Slovenčina
Mgr. et Mgr. František Pudmericzký len nedávno vystriedal na poste riaditeľa Ing. Evu Hudek a už druhý mesiac riadi Súkromnú hotelovú akadémiu a Súkromnú strednú odbornú školu spotrebných družstiev Jednota v Šamoríne. Na riaditeľskej stoličke sa ani poriadne neohrial, keď bola na škole vyhlásená karanténa a vzápätí prišla správa o celoplošnom zatváraní škôl. Nebolo ľahké zhostiť sa riadenia oboch škôl v čase, keď sa mnoho vecí robí doslova za pochodu, gastronomické a hotelierske služby dostali červenú, rovnako aj služby v cestovnom ruchu.
Pán riaditeľ, nedávno ste prevzali ocenenie z COOP Jednota Slovensko ako uznanie za vernosť spotrebným družstvám, za vyše 20-ročnú prácu a dosiahnuté výsledky.
Áno, a veľmi si vážim družstevné vyznamenanie Za vernosť spotrebným družstvám COOP Jednota Slovensko. Rezortné vyznamenanie členom, funkcionárom a zamestnancom SD som si mal pôvodne prevziať už v apríli. Prekazila ho však korona. Až pred niekoľkými dňami mi ho osobne odovzdal podpredseda predstavenstva CJS JUDr. Martin Katriak. Nebol to síce tradične verejný aktív a ceremoniál, ale vnímal som to o to osobnejšie.
Vieme o vás, že ste bývalým žiakom školy, ktorej momentálne šéfujete. Čo rozhodlo o tom, že ste svojej alma mater ostali takpovediac celý život verný?
V roku 1992 som nastúpil na SOU SZSD ako žiak študijného odboru kuchár. Od prvej chvíle mi táto profesia doslova učarovala a upísal som sa jej. Svoje rozhodnutie som nikdy neoľutoval. Keď som v roku 1996 zmaturoval, nastúpil som na školu ako brigádnik. Bývalá pani riaditeľka Ing. Oľga Hargašová ma oslovila s ponukou, či by som neprijal funkciu majstra odbornej výchovy. Kdesi tu sa skĺbila moja profesia so záľubou.
Svoju kvalifikáciu ste si dopĺňali priebežne počas zamestnania a pokiaľ vieme, vašou ambíciou je v štúdiu pokračovať ďalej.
Po úspešnej maturite som študoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, kde som získal pedagogickú kvalifikáciu. Ďalej som pokračoval v externom štúdiu na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Na Vysokej škole DTI som sa neskôr špecializoval na učiteľstvo ekonomických predmetov a v decembri by som mal obhájiť rigoróznu prácu z metodiky a analýzy učebných štýlov.
Nie je vám občas ľúto, že ste majstrovanie v kuchyni zavesili na klinec a dnes sa venujete manažovaniu?
Akoby som sa na túto náplň práce postupne pripravoval. Od menovania za hlavného majstra odbornej výchovy pre odbory kuchár – cukrár, až po riadenie úseku praktického vyučovania vo funkcii zástupcu riaditeľa pre praktické vyučovanie. Toho manažovania a papierovačiek začalo postupne pribúdať, takže v čase, keď ma zriaďovateľ poveril riadením oboch škôl, som už viac-menej tušil, čo ma čaká.
A ako ste na tom s varením?
Je pravda, že už priamo nedohliadam na prípravu jedál, ale o to viac si to vynahradím doma. Varím rád a vo veľkom (smiech), hovorím tomu profesionálna deformácia, robí mi problém variť v malých dávkach. Osobne preferujem klasickú tradičnú kuchyňu, na ktorú nedám dopustiť.
Vieme, že máte rád výzvy, najmä také, ktoré vás posúvajú dopredu.
Kto ma pozná, vie, že neznesiem odfláknutú polovičatú robotu. Nedám sa odradiť počiatočnými prekážkami, práve naopak, prijímam výzvy, ktoré sú realizovateľné a za ktorými je vidieť výsledok. Posúvajú ma dopredu. Môj akčný radiál mi však nedovolí zaspať na vavrínoch. Pocit spokojnosti je len dočasný. Zisťujem, že sa u mňa vytvorila akási závislosť spočívajúca v objavovaní nových výziev.
A čo voľný čas? Dokážete vypnúť a vyčistiť si hlavu od školy?
Ak mám byť úprimný, nemám veľa voľného času. Som tak trochu perfekcionista a ak chcem odviesť čo najlepší výkon, musím zo svojho voľného času niečo obetovať. Ale vždy, keď je to možné, sadám na bicykel, aby som nahromadené napätie doslova odbicykloval. Neverili by ste, akou terapiou pre telo i dušu môže byť pobyt v prírode a pri vode.
Nedá mi, aby som sa nespýtala, keby ste mali čarovný prútik, čo by ste chceli zmeniť?
Obe školy som preberal v neľahkej situácii, keď sme kvôli korone museli stopnúť všetko, čo sme mali úspešne našliapnuté. Mali sme pred sebou zahraničné stáže, školská prevádzka fungovala naplno, pokračovali sme v systéme duálneho vzdelávania, školám sa darilo, naša perspektíva z dlhodobého horizontu sa javila sľubne. Potom prišiel Covid, ktorý nás našiel všetkých nepripravených. Museli sme zatvoriť prevádzku, obe školy, stoplo sa maturitné testovanie, záverečné skúšky, naši absolventi ukončili štúdium na základe vypočítaného priemeru. Pre odbornú školu, ako je naša, je to doslova nočná mora.
Mám ešte niekoľko nenaplnených snov. Predo mnou stojí neľahká výzva zvýšiť stav žiactva, v povedomí širokej verejnosti zvýšiť atraktivitu profesie a uspokojiť požiadavky trhu práce.
Predpokladám, že rok 2020 sa zapíše do histórie školy ako jeden z najťažších. Pandémia Covidu skúša našu pohotovosť, pripravenosť a schopnosť čeliť neľahkej situácii a podmienkam, ktoré nás istotne poznačia. Preto sa naša pozornosť a očakávania budú musieť presunúť aj k vzájomnej morálnej podpore, pomoci a starostlivosti.
Nie je nič horšie ako ľahostajnosť, keď nám nezáleží na vlastnom výsledku a prípadný neúspech nepripisujeme sebe, lež iným. Máme pred sebou mnoho úloh, náročné výzvy, dni plné snaženia, on-line vzdelávania a sizyfovskej práce. Vydržme preto, aby sme tento čas prečkali bez strát vo vzájomných vzťahoch, ale i vyučovacích výsledkoch.