Slovenčina
Šamorín je plný zaujímavých a inšpirujúcich ľudí. V duchu nášho hesla „Baví nás tu žiť“ sme sa rozhodli týchto ľudí osloviť a priniesť Vám rozhovory s nimi na našich stránkach. Budeme radi, ak vás ich príbehy zabavia, prípadne v niečom inšpirujú. Všetky rozhovory nájdete na hornej lište našej stránky, kde je vytvorená rubrika ROZHOVORY a môžete sa k nim hocikedy vrátiť.
Oľga Končická sa pred päťdesiatkou kriticky zadívala do zrkadla a uvidela v ňom tetku s nevábnou pneumatikou okolo pása. Vedela, že musí so sebou niečo urobiť, lebo sa vo svojej koži necítila dobre. Bola však športové drevo, nikdy pravidelne necvičila. Kamarátka ju prehovorila, nech s ňou zájde na jogu, že na nej na konci aj odpočívali. Jogu si časom zamilovala až tak, že dnes, po trinástich rokoch, je jej inštruktorkou. Stretnúť sa s ňou môžete aj v šamorínskom centre Love your body a v Kvetoslavove.
Vážila osemdesiat kíl
Cvičiť s nadváhou nebolo vôbec ľahké, ale Oľga sa nevzdávala. „Pri cvičení som mala problém zdvihnúť svoj ťažký zadok, preto som sa rozhodla schudnúť. Hľadala som rôzne cestičky, najviac ma oslovila Edita Šipeky, ktorá ženám neodporúčala diéty, ale pohyb a zmenu myslenia. Postupne som však niektoré jedlá vynechávala, začala som zaraďovať do svojho jedálnička zdravšiu stravu a ručička na váhe začala klesať,“ hovorí Oľga Končická a dodáva, že najťažšie je zmeniť svoje myslenie. „Najdôležitejšia je hlava, keďže myseľ si na nadváhu a nešportovanie zvykla a nechce zmenu prijať. Preto som si každý deň ľahla na podložku a predstavovala som si, ako sa budem cítiť, keď budem štíhlejšia,“ prezrádza Oľga, ktorá pre svoju psychohygienu napísala aj knihu Trinásta komnata chudnutia. Na jogovej podložke spočiatku nemala na seba vysoké nároky, ale začala spoznávať samu seba, svoje myšlienky a pocity. „Uvedomila som si, že sa začínam dobre cítiť, lebo som si našla čas pre seba, vyčistila si myseľ a dala telu presne tú dávku fyzického napätia, ktoré potrebovalo, a na záver cvičenia som sa uvoľnila,“ hovorí o svojej pozitívnej skúsenosti.
Do Šamorína prišla pred štyrmi rokmi
Oľga Končická pochádza z Nových Zámkov. Vydala sa za vojaka z povolania, s ktorým prežila 36 rokov v Leviciach, kde ako absolventka Strednej odevnej školy v Trenčíne pracovala v textilke. Do Šamorína sa s manželom presťahovali pred štyrmi rokmi, aby boli bližšie k dcére, ktorá prišla za prácou do Bratislavy a potrebovala pomôcť s deťmi. Rok po príchode do Šamorína jej manžel zomrel na krvnú chorobu a joga jej pomohla zvládnuť aj ťažké životné situácie. „Na kurze nikoho nezaujímalo, že mám doma chorého manžela, musela som sa naučiť mentálne sa uvoľniť. Len čo som sa dotkla podložky, dostala som sa do svojho vnútorného sveta a dokázala som sa stíšiť. Niektoré veci sa totiž nedajú emočne spracovať zo dňa na deň, človek sa musí naučiť ich prijať také, aké sú,“ vraví jogínka, ktorá je aj certifikovanou praktikantkou metódy Faster EFT a svojich klientov učí pracovať so svojimi emóciami a vedome usmerňovať svoje myšlienky.
Aj ležať v pozícii mŕtvoly sa treba naučiť
Oľga sa snaží záujemcov o jogu naučiť prirodzene dýchať. Majstri jogy totiž postrehli význam dychu v živote človeka a vyvinuli rôzne dychové techniky a cvičenia, ktoré sa sumárne nazývajú pránajáma. „Na joge sa človek naučí vnímať svoje dýchanie, čo je veľký benefit, lebo v bežnom živote si svoj dych často ani neuvedomujeme. Obyčajným uvedomením si a nastavením dýchania sa dá človeku veľmi pomôcť, keďže prácou s dychom sa dá čiastočne zmeniť aj duševné prežívanie. Ak je človek v strese, treba začať vedome dýchať, a tak sa upokojiť,“ radí. Cvičencov vždy vyzve, aby na podložke všetko odložili nabok, vrátane svojej identity. „Počas cvičenia nie je podstatné, či je človek lekár alebo právnik, každý príde na hodinu sám za seba, aby zabudol na všetky svoje problémy a naučil sa vnímať samého seba,“ hovorí Oľga, podľa ktorej je slabinou moderného človeka to, že sa nedokáže uvoľniť. „Vidím to najmä počas záverečnej relaxácie v pozícii šavásana – mŕtvola, kedy človek leží na chrbte s rukami voľne pri tele a dlaňami smerujúcimi nahor. Začiatočníci majú na prvých hodinách problém zatvoriť oči alebo sa neustále mrvia. Vravím im, aby dovolili mysli aj lietať, keďže aj uvoľnenie a relaxáciu sa treba naučiť,“ vysvetľuje.
Joga nie je len lotosový sed
Ľudia si väčšinou myslia, že sa potrebujú unaviť náročným silovým tréningom, no aj v jogových pozíciách, ktoré sa volajú asány, sa dosiahne rovnaký efekt. „Na joge je úžasné, že nehovorí, že takto sa musíš cítiť a toto musíš zacvičiť. Človek sa učí jednotlivé asány, zastaví sa v nich a vníma svoje telo, zisťuje, kde ho prípadne bolí a čo je mu príjemné. Naučí sa vnímať svoje limity a zacvičiť asánu najlepšie ako vie. Časom si však začne uvedomovať, čo ešte môže doladiť a zdokonaliť. To rozvíja jeho vôľu a túto schopnosť potom prenáša aj do bežného života. Naučí sa trošku sa zaprieť a vytrvať,“ vyznáva sa Oľga Končická, ktorá cvičí hathajogu a powerjogu. Joga je v prvom rade filozofia, ktorá vznikla pred 5-tisíc rokmi v Indii a je čoraz obľúbenejšia aj na Západe, keďže rozvíja človeka celistvo, jej cieľom je zdravie a harmónia. V minulosti ju mnohí vnímali cez extrémne náročné pozície s hrôzostrašne pokrútenými končatinami, no základné asány kopírujú prirodzené ľudské pohyby, veď z jogových asán vychádzajú aj obľúbené strečingové cvičenia.
Sedavý spôsob života nás ničí
Podľa Oľgy je najťažšie dostať človeka, ktorý nikdy necvičil, na podložku. „Zabúdame, že zdravé telo si treba vypestovať, len potom môže fungovať aj vo vyššom veku. Mnohí sa vyhovárajú na zdravotné problémy. Sama mám v kolene už roky natrhnutý predný skrížený väz, s čím som sa naučila žiť. Menšie zdravotné obmedzenia neznamenajú, že nemôžem cvičiť, no musím rešpektovať svoje telo. Aj na hodinách každému hovorím, aby sledoval sám seba, a ak nevládze, aby si odpočinul. Joga totiž nie je exhibícia dokonalých asán, jej podstatou je to, aby človeka bavilo zdvihnúť zadok a rozvíjať samého seba,“ hovorí o joge Oľga. „Mnohí ľudia pod vplyvom sedavého životného štýlu strácajú správne držanie tela, svaly ochabujú a vznikajú defekty ako vyskočená platnička či seknuté kríže,“ vysvetľuje cvičiteľka, podľa ktorej však neplatí, že ak človek cvičí, tak sa mu zdravotné problémy vyhýbajú. „Ide o to, aby sa človek naučil s problémami pracovať, aby nebol bezmocný a odkázaný len na lekárov. V prípade potreby treba užiť aj predpísané lieky, ale najdôležitejšie je rozumieť svojmu telu a mysli a dostať sa do vnútornej pohody,“ uzatvára 63-ročná jogínka Oľga Končická.
