Slovenčina
Šamorín je plný zaujímavých a inšpirujúcich ľudí. V duchu nášho hesla „Baví nás tu žiť“ sme sa rozhodli týchto ľudí osloviť a priniesť Vám rozhovory s nimi na našich stránkach. Budeme radi, ak vás ich príbehy zabavia, prípadne v niečom inšpirujú. Všetky rozhovory nájdete na hornej lište našej stránky, kde je vytvorená rubrika ROZHOVORY a môžete sa k nim hocikedy vrátiť.
„Pre nás je prirodzené vojsť tam, odkiaľ ostatní utekajú. Neuvažujeme nad nebezpečenstvom, robíme si svoju prácu. Človeku je ľúto obetí, no vždy urobíme všetko, čo je v našich silách. Spomínam si, že v jeden deň sme boli privolaní k nehode motorkára vo Štvrtku na Ostrove, ktorý vletel do jarku tak nešťastne, že na neho spadla motorka. Vyslobodili sme ho a preniesli do helikoptéry, no nehodu neprežil. Záchranárska helikoptéra sa však onedlho vrátila. Tentoraz k ťažko zranenej mladej vodičke, ktorá medzi Kvetoslavovom a Šamorínom vrazila do stromu. Mala ťažké zranenia hlavy, okolostojaci nám vraveli, že je mŕtva. Všetkých sme poslali nabok, lebo posúdiť stav zranenej je úlohou lekára a našou úlohou je zabezpečiť, aby sa k nej dostal. Za pol druha minúty sme rozrezali karosériu a šoférku sme z auta vytiahli. Človek by sa nikdy nemal vzdávať bez boja, lebo zázraky sa dejú a mladá žena prežila,“ spomína na jeden z náročných dní Ľudovít Ürge, veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru Šamorín.
Hasičské dynastie opäť ožívajú
Ľudovít Ürge sa narodil do hasičskej rodiny, hasiči boli aj jeho dedko, otec, strýko i brat. „Čo mi pamäť siaha, už ako malý chlapec som chodil medzi hasičov do starej hasičskej zbrojnice, ktorá bola v centre mesta. Neskôr som sa v Žiline vyučil za opravára hasičskej techniky a stal som sa profesionálnym hasičom. V roku 1980 som začínal v Dunajskej Strede a o tri roky som požiadal o premiestnenie do Šamorína, kde boli v tom čase traja profesionálni hasiči. Dnes slúžime v zbrojnici v jednej zmene šiesti a máme na starosti pomerne veľký rajón až po Blatnú na Ostrove, Lehnice, Zlaté Klasy, Bodíky a Rovinku. Ak potrebujeme pomoc, tak sa obrátime na dobrovoľných hasičov, bez ktorých by sme väčšie zásahy nezvládli. Stáva sa, že v jednom čase treba pomáhať aj na dvoch – troch miestach a aj vtedy sú dobrovoľní hasiči nenahraditeľní,“ hovorí Ľudovít Ürge a dodáva, že v minulosti boli v meste hasičské dynastie. „Na jarnom cvičení sa počas nástupu kontrolovala prítomnosť, najprv sa prečítali mená ôsmich Csápayovcov, nasledovali siedmi Csörgőovci či šiesti Mezzeyovci a Ürgeovci,“ smeje sa profesionálny hasič, podľa ktorého táto tradícia opäť ožíva a otcovia opäť vodia do zbrojnice svojich synov a dcéry.
Aj tak budem hasičom
Nielen dráčik Soptík si vzal do hlavy, že aj tak bude požiarnikom. „Mnoho chlapcov chce byť hasičmi, sám neviem, či sa im viac páči siréna alebo červené autá. Deti k nám chodia od ôsmich rokov, venujeme sa im raz do týždňa. Absolvujú základný výcvik, v lete cvičia vonku s hadicami a striekačkami, v zime sa zasa hravou formou učia a premietame im aj náučné filmy. Spoznávajú hasičskú výstroj a vybavenie, a aby to bolo pre ne príťažlivejšie, chodia aj na súťaže,“ hovorí Ľudovít Ürge. Ak záujem o hasičské remeslo neopadne, mladí ľudia vo veku 18 rokov absolvujú 40-hodinový kurz a následne aj praktický a teoretický výcvik. Dobrovoľný hasičský zbor Šamorín má dnes tridsiatku fyzicky zdatných členov, ktorí majú potvrdenie od lekára, že môžu používať dýchací prístroj, a že môžu pracovať v noci či vo výškach. „V minulosti sme mali pre členov vekovú hranicu 60 rokov, keďže fyzická zdatnosť je pri zásahoch nevyhnutná. Dnes však už takí striktní nie sme, keďže aj starší hasiči sú pre nás veľkou pomocou ako podporný tím. Okrem toho máme aj občianske združenie, ktorého členom môže byť ktokoľvek bez ohľadu na pohlavie či vek,“ vysvetľuje Ürge.
Zbrojnicu zmenili na nepoznanie
Ľudovít Ürge je veliteľom Dobrovoľného hasičského zboru Šamorín od roku 2003. „Po mojom zvolení za veliteľa navštívili našu zbrojnicu hostia z holandského partnerského mesta Leiderdorp, ktorí si s úžasom fotili naše staré pisoáre a železné umývadlá. Vtedy som chlapcom povedal, že s tým musíme čosi urobiť, lebo budova bola v stave, v akom bola začiatkom sedemdesiatych rokov postavená. V šesťdesiatych rokoch ju projektoval József Somorjai pre jedného zamestnanca, profesionálni a dobrovoľní hasiči v nej nemali šatňu či priestory na oddych, chýbali sklady a kapacitne nestačila už ani garáž,“ spomína veliteľ. Šamorínski hasiči v spolupráci s mestom vypracovali šesť úspešných projektov, ktorých výsledkom je moderná zbrojnica. Získali eurofondy na obnovu budovy, no ako to na Slovensku chodilo, k peniazom dostali aj realizátora. Firma Euro-Building neplatila svojim subdodávateľom, čo spôsobovalo len problémy. „Na zbrojnicu sme nadstavili jedno poschodie, obnovili sme sociálne miestnosti, elektrické rozvody, budovu sme zateplili, postavili sme sklad pre starú techniku, novú dvojgaráž a dali sme do poriadku aj dvor,“ vymenúva Ľudovít Ürge a dodáva, že v uplynulom období viacnásobne platilo, že hasiči potrebujú tolerantnú manželku či priateľku. „Človek tu strávi veľmi veľa času na brigádach, školeniach či výjazdoch, na čo potrebuje dobré rodinné zázemie. Na záver sme ešte z vlastných síl vybudovali aj malý park, v ktorom plánujeme odhaliť bustu Ödöna Széchenyiho, zakladateľa požiarnej ochrany v Uhorsku.“
Hanbili sa za neúctu k predkom
„V roku 2012 sme hľadali partnera pre cezhraničný projekt na kúpu motorového člna, preto sme nadviazali kontakt s hasičmi z Uherského Brodu. Po rokovaniach nám českí hasiči ukázali svoju techniku a v garáži sme uvideli parnú striekačku, ktorá nám vyrazila dych. Myslím, že to bol Tibor Pogány, ktorý zauvažoval, aké dobré by bolo stroj doviezť do Šamorína a ukázať verejnosti, ako funguje,“ spomína Ľudovít Ürge na okamih, ktorý Šamorínčanom priniesol novú výzvu. „Začali sme pátrať po historickej technike, ktorú by sme mohli vystaviť. V Čilistove sme našli starú striekačku, vo vlastivednom múzeu zasa spráchnivený rebrík a to bolo všetko. Zistili sme, že hasičské zbory v našom okolí si zachovali viac starej techniky ako my. Vnímali sme to ako hanbu a neúctu voči našim predkom, preto sme sa rozhodli to napraviť,“ hovorí veliteľ o tom, čo ich motivovalo starú hasičskú techniku zbierať a renovovať. „Oslovili sme miestnych majstrov: Gyuri Jávorka a Gyuri Ürge sa podujali na kováčske práce, Balázs Nagy urobil stolárske a kolárske práce a do obnovy sa zapojili aj remenár József Vízy, autolakovník András Katona a sústružník József Kiács. Naším cieľom bolo na 140. výročie založenia nášho zboru prezentovať starú techniku aj pri zásahu, aby verejnosť videla, ako sa v minulosti používala,“ vraví Ľudovít Ürge.
Malé Litoměřice
„Fascinuje ma šikovnosť a kreativita ľudí, ktorí s hoblíkom, pílkou a kováčskym ohňom vytvorili dôvtipnú techniku, ktorá je dodnes funkčná. Uherskobrodská parná striekačka z roku 1912 prečerpá až dvetisíc litrov vody za minútu, čo je obrovský výkon, veď aj naša dnešná technika má výkon do tritisíc litrov za minútu,“ vyznáva sa veliteľ hasičov a pochváli sa, že tento rok mal byť Šamorín čestným hosťom na Litoměřických hasičských slávnostiach, na ktorých vystavujú tri stovky hasičských zborov. „Je pre nás veľkou poctou, že sme ako prvý zahraničný zbor v doterajšej histórii slávností mali v Litoměřiciach kráčať na čele sprievodu a prezentovať verejnosti ukážku práce s historickou technikou. Pre koronu sa však podujatie presunulo na budúci rok,“ hovorí veliteľ, ktorého veľmi teší, že v Čechách vnímajú šamorínsku výstavu ako malé Litoměřice. Naši hasiči totiž v sklade našli aj starú hasičskú rovnošatu rozožratú moľami a na základe nej si dali ušiť repliky. „Manufaktúra v obci Paňa analyzovala zachovaný kus hasičskej blúzy a vyrobila vernú kópiu látky. Blúzy nám ušili v Gabčíkove, opasky urobil József Vízy a repliky starých sekier odlial József Boráros. Ešte si musíme zaobstarať repliky historických klobúkov, ktoré hasiči nosili na slávnostné príležitosti,“ hovorí o plánoch Ľudovít Ürge, ktorý by rád v priestoroch zbrojnice otvoril aj stálu výstavu historickej hasičskej techniky: „V roku 2023 bude mať náš dobrovoľný zbor 150 rokov, stála výstava by bola dôstojnou oslavou tohto okrúhleho výročia.“
