Čriepky z histórie mesta: Ochotnícke divadlá a filmári v Šamoríne 3. časť

20.1.2021, 15:30

Soňa Zakariásová

Pokračujeme sériou článkov, ktoré venujeme začiatkom a fungovaniu ochotníckych divadelných spolkov v Šamoríne. Starí Šamorínčania môžu len nostalgicky spomínať na príležitosť „vidieť a byť videní“ na doskách, ktoré mali stvárňovať svet. Tak trochu sa natíska paralela so šamorínskou židovskou náboženskou obcou, ktorá vznikla takmer v tom istom čase ako prvé divadelné spolky v meste a, paradoxne, v tom istom čase, po sto rokoch existencie, sa navždy vytratila zo scény.

Inou kapitolou budú filmári. Akoby mali v Šamoríne vyplniť biele miesto po zaniknutých divadelných súboroch. Od polovice 60. rokov sa s nimi doslova roztrhlo vrece a niektoré šamorínske lokality sa stali vyhľadávaným miestom na nakrúcanie filmov. Niektorí režiséri sa sem dokonca opakovane vracali. Bolo úžasné objaviť, koľko zaujímavých filmov sa v Šamoríne a okolí natáčalo. Je tu však opodstatnená obava, že výpočet zďaleka nebude úplný. Ambíciou týchto článkov je získať informácie aj od vás, pamätníkov, aby sme mohli poskladať celú mozaiku a biele miesta doplniť. Budeme vďační za akékoľvek postrehy a informácie.

Všetky články ktoré Vám prinášame z histórie mesta nájdete na našej stránke v sekcii HISTÓRIA.

Ani Slovenská liga nemohla stáť bokom

V roku 1923, pri príležitosti 60. výročia založenia Matice slovenskej, tu vznikla 53. pobočka Slovenskej ligy. Jej prvým predsedom sa stal riaditeľ meštianskej školy Ján Třnadel, po ktorom prevzal vedenie Ligy hlavný slúžny dr. Jozef Hollovič. Liga podporovala rozvoj slovenských škôl, z jej iniciatívy sa v polovici 20. rokov podarilo zriadiť až desať slovenských škôl v šamorínskom okrese. Zaslúžila sa aj o postavenie slovenskej školy na Dlhej ulici (1929). Organizovala rôzne kultúrne akcie a v spolupráci s Aladárom Régeczym, ktorý viedol aj divadelný spolok, nacvičila niekoľko divadelných predstavení. (Pozn.: Liga zanikla v novembri 1938 po príchode maďarských jednotiek).

Fehérvárski husári, réžia Aladár Régeczy

(Zdroj: Inštitút Fórum pre výskum národnostných menšín, Bibliotheca Hungarica Šamorín)

V tom istom roku tu vznikol aj Šamorínsky samovzdelávací krúžok robotníkov, ktorého členom sa mohol stať každý po dovŕšení 16. roku života a zaplatení jednorazového príspevku. Aj tento krúžok organizoval divadelné predstavenia, hudobné večery, založil spevokol, pripravoval tanečné zábavy, vedecko-náučné či osvetové prednášky a inicioval založenie verejnej knižnice.

Zahanbiť sa nedala ani židovská náboženská obec

V roku 1926 sem prichádza posledný šamorínsky rabín Jakob Abrahám Singer. Príchodom rabína Singera židovská náboženská obec ožila, začala sa aktívne organizovať, dokonca tu vznikol aj umelecký židovský spolok. Ešte v tom istom roku vo veľkej sále Koruny uviedol veselohru Bélu Szenesa Bohaté dievča.

Miestny židovský umelecký spolok kráčal s dobou a o dva roky neskôr zakúpil pre členov spolku rádio so štyrmi elektrónkami. Prostredníctvom rozhlasového vysielania sa takto mohli členovia spolku vzdelávať a zabávať. V tom istom roku (1928) spolok naštudoval až tri divadelné hry - frašku Červené nohavičky, sedliacku komédiu Pomaranč a veselohru Svadobná hostina.

Zlaté časy Šamorínskeho ochotníckeho spolku

Miestom spoločenských stretnutí i divadelných predstavení sa v období medzi dvoma vojnami stala spoločenská sála v hostinci Koruna. V máji 1928 sa tu zišlo až 35 zástupcov maďarských spolkov, aby iniciovali založenie Šamorínskeho ochotníckeho spolku. Predsedom spolku sa stal Sándor Bozsó a režisérom Mátyás Szántó. V nasledujúcom roku boli schválené stanovy spolku a ochotníci mohli začať účinkovať.

Šamorínsky ochotnícky spolok odohral svoje prvé predstavenie vo februári 1930. Domácemu publiku sa predstavil divadelnou hrou Generál od Lajosa Zilahyho.

Generál Platov odsúdi na smrť mladého lekára pre nepatrný priestupok. Jeho žena Mária je rozhodnutá podniknúť čokoľvek, len aby svojmu mužovi zachránila život. Získa si priazeň generála, zblíži sa s ním a v noci pred chystanou popravou manžela ho presvedčí, aby mu udelil milosť. Máriin manžel však vo svojej zaslepenosti nepochopí úmysel svojej ženy. Opovrhuje ňou a opustí ju. Medzitým však dôjde k premene despotického generála, ktorý sa pod vplyvom Márie stáva otvoreným a ústretovým človekom.