Slovenčina
Pokračujeme filmármi v Šamoríne, ktorí akoby chceli vyplniť biele miesto po zaniknutých divadelných súboroch. Od polovice 60. rokov sa nimi doslova roztrhlo vrece a niektoré šamorínske lokality sa stali vyhľadávanými miestami na nakrúcanie filmov. Top trojkou vyhľadávaných filmových miest v Šamoríne bola stará železničná stanica, dunajské zákutia a starobylý stredoveký kostol. O ich obľúbenosti svedčí aj skutočnosť, že sa sem mnohí režiséri opakovane vracali. A nebolo ich málo.
Natočilo sa tu veľa kultových filmov. A nie je isté, že sa nám podarilo všetky obsiahnuť. Mnoho filmárov sa sem opakovane vracalo. Spomeňme režisérov, ako Juraj Herz, Elo Haveta, Jozef Medveď, Martin Hollý ml., Leopold Lahola, Vladimír Bahna, Martin Luther, Andrej Lettrich, Stano Párnický, Ľudovít Filan, Pavol Haspra, Ľubo Kocha, Gejza Dezorz, Ondrej Šulaj, Peter Nikolaev, Jakub Kroner, Rudolf Biermann či Mariana Čengel-Solčanská.
Môžeme sa však pochváliť aj tým, že zo Šamorína pochádzalo niekoľko známych hercov či filmových producentov. Aj o nich budeme rozprávať. A v neposlednom rade prišli Šamorínu na chuť aj reklamné agentúry a tvorcovia dokumentárnych filmov a videoklipov.
Šamorín v šesťdesiatych rokoch v hľadáčiku filmárov
Šamorínska železničná stanica sa stala vyhľadávaným miestom viacerých filmárov a doslova magnetom, kde zastal čas. Dôvodom bola slabá vyťaženosť stanice, keďže tadiaľto neviedla hlavná trať, len prípojka do Kvetoslavova, ktorá v Šamoríne končila. Preto nebol problém odstaviť osobnú dopravu. Ďalším argumentom, prečo boli stanica a jej okolie filmársky príťažlivé, bola zvláštna atmosféra nezaťažená civilizáciou, ktorá môže divákovi ponúknuť vizuálne zaujímavý pohľad. Musíme si však uvedomiť, že film zaznamená len to, čo vidí objektív, a nie to, čo vidíme my voľným okom.
Pre úplnosť dodajme, že železnica v Šamoríne bola jednou z posledných, ktoré postavili ešte v bývalej monarchii. Na jej stavbe sa podieľalo okolo 500 ruských zajatcov a podarilo sa ju dokončiť v rekordne krátkom čase, za tri mesiace. (Pozn.: Prípravné práce sa začali 15. septembra 1915 a prvá skúška novej železničnej trate sa uskutočnila už 23. decembra.)
Jedným z prvých slovenských celovečerných hraných filmov, ktorý tu natáčali, bol baladický film z obdobia slovenského štátu Námestie svätej Alžbety. Režisér Vladimír Bahna ho herecky obsadil Emíliou Vášáryovou, Bronislavom Križanom, Ctiborom Filčíkom, Martinom Gregorom a ďalšími vynikajúcimi slovenskými hercami.
Film natočili na motívy rovnomenného románu Rudolfa Jašíka a pochádza z roku 1965. Scény nakrútené v Šamoríne na Pomlejskej a na blízkej železničnej stanici patria k tým najdramatickejším. Práve na železničnej stanici dôjde k tragickému skonu hlavnej hrdinky.
Igor Hamar (stvárnil ho Bronislav Križan) si na živobytie zarábal aj ako nosič na stanici
(Zdroj: © Slovenský filmový ústav – Fotoarchív)
Zábery z filmu Námestie svätej Alžbety, ktorý natáčali Pomlejskej ulici a vlakovej stanici (Zdroj: © Slovenský filmový ústav – Fotoarchív)
Na Pomlejskej, v susedstve bývalej Bacsákovej vily a v domčeku s vežičkou, sa natáčali snímky z Helderovej vily. Ctibor Filčík ako Žid Maxi, Bronislav Križan ako Igor Hamar a Martin Hollý st. ako bohatý Žid Helder.
(Zdroj: © Slovenský filmový ústav – Fotoarchív)
Predchádzajúce príspevky nájdete na hlavnej stránke v sekcii História
Nasledujú „Ochotnícke divadlá a filmári v Šamoríne, 9. časť“
