Slovenčina
Prinášame vám rozhovor o vodárenskom zdroji Šamorín, ktorý bol uverejnený na stránkach www.edennikn.sk.
Pre rezervoár pitnej vody pod Šamorínom a priľahlými obcami sa vedie dlhé roky spor o rozšírenie ochranného vodárenského pásma. Posunutie hraníc by znamenalo utlmenie výstavby a obmedzenia pre obyvateľov a podnikateľov v Hamuliakove. „Tým, čo tam žijú, by vyhlásenie vodného pásma garantovalo takú kvalitu života ako nikde inde na Slovensku,“ namieta Alena Trančíková zo sekcie kvality, ochrany vôd a životného prostredia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS).
Dá sa odhadom spočítať, aký význam v celom systéme má voda z vodárenského zdroja Šamorín?
Jeho celková kapacita je asi 3 400 litrov za sekundu. Dokázal by zásobovať pitnou vodou odhadom 3 milióny ľudí. Dnes máme dovolené využívať iba 600 litrov za sekundu, a ak sú práve aj ostatné zdroje v dobrom stave, BVS zo Šamorína v priemerne využíva asi 200 až 300 litrov. Za normálnych okolností ideme tak na tridsať až päťdesiat percent povolenej kapacity.
Sú však situácie, keď sa zrazu jeden alebo viac vodárenských zdrojov aktuálne nedá použiť. Napríklad ostrov Sihoť pod Dlhými dielmi je v prípade povodňových stavov na Dunaji zatápaný a vtedy ho musíme odstaviť z prevádzky. Voda z petržalskej strany Dunaja sa na opačnú stranu prepravuje potrubiami, na ktorých sa z času na čas vyskytne porucha. Pravidelne sa zdroje musia vypínať napríklad z dôvodu vykonávania revízií.
Je preto nevyhnutné mať na jednotlivých vodných zdrojoch k dispozícii takú rezervnú kapacitu, aby sme vedeli zásobovať celý región pitnou vodou, aj keby naraz vypadli napríklad dva zdroje zo štyroch.
Čiže nejde len o Bratislavu.
Zďaleka nie. Bavíme sa aj o Záhorí a podhorí až po Kráľovú pri Senci.
Koľko je to približne ľudí?
Asi 940-tisíc, ale bude to narastať. Už dnes vodu tlačíme na Záhorie. Ľudia v Malackách pijú vodu zo Sihote alebo z Pečnianskeho lesa. Inú možnosť nemajú, pretože región postupne vysychá.
Napĺňajú sa teda predpovede, že klimatická kríza a sucho spôsobujú problém s pitnou vodou?
Mestá a obce pod Karpatmi, ako sú Svätý Jur, Pezinok, Modra, Doľany a na Záhorí napríklad okolie Senice, boli historicky zásobované iba z karpatských prameňov. Tie však počas dlhotrvajúcich období sucha strácajú výdatnosť, lebo vodu majú len z toho, čo naprší. Kedysi bola ich výdatnosť na jar enormná, pretože sa topil sneh. Teraz už v tejto oblasti snehová pokrývka v zime prakticky nebýva. Pri takom suchu, ako bolo minulý rok, sa v niektorých oblastiach už musia na používanie pitnej vody vyhlasovať regulačné stupne.
BVS má dostatok zásob pitnej vody, problémom sú lokálne pramene. Čiže vody je dosť, len je nerovnomerne rozložená. Slovensko sa v budúcnosti bude musieť strategicky opierať o pridunajské vodné zdroje.
Akú rolu v tom hrá vodárenský zdroj Šamorín?
Je najväčší na Slovensku, ale zatiaľ nevyužívame jeho plný potenciál. Na to práve potrebujeme rozšíriť vodárenské pásmo a dobudovať ho.
Čo znamená dobudovať?
Momentálne je tam osem studní, ktoré stačia na 600 litrov za sekundu. Aby sme zvládli čerpať 3 400 litrov sekundových, bude potrebné vyvŕtať ďalšie studne a pripojiť k nim vodárenskú infraštruktúru, na čo je potrebný aj ďalší priestor.
Rozšírenie ochranného pásma plní dve funkcie: zabraňuje, aby podzemnú vodu prúdiacu do zdroja niekto neznečistil, a zabezpečuje, aby tam bolo dosť miesta rozšíriť ho podľa potreby.
To však nie je niečo, čo potrebuje priamo BVS. Pre potreby regiónu, ktorý zásobuje BVS, stačí aj do budúcnosti menej ako polovica kapacity. Všetko ostatné je k dispozícii tejto republike, je to bohatstvo štátu, ktoré je k dispozícii všetkým obyvateľom Slovenska.
Kde inde okrem Záhoria a Bratislavy by mohla v budúcnosti tiecť pitná voda z Dunaja?
V budúcnosti ju bude treba aj na strednom Slovensku. Je to také veľké prírodné bohatstvo, že ho nedokážem prirovnať k ničomu inému, čo v krajine máme. Do Tatier ísť nemusíte a prežijete, ale ak nebudete mať pitnú vodu, za chvíľu je po vás.
Sú štáty, ktoré už vlastnou skúsenosťou prišli na to, aké bohatstvo je pitná voda. Ale zvyčajne si to uvedomili až vtedy, keď jej už bol nedostatok.
Developeri v Hamuliakove sa boja o svoj biznis
Spor o rozšírenie vodárenského zdroja Šamorín sa ťahá niekoľko rokov. Ako ďaleko ste od toho, aby sa celý problém konečne uzavrel?
Štát na BVS delegoval ochranu vôd využívaných na pitné účely. Nástroje, ktoré nám na to dal, sú však veľmi slabé. Je to sizyfovská úloha.
V ústave máme ochranu vody zakotvenú tiež, ale ide len o zákaz vývozu za hranice a ochranu nerastného bohatstva. Nie je tam jednoznačne povedané, že pitná voda je verejný záujem, ktorý stojí nad inými záujmami.
V Hamuliakove, ktoré by sa rozšírením ochranného pásma zrazu ocitlo na území, kde je nakladanie s majetkom obmedzené, majú pocit, že ide o zásah do ich ústavného práva na súkromné vlastníctvo a jeho užívanie.
Ľudia, ktorí budú v Hamuliakove zasiahnutí touto zmenou, sa delia na dve skupiny. Starousadlíci majú hlbší vzťah k miestu, kde odjakživa žijú. Mnohým sa nepáči nekontrolovaný rozvoj obce. Hamuliakovo má vyše 1 800 obyvateľov. Developerskou výstavbou v ochrannom pásme by zrazu pribudlo viac ako osemtisíc ľudí. Developeri to majú rozpracované v rôznych štádiách stavebného konania. Boja sa, že rozšírenie ochranného pásma ohrozí ich podnikateľské záujmy.
Pomáha väčšie povedomie o klimatickej kríze a suchu meniť postoj ľudí k ochrane pitnej vody?
Výchova obyvateľov Slovenska je v tejto oblasti zanedbaná. Čím sú ľudia starší, tým je to horšie. Berú to ako samozrejmosť. Stále sa spoliehame na to, že Slovensko má vody dostatok a že sme vodná veľmoc. Nepochopili sme, že to už dávno nie je samozrejmosť, v budúcnosti už vôbec nie.
Ako to však vysvetliť ľuďom, ktorých domy a pozemky budú zrazu v ochrannom pásme, kde sa nesmie stavať, hnojiť ani vŕtať studne?
Ľudia, ktorí bývajú v ochrannom pásme vodného zdroja, sa majú v podstate dobre. Málokde nájdete také chránené životné prostredie. Nemôžu tam byť skládky, nevznikne tam hydináreň ani iné prevádzky, ktoré by ste nechceli mať v susedstve.
Problém s tým majú ľudia, ktorí sa tam chcú prisťahovať a chceli by začať vo veľkom stavať. Tým, čo tam však žijú dnes, by vyhlásenie vodného pásma garantovalo takú kvalitu života ako málokde na Slovensku.
Človek v ochrannom pásme nemôže kopať studňu, to je pravda. Ale môže byť pripojený na vodovod s kvalitnou prírodnou pitnou vodou, čo pri dnešných nízkych cenách za vodu nie je problém. Nemal by hnojiť a používať pesticídy, ktoré škodia podzemným vodám. Na stránke úradu verejného zdravotníctva je však celý sortiment prípravkov, ktoré neškodia životnému prostrediu.
Nemôže tam byť veľkochov zvierat, ale ak máte mačku alebo psa, nie je to problém.
Chápem, o čo vám ide, poviem však iný príklad. Povedzme, že bývam v dome u rodičov. Chcem sa osamostatniť a na ich pozemku si chcem postaviť vlastný dom. Na Slovensku to je úplne bežné. Tu by to bolo zakázané.
Nie je to celkom tak. V časti, ktorá je zastavaná, je možné realizovať niektoré stavby, treba však nechať posúdiť, či stavba môže mať negatívny vplyv na podzemné vody. Ak si chce človek postaviť napríklad prístavbu, musí pred stavebným povolením požiadať o súhlas orgán štátnej vodnej správy, teda okresný úrad. Ten spolu s odborníkmi v hydrogeológii posúdi, či daná činnosť je alebo nie je v súlade s podmienkami.
Takže čím dlhšie s rozšírením ochranného pásma otáľame, tým to bude drahšie?
Hamuliakovo sme varovali pred novou výstavbou už v roku 2006. Ešte tam nič nestálo a BVS behala po všetkých úradoch, aby plány developerov zastavili. V tom čase stačilo vykúpiť pozemky a odškodniť jedného. Bol by pokoj. Teraz tam stojí 350 domov, ktoré odtiaľ už nikto nedostane preč. Tí, čo chcú stavať, dnes ukazujú na postavené domy a hovoria: A to vám neprekáža? Prečo my nemôžeme? Vytvorilo to nebezpečný precedens a ťažko sa obhajujú ďalšie kroky.
Kto by bol víťazom a porazeným v prípade, že sa ochranné pásmo nerozšíri?
BVS má dostatok pitnej vody pre Bratislavu a okolité obce aj bez rozšírenia Šamorína. Kričať by mali regióny, ktoré už dnes nemajú dostatok pitnej vody a o 25 rokov sa im rúra s vodou zo Šamorína zíde. Takto dopredu však žiadna obec alebo jej stavebný úrad nerozmýšľa.
Môže sa nakoniec stať, že sa ochranné vodárenské pásmo nerozšíri?
Všetko sa môže stať. Bude to však mať aj svoje dôsledky. Ak bude ochranné pásmo potvrdené a vyhláška vstúpi do platnosti, začnú sa zrejme súdne konania. Developeri, ktorí tam prídu o svoje záujmy, sa začnú súdiť so štátom.
Alebo nedôjde k vyhláseniu ochranného pásma, to znamená, že dôjde k zastavaniu územia a nasťahuje sa tam osemtisíc obyvateľov. Každý centimeter štvorcový tam bude zastavaný. Vodárenské spoločnosti sú správcom ochranných pásiem, ale nemajú ako elektrikári alebo plynári právo vstúpiť na súkromný pozemok.
Prídeme o možnosť kontrolovať, či tam ľudia nerobia niečo, čo by podzemným vodám škodilo, napríklad či podomácky neopravujú autá a oleje tam nevsakujú do pôdy. Prídeme tým aj o možnosť čerpať vodu z vodárenského zdroja.
Stalo sa to už niekedy v minulosti?
Áno, v Čunove. Vodárenský zdroj pre obec mal mimoriadne kvalitnú podzemnú vodu. Jeho potenciálna kapacita bola štyridsať litrov sekundových, no pred masívnou developerskou výstavbou sme čerpali iba dva.
Došlo k rozporu aj s ochranným pásmom, ktoré ešte nebolo vyhlásené. Keď sa obec rozhodla rozširovať, ukázalo sa, že by potrebovali čerpať až dvadsať litrov. Vtedy sa malo automaticky aktivovať rozšírenie ochranného pásma. No už nebolo kam. Predané pozemky, developeri tam mali nakreslenú výstavbu. Štát prišiel o možnosť využívať väčší objem pitnej vody. Musím povedať, že mimoriadnej, dojčenskej kvality. Takú nájdete málokedy.
Rozhovor bol krátený. Celé znenie na stránkach DENNIK N.