Martin Šimurda: Pomenovať problém nie je kritika

Šamorín je plný zaujímavých a inšpirujúcich ľudí. V duchu nášho hesla „Baví nás tu žiť“ sme sa rozhodli týchto ľudí osloviť a priniesť  Vám rozhovory s nimi na našich stránkach. Budeme radi, ak vás ich príbehy zabavia, prípadne v niečom inšpirujú. Všetky rozhovory nájdete na hornej lište našej stránky, kde je vytvorená rubrika ROZHOVORY a môžete sa k nim hocikedy vrátiť.

Martin Šimurda pochádza z Oravy, študoval na Fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave a po štúdiu sa zamestnal v hlavnom meste v developerskej firme. Keďže s rodinou túžili po rodinnom dome a na bývanie v Bratislave nemali, kúpili si pozemok v Šamoríne. „Môj príbeh nie je ničím zvláštny, mal som spolužiakov z rôznych kútov Slovenska a 80 percent z nás zostalo pracovať v Bratislave. Do novopostaveného domu sme sa presťahovali v roku 2007 už po narodení dcéry,“ hovorí o svojom príchode do Šamorína Martin Šimurda.

Lokalitu si overovali

Pred kúpou pozemku si Šimurdovci dali v meste kávu, zistili si, že tu máme škôlky, základnú školu i základnú umeleckú školu. „Šamorín je už na prvý pohľad útulný, čistý a pokojný. Je to tolerantné mesto, keďže sa v ňom vždy stretávali rôzne kultúry. Žili tu Židia, Nemci, ktorých neskôr vystriedali Maďari, a teraz prichádzajú Slováci. Celé generácie tu vyrastali v susedstve iných, čo vytváralo aj trecie plochy, ale ľudí to nútilo aj k zamysleniu. Myslím si, že vďaka tomu získalo mesto svoju jedinečnú atmosféru,“ zamýšľa sa Martin Šimurda, ktorého niektorí pred príchodom do Šamorína upozorňovali, že ide o maďarské mesto. „Ja som to vôbec neriešil a dodnes tomu nerozumiem, lebo na svet sa odjakživa dívam na základe občianskeho princípu. Všetci sme v prvom rade ľudia s rovnakými potrebami a trápeniami. Ako veriaci človek nesúhlasím ani s tým, keď sa náboženstvo spája s národnosťou. Podľa mňa je to v rozpore s kresťanstvom, lebo Boh nás stvoril všetkých rovnakých: aj Maďarov, aj Slovákov,“ vraví a dodáva, že maďarčinu sa zrejme nikdy nenaučí. „Mám matematické myslenie, jazyky mi nejdú. V škole som sa na ruštine neskutočne trápil, angličtina ma stojí abnormálne úsilie a už aj moje deti hovoria po anglicky lepšie ako ja. Na jazyky jednoducho nemám bunky, najhoršie známky som mal zo slovenčiny z diktátov, preto učenie maďarčiny prenechám šikovnejším,“ smeje sa Martin Šimurda.

Chcel meniť nerozumné veci

Martin Šimurda sa začal v meste občiansky angažovať potom, čo jeho dcéra začala chodiť do školy, lebo niektoré veci sa mu zdali nerozumné. „Prvýkrát som na zasadnutí mestského zastupiteľstva vystúpil v roku 2013, kedy som poslancov upozornil, že čoskoro nebude stačiť kapacita slovenskej školy a navrhol som opraviť aj prístupovú cestu ku škole. Poslanci si ma vypočuli, ich reakcie boli síce kladné, no ani po dvoch rokoch sa nič nezmenilo. Aj spomínaná cesta sa opravila len nedávno,“ vysvetľuje a podotkne, že s cieľom riešiť veci inak sa stal členom Rady školy. Ako vraví, vtedy po prvýkrát cítil, že zo strany vedenia mesta chýba občiansky prístup a trochu veľkorysosti. „Imponuje mi, že bežní ľudia akceptujú druhých, no zo strany vedenia mesta vnímam isté nepochopenie situácie. V internetových diskusiách neraz zaznievajú osvietenejšie názory, než sú rozhodnutia mesta. Tie sledujú politický cieľ, ktorý je v rozpore s miestnou tolerantnou atmosférou, čo vytvára isté napätie. Tento rok neboli do slovenskej školy prijaté tri deti zo Šamorína, hoci v meste sú dve maďarské školy s voľnými kapacitami. Mám však pocit, že poslanci ich vnímajú ako svoj piesoček, ktorý si musia ochrániť,“ nešetrí kritikou.

Zviditeľnil sa aj pri parkovacej politike

Martin Šimurda patril k tým, ktorí sa výrazne angažovali aj v období, keď mesto spoplatnilo parkovanie. „Osobne som nebol proti spoplatneniu parkovania, nesúhlasil som však so spôsobom, ako sa zavedenie nového systému komunikovalo. Rozhodnutiu nepredchádzala verejná diskusia, tá sa pod naším tlakom uskutočnila až dodatočne, čo je v otvorenej občianskej spoločnosti nemysliteľné. Väčšia participácia verejnosti na rozhodovaní mesta je moderný trend, no v Šamoríne prežíva zastaraný názor, že úlohou obyvateľov je zvoliť si poslancov, do ktorých práce sa potom nemajú starať. Vedenie mesta zostaví aj odborné komisie a občania ich prácu o štyri roky vyhodnotia,“ opisuje, ako vníma miestnu politiku. „Mestá sa dnes neriadia od volieb do volieb, lebo verejnosť je relatívne vzdelaná a chce participovať na rozhodnutiach, ktoré sa jej týkajú. Ani zmeny v územnom pláne sa nerobia tak, že ich vyvesíte na nástenku s tým, nech sa občania k nim vyjadria. Je lepšie zorganizovať verejné prerokovanie, ktoré zákon síce nevyžaduje, ale je dôležité pre obyvateľov, keďže sa na ňom obrúsia hrany. Človek si môže prečítané zle vyhodnotiť, no na takomto stretnutí mu predstavitelia mesta môžu nejasné veci či motivácie vysvetliť,“ pokračuje a dodáva, že vyššia participácia verejnosti a odborníkov by zabránila zlým rozhodnutiam, k akým došlo aj pri pomoci podnikateľom s platbou za nájomné v období korony. „Nemyslím si, že mesto chcelo ukrátiť podnikateľov, poškodilo ich pre svoju nevedomosť. Preto je občas dobré dať si poradiť od niekoho, koho nemáte pod kontrolou,“ zamýšľa sa.

Moderný Šamorín pre všetkých

Martin Šimurda je jedným zo spoluzakladateľov občianskeho združenia Moderný Šamorín pre všetkých, ktorého cieľom je budovať občiansku spoločnosť. „Naším cieľom je podporiť verejnú diskusiu v meste, hľadať témy, pri ktorých podľa nás nedochádza k dostatočnej komunikácii a ponúkať iný pohľad na veci. Píšeme články a stanoviská, odvolali sme sa k návrhu na navýšenie kapacity skládky v Čukárskej Pake a pripomienkovali sme aj návrh zmeny územného plánu č. 4. Odpadové hospodárstvo je veľká téma a pre napísanie stanoviska som si musel naštudovať zákon a jeho novely. Niekedy je to únavná práca, ale niekto ju urobiť musí. Podľa mňa je dôležité, aby ľudia mali prístup k relevantnému názoru, lebo vyjadrenia založené na domnienkach nemám rád,“ vysvetľuje Martin Šimurda, podľa ktorého je racionálna konfrontácia prínosná a ľudia sú vďaka nej informovanejší. „Pomenovať problém nie je kritika. Zo sociologického hľadiska je normálne, že miestna komunita vníma ľudí prichádzajúcich zvonka ako agresívnych či večne nespokojných. Dôležité je, či ich aktivity komunitu posúvajú ďalej, či ju zušľachťujú, alebo zhoršujú,“ poznamenáva Martin Šimurda, ktorý neúspešne kandidoval v ostatných komunálnych voľbách. „Kandidatúru som dlho zvažoval, no ak chcem veci meniť, tak som nemal na výber. Voličská základňa SMK v Šamoríne je zomknutá, strana tu má verných a disciplinovaných voličov, preto voľby dopadli tak, ako dopadli. V kampani mi prekážalo strašenie prisťahovalcami, akoby sme boli stigmatizovaní, no bral som to ako súčasť politického boja. Podpásovky sú mi odporné, ale človek proti nim nič neurobí. Používajú sa väčšinou vtedy, keď dochádzajú argumenty.“

Na vychádzkach spoznávajú Šamorín

Občianske združenie Moderný Šamorín pre všetkých s cieľom spoznávať históriu mesta organizuje vlastivedné vychádzky. „Chodil som po meste a videl som budovy, o ktorých som nič nevedel. Tak sa zrodila myšlienka vlastivedných vychádzok, ktoré sa v iných mestách už osvedčili. Začali sme objavovať skryté miesta Šamorína, navštívili sme kostoly, ktoré sme dovtedy poznali len zvonka. Máme pripravenú aj ďalšiu vychádzku, ktorá sa sústredí na starobylé ulice,“ vraví o plánoch združenia Martin Šimurda, ktorého zaujala kaplnka pri traktorovej stanici. „Zo starej mapy som zistil, že Krížna ulica je jednou z najstarších v meste, že to bola cesta do Bratislavy. Oddeľovala sa z nej aj cesta na Kvetoslavov a práve na ich križovatke bola postavená kaplnka,“ hovorí o svojom objave Martin Šimurda, ktorý na jar začal pravidelnejšie behať. Jeho najväčším koníčkom je rodina, s manželkou vychováva dve dcéry. „Mám veľmi rád Festival Pomlé a rád zájdem aj k Bartalovi na víno. V sobotu chodievam na trh a mám rád aj atmosféru mestských vianočných trhov. Rád si tu zájdem aj na kávičku či na zmrzlinu k Jusufovi,“ vymenúva, čo mu v našom meste prirástlo k srdcu.