Čriepky z histórie mesta: Ochotnícke divadlá a filmári v Šamoríne 2 časť.

15.1.2021, 15:08

Soňa Zakariásová

V sérii nasledujúcich článkov vám prinesieme pohľad na začiatky a fungovanie ochotníckych divadelných spolkov v Šamoríne, ktoré po takmer storočí existencie zanikli. Starí Šamorínčania môžu len nostalgicky spomínať na príležitosť „vidieť a byť videní“ na doskách, ktoré mali stvárňovať svet. Tak trochu sa natíska paralela so šamorínskou židovskou náboženskou obcou, ktorá vznikla takmer v tom istom čase ako prvé divadelné spolky v meste a, paradoxne, v tom istom čase, po sto rokoch existencie, sa navždy vytratila zo scény.

Inou kapitolou budú filmári. Akoby mali v Šamoríne vyplniť biele miesto po zaniknutých divadelných súboroch. Od polovice 60. rokov sa s nimi doslova roztrhlo vrece a niektoré šamorínske lokality sa stali vyhľadávaným miestom na nakrúcanie filmov. Niektorí režiséri sa sem dokonca opakovane vracali. Bolo úžasné objaviť, koľko zaujímavých filmov sa v Šamoríne a okolí natáčalo. Je tu však opodstatnená obava, že výpočet zďaleka nebude úplný. Ambíciou týchto článkov je získať informácie aj od vás, pamätníkov, aby sme mohli poskladať celú mozaiku a biele miesta doplniť. Budeme vďační za akékoľvek postrehy a informácie.

Keď rinčia zbrane, múzy mlčia...

Po vypuknutí prvej svetovej vojny bola činnosť divadelného spolku ochromená. Mužov povolali na front a časť mužských povinností museli na seba prevziať ženy. No i napriek tomu im ostal čas aj na divadlo.

Protestantský ženský spolok (vznikol v roku 1912) organizuje niekoľko divadelných večerov, ktorých výťažok použije na pomoc Šamorínčanom postihnutým vojnou.

Vo veľkej sále Koruny sa podarilo uskutočniť charitatívny 2-dňový vojnový večierok určený na pomoc sirotám a chudobným

Program charitatívneho večierka

Vyznieva trochu paradoxne, že o to väčšmi sa divadlo rozvíja v zajateckom tábore, v podmienkach neslobody. Tábor v posledných rokoch vojny disponoval ochotníckym divadelným súborom, hudobným orchestrom, ale aj knižnicou. Zajatci tiež vydávali vlastné noviny a vo voľnom čase mohli navštevovať knižnicu. Nepotrebovali hosťujúcich umelcov, sami sa vedeli postarať o zábavu. Sami si nacvičovali divadelné predstavenia alebo robili koncerty.

V šamorínskom zajateckom tábore vznikli až dve divadelné skupiny, ktorých repertoár tvorili hry Maxima Gorkého, ale aj ďalších súdobých autorov. Mimoriadne aktívni boli najmä Židia z Ukrajiny.

Zlatá éra šamorínskych divadelníkov

Obdobie medzi dvoma vojnami, to už je iná kapitola. V Šamoríne sa intenzívne rozvíjal spolkový život, vzniklo niekoľko desiatok spolkov, ktoré v 20. a 30. rokoch výrazne obohatili formovanie šamorínskej kultúry. Spomeňme predovšetkým ochotnícke divadelné, ale aj spevácke a hudobné súbory Divadelníci si dokonca založili svoj vlastný spolok, nazýval sa Divadelná garda. O jej vznik sa zaslúžil dr. Márton Csányi, miestny rímsko-katolícky farár. Takisto aj žiaci mliečňanskej školy nacvičili niekoľko divadelných predstavení a zahanbiť sa nedali ani dospelí, ktorí si v Mliečne založili vlastný divadelný spolok a pod vedením učiteľa Zoltána Cseha, Józsefa Miskeyho a Andrása Baráta.

Ochotnícky divadelný spolok vznikol aj v Mliečne, 1925

Repertoár ochotníckeho divadla tvorili často pôvodné hry, ktoré si písali sami vedúci ochotníckych súborov. Autorom mnohých divadelných kulís bol aj známy šamorínsky maliar István Tallós Prohászka. Predstavenia sa organizovali v spoločenskej sále Koruny, ktorá sa preslávila aj nezabudnuteľnými tanečnými zábavami, kultúrnymi podujatiami i osvetovými prednáškami. Šamorínčania tak mohli „vidieť a byť videní“. Z tohto obdobia sa nám zachovali mnohé snímky z divadelných predstavení z dielne pani fotografky Vilmy Némethovej a pána Kranzingera.

Je nesmierna škoda, že dnes môžu starí Šamorínčania už len nostalgicky spomínať na časy, keď to tu divadlom doslova žilo a mnohí obyvatelia dostali príležitosť zahrať si.

Fotografia pochádza z roku 1920. Ochotníci pod vedením farára Mártona Csányiho nacvičili divadelnú scénku s trojkráľovou tematikou