Šamorínčan spustil novú rubriku o Šamoríne, pre Šamorínčanov i pre tých, ktorí si toto mesto jednoducho zamilovali. Naše mesto si rozhodne zaslúži oprášiť staré spomienky, príbehy a poodhaliť rúško dávnych čias.
Sme presvedčení, že aj poznávaním sa vytvára vzťah k miestu, kde žijeme. Niektoré veci by mali ostať zachované aj preto, aby pripomínali, že sme tu boli. Niekedy dokonca stačí malý impulz, aby sa vynorili spomienky, ktoré takmer odišli do zabudnutia.
Budeme radi, ak vás naša rubrika osloví, prípadne sa s nami podelíte o svoje poznanie. Uvítame akékoľvek námety a postrehy, ktoré by nás mohli zaujímať. Prihlásime sa vám každú stredu a piatok. Vydajme sa spoločne objavovať a poznávať dávny Šamorín.
Píšu sa roky 1691 až 1693. Šamorín obchádza strach. Na konci augusta 1691 bola vydaná listina o inkvizičných vodných skúškach. A procesy s „bosorkami“ opäť pokračujú. Do povedomia vošli ako „Monster Hexenprozess“.
Mestskému súdu v Šamoríne predsedal ctihodný Wolfgang Wermes. Z 23 obvinených, ktoré pri mučení udávali ďalšie a ďalšie mená, vznikol dlhý zoznam čarodejníc. Z čarodejníctva bolo napokon obvinených až 55 žien.
Najväčší proces Bratislavskej stolice sa odohral práve v Šamoríne
20. september 1691. Zachovala sa podrobná zápisnica zo zasadnutia mestského súdu v Šamoríne z vypočúvania osôb obvinených z bosoráctva. Tento proces s bosorkami patril medzi najväčšie v Bratislavskej stolici. Obžalovali päť žien, medzi nimi dve vdovy a manželku pastiera. Vraj pomocou kúziel spôsobovali ľuďom nevyliečiteľné choroby, dojnice pripravovali o mlieko a obcovali s diablom. Hlavná obvinená Judita Nagyová, vydatá Zamboczká (dcéra nebohého povrazníka) vypovedala, že je bosorkou už dva roky. S ostatnými bosorkami sa vraj schádzala v dome manželky Jánosa Borbélya, lietali spolu na hainburgský vrch a utrácali ľudí a zvieratá. Nešťastnicu odsúdili na smrť upálením.
Zápisnica zo zasadnutia mestského súdu
„Treba vedieť, že ona je už dva roky bosorka a že sa v dome manželky Jánosa Borbélya schádzala s ostatnými bosorkami a celou bosoráckou kompániou, ako manželka Jánosa Borbélya, manželka Gergelya Feketeho, manželka Jánosa Oculi Szabóa, manželka Jakuba Phileho. Prikliová a Pergeová lietali na hainburgský vrch, na devínsky a svätojurský hrad, na holičský kostol, na mestá a dediny. Utracovali ľudí a zvieratá, boli prítomné aj pri utratení manželky Kovácsa, uhrančili aj kravy v meste. Po tomto sa Prikliová pred mučením, počas neho i po ňom priznala, že sa už desiaty rok schádza s bosorkami a že sa to naučila od Pergerovej matky. Na krku nosí pečať na znak toho, že patrí diablovi, že obcovala s diablom, utracovala ľudí aj zvieratá, ničila úrodu v záhradách, na poliach a viniciach, spôsobovala obrovské škody, privolávala krupobitie a víchrice, bola prítomná pri utratení manželky Kovácsa. Spolu so svojimi družkami utratila synčeka urodzeného pána slúžneho, vitéza Istvána Bittóa, zapríčinila, že Kórossymu zdochol kôň, spôsobila, že kravy richtára Farkasa Vermesa prestali dávať úžitok. Nachádzala sa na opísaných miestach a lietala...“
Poprava Judity Nagyovej (obraz Tibora Juhásza)
Procesy pokračujú ďalej
Roky 1693 až 1696. Z mestečka vyhostili ďalších osem osôb. Okrem toho na peňažné tresty odsúdili ženy, ktoré sa previnili hrešením alebo bohorúhačstvom, v tom čase považovanými za náboženský prečin.
Ako žalobca obvinených vystupoval Andrej Nasvády, ktorého neskôr nahradil urodzený pán Szontagh. Žiadal, aby sa pojednávanie zbytočne nepreťahovalo. Obvinil nešťastnice, že hriešnym spôsobom zabudli na večnú spásu svojich duší a žiadal pánov sudcov, aby ich pre zmluvu s diablom a zapretie vernosti Bohu v zmysle 32. článku zákona sv. Štefana zaživa upálili. I napriek tomu, že žalobca žiadal trest smrti pre všetky obvinené ženy, nakoniec ho uložili iba jednej z nich, Anne Márii Heczl, alias Wolfin, ktorú sťali a jej telo následne upálili na hranici. Ďalšie ženy dostali len miernejšie telesné a peňažné tresty.
Spomeňme mená ďalších obvinených žien: Zuzanu Györiovú, vdovu po Jánovi Borbélyovi, Uršuľu Horváthovú, manželku Juraja Feketeho, Helenu Slukovú, vdovu po Jánovi Csemesovi, Barboru Freipaiszovú, manželku Juraja Prikla, Magdalénu Vargovú, manželku Jána Szabóa, Annu Dalosovú, vdovu po Jakubovi Phüleovi, Annu Bognárovú, vdovu po Františkovi Dámovi, Rozinu Winklerovú, vdovu po Matejovi Kömivesovi, Katarínu Szitásovú, manželku Jánosa Várasdiho, Helenu Dósciovú, manželku kantora Jána Lednára, Helenu Sándorovú, manželku Jánosa Berkonitza, Katarínu Vertesovú, manželku Martina Takó, Uršuľu Goriovú, manželku Jána Szőcsa, Helenu Markovú, Annu Benedekovú, Katarínu Turnerovú (skončila na hranici) a mnohé ďalšie nešťastnice.
Pokračujeme v stredu, nasleduje „Hon na čarodejnice, dokončenie“