Slovenčina
V novej rubrike webu www.stksamorin.sk sa pozeráme na výrazné osobnosti uplynulých rokov, ktoré pôsobili v našom klube, odkiaľ ich futbalové kroky viedli do zahraničia. V druhom vydaní sa obzrieme za hráčom, ktorý bol synonymom strieľania gólov.
Peterson Silvino da Cruz patril medzi najvýraznejšie šamorínske postavy uplynulých rokov a po dlhú dobu aj synonymom brazílskeho projektu v našom klube. Kde sa nachádza Peu, ako ho všetci poznáme, momentálne?
“Aktuálne som ukončil zmluvu s jedným tímom v Brazílii (Cascável FC, pozn.). Sezóna sa tu hrá systémom jar-jeseň, a tak sa pripravujem na novú sezónu. Momentálne zvažujem ponuky na ďalšie pôsobenie,” prezradil 28-ročný útočník.
Po šamorínskom postupe do druhej ligy v sezóne 2015/2016 prichádzal ako veľká neznáma, hoci za sebou mal už pôsobenia v Mexiku či poľskej Legii Varšava, v rámci hosťovania z brazílskeho Fluminense. Okamžite však upútal pozornosť, najmä svojou gólovou produkciou.
“Pôsobenie v projekte na Slovensku som považoval za príležitosť sa ešte viac rozvíjať v európskom futbale, vyzrieť a získať skúsenosti pre môj futbal,” obzerá sa za tým, prečo vlastne kývol na ponuku hrať na Slovensku a v Šamoríne. V prvej polovici sezóny gólovo žiaril, spolu s Luizom Fernandom a Luquinhasom, ale aj Leonelom Aubanom vytvorili údernú formáciu, vďaka ktorej šamorínsky tím vyčnieval herne aj výsledkovo. Peu ťahal tím gólmi, v tíme to fungovalo.
“Myslím si, že hlavným dôvodom toho, že bol náš tím pomerne úspešný je, že všetci v ňom mali obrovské odhodlanie a vôľu byť súčasťou niečoho veľkého. Bola to prvá sezóna po postupe, všetko v rámci projektu bolo vzrušujúce, preto sme chceli dosiahnuť veľké výsledky. Táto vôľa celého tímu postúpiť do najvyššej súťaže nás spojila a dosahovali sme dobré výsledky ako tím, s čím súviseli samozrejme aj individuálne výsledky,” analyzoval dôvody prvej úspešnej sezóny. Po jej prvej polovici mal ponuky na prestup do zahraničia, kývol však na ponuku predĺženia hosťovania a vrátil sa v snahe dokončiť postupovú misiu. Nepodarilo sa, keď sme skončili štyri body za postupom, no z individuálneho hľadiska sa Peu nemal na čo sťažovať. S 23 gólmi sa stal najlepším strelcom druholigovej súťaže, výsledok, ktorý z individuálneho pohľadu čnie na vrchole šamorínskej histórie. Prirodzene tak nasledoval posun v jeho kariére.
“Samozrejme, keď sa vám podarí dať 23 gólov v 32 zápasoch, upúta to pozornosť. Vďaka gólom som sa dostal do prvého tímu Fluminense, čo bol určite splnený sen. Každý začínajúci futbalista sníva, že sa dostane do jedného z brazílskych veľkoklubov. Moja rodina a priatelia pozerali každý môj zápas v televízii, čo je jedným z najväčších úspechov mojej kariéry,” priznal Peu. Po polroku sa však opäť musel pobrať na hosťovanie, do druhej najvyššej brazílskej súťaže. Hosťovanie nesplnilo očakávanie, a po prvej úspešnej sezóne sa ani ŠTK nedarilo v ročníku 2017/2018 podľa predstáv. V snahe nadviazať na úspešné spojenie Peu – ŠTK tak prišla na začiatku sezóny 2018/2019 druhá možnosť obliecť si náš dres. A Peu kývol.
“Spomedzi rôznych aspektov, ktoré ma dokázali presvedčiť o tom vrátiť sa do Šamorína, by som asi vybral organizáciu klubu, Slovensko ako také, kde som sa výborne adaptoval a ostáva v mojom srdci aj po rokoch, fanúšikovia a chuť klubu neustále rásť. Chcel som byť jeho súčasťou, dôveroval som v prácu celého tímu a v odhodlanie, ktoré v Šamoríne vždy existovalo,” hľadal dôvody, prečo druhýkrát vstúpil do tej istej šamorínskej rieky. Do istej miery aj vysoké očakávania, ktoré prirodzene boli na Peua kladené, ale aj zvýšenou kvalitou súťaže, a v neposlednom rade aj pod dojmom končiaceho sa brazílsko-slovenského projektu, nedosiahol možno také čísla, ako pri svojom prvom pôsobení, no nedá sa povedať, že by bolo nevydarené. Päť gólov a tri asistencie boli súhrnom okolností, v ktorých sa tím nachádzal, v prvej polovici sezóny napríklad rolu strelca prebral Matheus Pato a Peu plnil odlišné úlohy. Po sezóne tak skončil, nielen projekt, ale aj Peuho šamorínske pôsobenie. V ďalšej sezóne sa však objavil v prvej portugalskej lige, keď si obliekol dres Desportivo Aves. V klube vydržal jednu sezónu, po ktorej však klub vypadol.
“Vo futbale veľa záleží aj na tom, v akej fáze vývoja sa nachádza daný klub. Schéma hry a taktika mužstva, ale aj situácia, ktorou prechádzal klub, nesedeli môjmu štýlu, ktorým som sa prezentoval napríklad aj na Slovensku,” hodnotil svoje portugalské pôsobenie samotný hráč.
Ten je teda aktuálne bez klubu, no na Slovensko a ŠTK Šamorín spomína rád. Na klub, ľudí vo vedení, fanúšikov aj spoluhráčov. Tých zažil za dve sezóny dostatok. Ktorý ho zaujal najviac?
“Ťažko vybrať jedného alebo dvoch slovenských hráčov, pretože som počas celého obdobia v klube hral s naozaj kvalitnými futbalistami. Ale keď si musím vybrať, asi by som spomenul Laciho Almásiho a Juraja Pančíka,” prezradil krídelník či stredný útočník, ktorý v 28 rokoch má za sebou množstvo skúseností v rôznych kluboch, v ktorých sa mohol porovnávať s viacerými úspešnými hráčmi. V prvej sezóne súťažil o korunu kráľa strelcov s Filipom Balajom, ktorý to dotiahol do mládežníckej reprezentácie a aktuálne pôsobí v Poľsku. V tej druhej hral v útoku napríklad s Lacim Almásim, čerstvým reprezentantom, ktorý hráva v Česku. V priamej konfrontácii nezaostával, napriek tomu je aktuálne bez klubu, hoci mu v životopise figurujú viaceré zaujímavé futbalové adresy, navyše sa počas pôsobenia na Slovensku špekulovalo o záujme zo Švédska, Macedónska a ďalších európskych krajín. Ľutuje, že sa jeho kariéra nevyvíjala podobným smerom?
“Počas mojej prvej sezóny na Slovensku som o pozíciu kráľa strelcov súťažil s Filipom Balajom, hráčom vysokej kvality. V našom súboji som vyšiel víťazne, ale som veľmi rád, že sa Filipovi darí v kariére. Ďalším hráčom enormnej kvality bol Laci Almási, ktorého som už spomínal. Už na prvom tréningu s ním bolo vidieť, že to vo futbale dotiahne ďaleko. Rozumeli sme si aj na ihrisku, preto som veľmi rád, že sa mu podaril prestup do kvalitného klubu a bol povolaný aj do slovenskej reprezentácie. Prajem mu, aby došiel čo najďalej v kariére. Ja som tiež dosiahol niektoré méty, ktoré som si predsavzal, ale ako vieme, vo futbale každý zažije vrcholy aj slabšie momenty. Ja ale verím, že ešte mám čo svojim futbalom ukázať,” uzavrel Peu.
Hajrá Somorja!