Juraj zabehol už desať maratónov

Šamorín je plný zaujímavých a inšpirujúcich ľudí. V duchu nášho hesla „Baví nás tu žiť“ sme sa rozhodli týchto ľudí osloviť a priniesť  Vám tieto rozhovory na našich stránkach. Budeme radi, ak vás tieto príbehy zabavia, prípadne v niečom inšpirujú. Všetky rozhovory nájdete na hornej lište našej stránky, kde je vytvorená rubrika ROZHOVORY a môžete sa k nim hocikedy vrátiť.

„Moja osobná méta je zabehnúť aspoň jeden maratón pod tri hodiny. Tento rok som mal k tomu veľmi blízko, lebo mi vyšla zimná príprava. Vyhli sa mi choroby i zranenia a čas na 10-kilometrovom cestnom behu na marcových majstrovstvách Slovenska v Majcichove naznačoval, že mi to môže na Viedenskom maratóne vyjsť,“ hovorí Juraj Nagy z 3klubu Šamorín. Jeho plány však prekazil koronavírus, pre ktorý boli všetky športové podujatia zrušené. Tak si aspoň 19. apríla, kedy mal byť vo Viedni maratón, sám zabehol polmaratón, aby sa utvrdil, že útok na čas pod tri hodiny je v jeho silách. A zabehol ho v osobnom rekorde.

Kipchoge ho priklincoval pred obrazovku

12. októbra 2019 sa vo Viedni odohral historický moment, keď Keňan Eliud Kipchoge ako prvý človek v histórii pokoril na maratónskej trati (42,195 km) hranicu dvoch hodín. „Priamy prenos som sledoval so zatajeným dychom a držal som mu palce. Bol to fenomenálny výkon,“ netají nadšenie šamorínsky vytrvalec, ktorý rád sleduje bežecké výkony slovenských, európskych a svetových špičkových bežcov. Je to pre neho inšpirácia a motivácia. Maratón je obrovský nápor na organizmus a príprava naň trvá štyri až šesť mesiacov, preto sa odporúča zabehnúť najviac tri maratóny za dva roky.

Malý Juraj začal behávať s otcom v lesoparku Pomlé, no čoskoro sa na beh vykašľal. Zdal sa mu nudný, radšej presedlal na futbal a basketbal. „K behu som sa vrátil po tridsiatke. Ako hobby bežec som si hľadal informácie v knihách a na internete a neskôr som si urobil aj trénerské skúšky,“ vraví Juraj, ktorý dnes trénuje deti. Behajú aj jeho synovia, no deväťročný Miško a sedemročný Maťko bez okolkov priznávajú, že nie vždy sa im chce. „Deťom ešte chýba dlhodobá výdrž, niekedy veľmi chcú, inokedy vôbec nie, preto je dôležité umenie rodiča alebo trénera správne ich motivovať, čo neskôr možno ocenia. Je dôležité čím skôr podchytiť deti a zakoreniť v nich správnu bežeckú techniku,“ vysvetľuje Juraj.

Aj beh má svoju ekonomiku

Beh je prirodzená forma pohybu, ktorá človeka sprevádza odnepamäti, napriek tomu však väčšine z nás robí problémy. „Moderné tenisky majú mäkkú podrážku, preto mnohí pri behu došľapujú na pätu, čo má neblahé účinky na chrbát a kolená. Je lepšie došľapovať na strednú časť chodidla. Dôležitá je aj práca rúk, mnohí hobby bežci robia s rukami rôzne divné pohyby. Výkon ovplyvňuje aj sklon trupu, efektívny beh je v podstate kontrolovaný pád. Kontraproduktívne pohyby brzdia výkon, čím je ekonomika behu lepšia, tým sa pri rýchlejšom tempe menej unavíte a znižujete aj riziko zranenia,“ vovádza nás Juraj do tajov bežeckej techniky, hoci hneď dodá, že pokiaľ si človek vyslovene neubližuje, je lepšie behať „nedokonale“ ako nebehať vôbec. Vždy je však dobré poradiť sa s odborníkom či so skúseným bežcom.

Záťaž sa zvyšuje postupne

Prežívame obdobie bežeckého boomu, mnohí začínajú behať preto, lebo si zrazu uvedomia, že pribrali, chcú odbúrať stres či si zlepšiť zdravie. „Vždy zdôrazňujem, že nie je dôležité týždeň chodiť behať každý deň, ale behať radšej menej, no vytrvať pri behu aj o pol roka. Ak si telo odvyklo od pohybu, treba začať chôdzou, neskôr striedať chôdzu s pomalým klusom, byť trpezlivý a dávku zvyšovať len pomaly. Bežeckému tréningu by mala predchádzať silová príprava, teda posilňovanie nôh, chrbtice a trupu. Čím má človek silnejšie svaly, o to menej trpia pri behu kĺby,“ vysvetľuje Juraj a dodáva, že najlepšie je striedať rôzne typy a intenzitu behov, aby telo dostalo nové impulzy a pokrok bol väčší.

A čo ho motivuje behať? „Som súťaživý, preteky sú pre mňa korením a motiváciou. Nevydržal by som cieľavedome a systematicky trénovať bez súťaží, na ktoré zameriavam svoje úsilie. Je to môj hnací motor, lebo viem, že termín súťaže nepustí,“ hovorí Juraj Nagy, ktorý stál pri zrode populárneho PomléRunu. Jedinečná atmosféra súťaží ho pohltí natoľko, že posúva svoje limity. „Absolvoval som všetkých sedem ročníkov PomléRunu a som pyšný na to, že som prvé štyri roky vyhral súťaž o najrýchlejšieho Šamorínčana. V piatom ročníku ma však predbehol Laco Kašša, tak som aspoň najrýchlejší Šamorínčan nad 40 rokov,“ smeje sa 43-ročný Juraj, ktorý pracuje v rakúskej firme zaoberajúcej sa opatrovaním seniorov.

Beh je prínosom pre všetkých

„Beh je skvelý reset hlavy, je to očista po fyzickej, ale najmä mentálnej námahe. Človek si počas neho utriedi myšlienky. Keď mám nejaký problém pred behom, riešim ho až po behu, lebo viem, že po bežeckom tréningu sa mi bude zdať menší,“ vyznáva sa Juraj a dodáva, že beh je najlacnejší šport, človeku naň postačí kvalitná obuv a oblečenie. Bežec nie je závislý od ostatných, hoci ak nebeháva sám, má vyššiu motiváciu vybehnúť a prevetrať si hlavu. „Základná zásada znie, že počasie je vždy lepšie, ako sa zdá spoza okna. S cieľom motivovať hobby bežcov a vytvoriť preteky pre širokú verejnosť sme pred piatimi rokmi založili Šamorínsku bežeckú ligu, ktorá pokrýva všetky vekové kategórie,“ vraví vytrvalec a dodáva, že liga pozostáva z viacerých bodovaných kôl. „Body dávame za účasť a za umiestnenie. V lige si prídu na svoje nielen súťaživejšie typy, ale aj tí, čo sa chcú len zúčastniť a byť súčasťou bežeckej komunity. Ľudia si pochvaľujú rodinnú atmosféru pretekov a ja vždy s úžasom sledujem beh škôlkarov, v ktorom sa striedajú všetky emócie, od nadšenia až po plač. Bežecká liga ponúka Šamorínčanom príležitosť pravidelne športovať,“ hovorí Juraj Nagy, podľa ktorého nárazové športovanie, keď človek chce z ničoho zrazu veľa, vedie len k trápeniu tela a mysle.

Bežci majú míľniky, ktorými sa oddeľujú tí lepší od ostatných. Na 5-kilometrovej trati je to čas pod 20 minút, na 10-kilometrovej trati pod 40 minút, polmaratón treba zabehnúť pod 1,5 hodinu a maratón pod 3 hodiny. Jurajovo štartovné z tohoročného Viedenského maratónu sa presunulo na budúci rok. Držme mu teda palce, aby si splnil sen a do cieľa dobehol do troch hodín!