vzájomným útokom Vás preto žiadame o slušnú diskusiu pod príspevkom, inak budeme musieť príspevky mazať."
